EÚ predlžuje sankcie proti Rusku: Maďarsko nakoniec súhlasilo

Členské štáty EÚ sa v pondelok dohodli na predĺžení platnosti sankcií proti Rusku za jeho vojnu na Ukrajine, potvrdila na sociálnej sieti X vysoká predstaviteľka EÚ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Kaja Kallasová.

S jej predĺžením po mesiacoch prieťahov napokon súhlasilo aj Maďarsko, informuje agentúra AFP.

„Ministri zahraničných vecí EÚ sa práve dohodli na opätovnom predĺžení platnosti sankcií voči Rusku. To bude Moskvu ďalej pripravovať o príjmy na financovanie jej vojny,“ uviedla Kallasová.

Za musia hlasovať všetky členské štáty

Sankcie sa musia predlžovať každých šesť mesiacov, vyžaduje si to však jednomyseľné hlasovanie 27 členských štátov EÚ. Tento balík sankcií zahŕňa zákaz obchodovania vo všetkých sektoroch, ako aj opatrenia, ktorými sa blokujú aktíva ruskej centrálnej banky.

Maďarsko s predĺžením ešte v piatok na úrovni stáleho predstaviteľa nesúhlasilo. Premiér Viktor Orbán takisto naznačoval, že Budapešť bude predĺženie sankcií vetovať, ak Ukrajina neobnoví tranzit ruského plynu cez svoje územie. Za to isté lobovalo aj Slovensko.

V rámci týchto rokovaní maďarský premiér Viktor Orbán, „ktorý je známy svojimi proruskými postojmi, požadoval, aby sa o obnovení sankcií hlasovalo až po nástupe Donalda Trumpa do funkcie“, uvádza denník Kyiv Independent.

Podľa Szijjártóa, dostalo Maďarsko požadované záruky

Minister zahraničných vecí Péter Szijjártó sa dnes po stiahnutí maďarského veta na facebooku vyjadril, že „Maďarsko dostalo požadované záruky týkajúce sa energetickej bezpečnosti našej krajiny.“

Maďarsko napokon podľa diplomatických zdrojov od svojich požiadaviek ustúpilo a od predstaviteľov EÚ na výmenu získalo nezáväzné vyhlásenie o význame ukrajinskej energetickej infraštruktúry. V ňom sa podľa AFP uvádza, že Európska komisia je ochotná zapojiť Maďarsko i SR do rokovaní s Kyjevom o dodávkach plynu do Európy.

Európska únia poskytla Maďarsku záruky týkajúce sa jeho obáv o energetickú bezpečnosť, najmä v súvislosti s tranzitom fosílnych palív do členských štátov Únie.

Hoci sa Orbán verejne postavil proti sankciám, ktoré podľa neho poškodzujú hospodárstvo EÚ, účastníci rokovaní v Bruseli to podľa magazínu Politico označili za blamáž – a to predovšetkým po návrate Donalda Trumpa do úradu amerického prezidenta, ktorý minulý týždeň pohrozil Rusku ďalšími sankciami, ak nebude uzavretá dohoda o ukončení vojny na Ukrajine.

Prezident Zelenskyj zmenil názor

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v sobotu vyjadril pripravenosť dodávať azerbajdžanský plyn cez ukrajinské plynovody za predpokladu, že z toho nebude mať prospech Moskva. „Ak krajiny v Európe potrebujú plyn, môžeme využiť našu infraštruktúru. Ale nie na ruský plyn,“ povedal.

Pomoc v tejto súvislosti ponúklo aj Turecko, ktoré je ochotné zvýšiť tranzit cez takzvaný južný koridor.

Donald Trump nedávno varoval ruského prezidenta Vladimira Putina, že ak neukončí vojnu na Ukrajine, čelí ďalším sankciám a clám zo strany Spojených štátov.

Americký minister zahraničných vecí Marco Rubio sa 26. januára telefonicky spojil s maďarským kolegom, pričom jednou z tém rozhovoru boli aj otázky týkajúce sa energetiky, ako uviedlo veľvyslanectvo USA v Maďarsku, ktoré však neposkytlo podrobnosti o obsahu diskusie.

(tasr, lipa)