„Nevyvážená strava práve v období, keď sa dieťa vyvíja, má veľký vplyv. Vie dieťaťu pomôcť a ovplyvniť jeho rast aj rozvoj," uviedla Pavlovičová.

V odbornej komunite na celosvetovej úrovni existuje zhoda na tom, že nedostatok jedla a nevyvážená strava nepriaznivým spôsobom ovplyvňujú vývoj detského mozgu, čo vedie nielen k zaostávaniu na intelektuálnej úrovni, ale ovplyvňuje správanie a v dospelom veku spôsobuje závažné ochorenia.

Podľa uznávaného maďarsko-kanadského lekára Gábora Matého chudoba nie je len absencia materiálnych prostriedkov, ale aj neustály stres, ktorý zásadne ovplyvňuje vývoj mozgu dieťaťa a jeho schopnosť zvládať životné výzvy.

V rozhovore pre portál Dobrovoľní poradcovia to potvrdzuje aj psychologička Shoshana Chovan, ktorá pracuje s marginalizovanými rómskymi komunitami.

„Dlhodobý a nadmerný stres poškodzuje endokrinný, imunitný, kardiovaskulárny a metabolický systém. Ovplyvňuje aj fungovanie psychiky a správania. Stres do veľkej miery vyplýva z chudoby... Keď rodičia riešia na dennej báze, čo dajú deťom jesť a kde zarobia peniaze, prirodzene ho prenášajú do svojho rodinného prostredia," hovorí Chovan. 

Z monitoringu vyplývajú aj ďalšie zistenia. Zanedbané deti, obmedzený prístup k zdravotnej starostlivosti, pitnej vode a alarmujúce záškoláctvo.

Túto generačnú chudobu vo všetkých jej aspektoch – materiálnej, sociálnej, kultúrnej – znásobuje gravidita dievčat vo veku 13 až 16 rokov.

„Prekvapila nás kvantita tohto celého, že naozaj počet narastá. V istej základnej škole nám povedali, že všetky deviatačky sú tehotné," uviedol komisár pre deti Jozef Mikloško.

Namiesto toho sociálne siete a verejnosť permanentne riešia predovšetkým boj premiéra Roberta Fica s opozíciou a jej frustrovanými voličmi. Úspešný politik a tvorca zástupných tém verzus takzvaná "lepšia" časť slovenskej spoločnosti. Hlas rozumu, vzdelania, morálky a príslušnosti k Európskej únii.

No zo žiadnej z nich neodznel ani jeden hlas za tieto deti. Ako je možné o tomto mlčať?

Aby som však zbytočne nemoralizoval, netvrdím, že celá spoločnosť nevníma túto tragickú situáciu, ale cíti len bezmocnosť. Ako to zmeniť? Ignorovať zástupné témy.

Žalostný život tisícok detí by sa mal stať celospoločenskou témou. Je potrebné prioritne riešiť tento problém v spomínaných komunitách. Veď zdroje a pozitívne príklady máme.

Nesmieme však opomenúť ani systémové zmeny na politickej úrovni, ktoré by uvoľnili energiu zablokovanej slovenskej spoločnosti. Zásadným spôsobom pristúpiť k budovaniu participatívnej demokracie a uskutočniť dôslednú decentralizáciu vládnych kompetencií na samosprávy.

Zástupné témy totiž nezakrývajú len tváre detí, ale aj ďalšie hlboké problémy našej spoločnosti. Akoby nedávna „kríza v zdravotníctve“ zmizla bez stopy. Kde je tlak verejnosti na zásadnú reformu? Časť onkologických pacientov stále nemá prístup k liečbe, ktorá je v západnej Európe štandardom. A to je len jeden z mnohých problémov.

Kde je verejný tlak na riešenie dostupného bývania, v ktorom dlhodobo tiež zlyháva jedna vláda za druhou? A v neposlednom rade, kde je naša požiadavka na efektívnu a úspešnú ekonomickú stratégiu? Každý, kto dnes tankuje benzín, presne vie, ako na tom sme.