Vatikánsky týždeň s Orbánom, Marxom a údajným argentínskym dedičstvom pápeža

„Ani pápež nie je chránený pred falošnými správami,“ povedal to maďarský predseda vlády Viktor Orbán v rozhovore pre chorvátske médium Glas Koncila. Chorvátskych novinárov prekvapilo, že pápež pôvodne nemal v úmysle stretnúť sa s Orbánom počas nadchádzajúcej apoštolskej cesty, o čom sme už informovali. Potom sa ukázalo, že šlo o falošné správy, ktorým títo žurnalisti uverili. Preto teraz chceli poznať Orbánov pohľad na celú „kauzu“. Maďarský politik pre katolícky týždenník vysvetlil, že rímsky biskup prichádza na medzinárodný eucharistický kongres, ktorý je medzinárodnou, a nie maďarskou udalosťou. Z hľadiska protokolu teda nebolo úplne jasné, či by sa mal stretnúť aj s politickými predstaviteľmi krajiny, kde sa podujatie koná.

Pre dlhoročného premiéra sa tejto nezrovnalosti chytili „proticirkevné a protikresťanské živly“. Ale ako to, že k takémuto diplomatickému nedopatreniu došlo, pýtali sa žurnalisti:

„Naozaj existuje rozdiel medzi jednak názorom Svätého Otca na migráciu a prístupom k nej a jednak pozíciou maďarskej vlády. Je to jasné a je to ‚celá veda‘. Sme dôrazne proti migrácii, zatiaľ čo katolícka cirkev má vlastnú pozíciu. Z toho je veľmi ľahké vykonštruovať príbeh, podľa ktorého si Svätý Otec a maďarský predseda vlády nerozumejú, nepozerajú si z očí do očí a nakoniec sa ani nechcú stretnúť. Najväčšie sklamanie mi však nespôsobujú falošné správy o septembrovom stretnutí v Budapešti. Osobitne ľutujem, že som sa nemohol zúčastniť blahorečenia kardinála Stefana Wyszyńskeho, ktoré sa uskutoční v Poľsku v deň budapeštianskeho eucharistického kongresu. Veľmi si vážime poľských katolíkov.“

V slovenskej tlači naopak panuje „obrovský informačný zmätok“ o tom, kam všade argentínsky pápež (ne)zavíta v Slovenskej republike, kam sa pontifex chystá z Budapešti, súdia niektorí talianski vatikanisti. Pred oficiálnym potvrdením programu apoštolskej cesty do Maďarska (na eucharistický kongres) a na Slovensko (do „štátu“) sa prirodzene objavujú rôzne úvahy, no v slovenskej krajine nie je taká diskrétnosť ako v Maďarsku. U nich vláda s diplomatickým umom pristúpila k rôznym správam kolujúcim v médiách, čoho dôkazom je napríklad spomínané interview Viktora Orbána v chorvátskej tlači. Naopak pod Tatrami ako prvá prelomila taktné mlčanie o apoštolskej ceste slovenská prezidentka Zuzana Čaputová, upozorňujú ďalej publicisti.

O Slovensku sa vo väčšej miere písalo aj preto, že pápež František sa prihovoril účastníkom medzinárodného fóra Globsec v Bratislave.

Neomarxizmus sa nekoná – Bergoglio zabil Marxa a na jeho mieste nechal zombie

Vatikánska blogosféra priniesla ďalšie pohľady aj na neprijatú rezignáciu arcibiskupa Mníchova a Freisingu Reinharda Marxa, ktorý sa kajal za spoluzodpovednosť za zneužívanie v cirkvi. Viacerí pozorovatelia v tejto rezignácii videli Marxovo aranžované sebaobetovanie. Chcel vraj takto upozorniť na kontroverznú synodálnu cestu nemeckej cirkvi, ako aj na nespokojnosť supermodernistov s nedostatočne supermoderným pápežom. Keďže jeho odstúpenie pontifex neprijal, nemecký prelát dostal voľnú ruku v liberalizácii cirkvi v najväčšej európskej krajine. Toto bol dosiaľ prevládajúci naratív a ďalej ho rozvíjali niektorí pozorovatelia. Iný náhľad prišiel z Argentíny.

Kardinál ostáva vo funkcii mníchovského arcibiskupa a naoko nič nestratil, lež argentínsky pápež ho pripravil o najväčšiu zbraň: hrozbu rezignácie. Tým ho František neutralizoval a napokon ho donúti podriadiť sa vôli Rímu, keď vraj budú nemeckí biskupi na čele s Marxom opäť „vystrájať“. Ak chcete pochopiť takéto uvažovanie, aj to je komentátorom v Ríme jasné, aj keď sa človek niekedy neubráni dojmu, či trochu nepreháňajú: Je to vraj typický prejav peronizmu, autoritatívneho štýlu vládnutia spätého s Juanom Perónom, prezidentom Argentíny po druhej svetovej vojne. Jeho politickým dedičom je podľa mnohých analytikov i niekoľkých životopiscov práve súčasný pontifex Jorge Bergoglio.

Peronisti zakazujú rezignácie tým, ktorí upadli do nemilosti, čím ich nútia k pomalej samovražde, vysvetľuje anonymný cirkevný analytik z Argentíny, ktorého názor sprístupnili niekoľkí európski vatikanisti:

„Bergoglio zabil Marxa a na jeho mieste nechal zombie. A neviem si predstaviť Nemca, ktorý trvá na svojej rezignácii: nie je tu žiadny manévrovací priestor, aj keď by bolo zaujímavé sledovať, aká by bola reakcia, či ako by sa to skončilo. (Bude) Väzeň alebo mŕtvy. Pretože obvinenia, na ktorých je založený údajný dôvod (Marxovej) rezignácie, sú stále aktuálne.“

Ak vás použitý jazyk prekvapuje a azda až pohoršuje, neviňte za to prekladateľa, o biskupoch sa v západných katolíckych médiách píše podstatne sekulárnejším jazykom ako sme u nás zvyknutí.

Marx sa chcel vraj oslobodiť, aby sa postavil proti Rímu spolu s „progresívnym nemeckým episkopátom“ na čele „germánskej mafie“. Aj keď ešte možno očakávať „vskutku spektakulárny zápas“, na politickej pôde „Bergoglia nik neprekoná“. Schizma, o ktorej sa v Nemecku veľa hovorí, je totiž najmä dieťaťom zloby, nie heterodoxie (inoverectva), domnieva sa publicista.  

Citát týždňa

Tentoraz patrí Viktorovi Orbánovi z rozhovoru pre chorvátsky týždenník aj o téme nadchádzajúcej pápežovej návštevy do Maďarska (a na Slovensko). Maďarský premiér si zaspomínal na to, keď jeho krajinu navštívil Ján Pavol II.:

„Je vidieť, že existuje záujem o posolstvo cirkvi a Boha, ale nedochádza k masovým obráteniam. Mohol by som povedať, že k znovuzrodeniu ešte nedošlo, ale sme v oveľa lepšej kondícii, ako sme boli predtým, a šanca na znovuzrodenie je vyššia ako pred tridsiatimi rokmi. Maďarsko je stále sekulárnym štátom, ktorý hľadá cestu k Bohu a na tejto ceste hľadá podporu. Vykúpenie je prejavom slobody a poľský pápež mal na mysli aj politické vykúpenie. Veríme, že bez poľského pápeža by sme sa nedokázali zbaviť komunistov. Či už sme veriaci alebo nie, môžeme si poľského pápeža vážiť ako svätého. Osobne mu musím veľmi poďakovať; stretli sme sa niekoľkokrát a keď so mnou hovoril, predpovedal dôležité veci. Vždy ma povzbudzoval. Cítili sme jeho veľkú a hlbokú lásku k Maďarom.“