Slovenská informačná služba predložila poslancom Národnej rady informácie o vplyvovom pôsobení rôznych, aj zahraničných, subjektov s cieľom destabilizácie Slovenska. Podľa hovorkyne SIS Kataríny Némovej služba disponuje „závažnými informáciami o dlhodobom a organizovanom pôsobení“ v neprospech záujmov Slovenskej republiky.
Informácie boli poslancom prezentované na neverejnej časti schôdze, ktorá bola zvolaná za účelom odvolávania predsedu vlády Roberta Fica. Premiér Robert Fico prvýkrát v pléne parlamentu spomenul tajnú správu SIS so stupňom utajenia „dôverné“ a jej závery označil za šokujúce.
Pre správu SIS zasadala Bezpečnostná rada SR
V dôsledku obsahu tejto správy SIS bolo zvolané rozšírené zasadnutie Bezpečnostnej rady SR, pričom premiér Fico zdôraznil, že v Národnej rade bolo poslancom zverejnených iba približne 10 % informácií, ktoré má Slovenská informačná služba k dispozícii. Udialo sa tak preto, aby nebol zmarený účel trestného konania, ako aj z dôvodu stupňa utajenia daných informácií.
Robert Fico pripomenul, že „to, čo je v správe napísané a o čom SIS hovorí, je podložené dôkazmi, spravodajskými informáciami a ITP (informačno-technickými prostriedkami), teda záznamami o sledovaní osôb či priestorov“.
Fico so súhlasom šéfa SIS Pavla Gašpara zverejnil informáciu, ktorá nezaznela na neverejnej časti schôdze v NR SR. Správa má podľa Fica obsahovať informácie, že „na území Slovenskej republiky je skupina expertov, ktorá sa aktívne podieľala na udalostiach v Gruzínsku a ktorá sa aktívne podieľala priamo na Majdane na Ukrajine. Táto skupina je financovaná z rôznych zdrojov“.
Poslanci hovorili verejnosti o utajovaných veciach
Hoci bol obsah správy tajný, mnoho poslancov opozície verejne opisovalo, že obsahom správy malo byť sledovanie osôb zapojených do protestov proti vláde. Igor Matovič k obsahu správy povedal, že „siskári sledujú každého jedného občianskeho aktivistu, hrabú sa mu v mailoch a používajú aj osobné sledovanie“.
Poslanci z opozičného KDH označili informácie v utajenej správe za bežne vyhľadateľné na sociálnej sieti, a Mária Kolíková z SaS považuje správu za „absurdnú“ a strana sa podľa nej nedozvedela nič také, čo by malo prebiehať v neverejnom režime.
Poslanec za Smer Tibor Gašpar naproti tomu hovorí o „chystanom ohrození ústavného zriadenia Slovenskej republiky“ a pripomenul, že správa je založená na listinných dôkazoch, ako aj na sledovaní finančných tokov peňazí medzi podozrivými, ktoré pochádzajú aj zo zahraničia a ktoré sú maskované cez mimovládne organizácie.
Premiér Fico v súvislosti s osobami z mimovládneho sektora zapojenými do destabilizácie krajiny spomenul partnera prezidentky Zuzany Čaputovej Juraja Rizmana, šéfa Nadácie otvorenej spoločnosti Via Iuris a mimovládnu organizáciu Amnesty International.
Prezident Pellegrini potvrdil závažnosť situácie
Prezident Peter Pellegrini v súvislosti s utajenou správou SIS povedal, že „situácia je vážna“ a rozhodol sa zvolať Bezpečnostnú radu SR. Prezident povedal, že dochádza k „zneužitiu obyvateľov Slovenskej republiky, ktorí idú na protest v dobrej viere“.
Rovnako dodal, že za protestami je „štruktúra osôb, štruktúra organizácií aj príslušné finančné toky, ktoré už potvrdzujú, že nejde o žiadne spontánne aktivity, ale o cielene riadenú skupinu ľudí, ktorí sa medzi sebou koordinujú a ktorí medzi sebou plánujú aktivity, preukazujúce snahy eskalovať atmosféru v spoločnosti“.
Zvolaná Bezpečnostná rada SR sa konala za prítomnosti najvyšších ústavných činiteľov, prakticky celej vlády a vedenia Národnej rady SR. Po jej zasadnutí premiér Robert Fico zopakoval, že „existuje štruktúra, ktorá sa pokúša útočiť na ústavné zriadenie Slovenskej republiky a ktorá chce zneužiť tieto stretnutia a tieto mítingy predovšetkým na možný stret s bezpečnostnými zložkami štátu, aby sa ešte viac eskalovalo napätie“.
Predseda vlády dodal, že tu funguje štruktúra ľudí zo zahraničia, ktorí sa aktívne podieľali na udalostiach na Ukrajine a v Gruzínsku. Táto skupina je jasne prepojená na organizátorov protestov, ktoré sa nazývajú Mier na Ukrajine.
K mailu sa prihlásila platforma Nie v našom meste
Destabilizácia krajiny má podľa správy SIS spočívať v organizovanom konaní viacerých osôb s cieľom zvrhnúť súčasnú vládnu moc prostredníctvom gradujúcich protestov. Denník SME priniesol informáciu, že správa SIS vychádza iba z jediného mailu z prostredia občianskeho sektora o plánoch na verejné protestné akcie proti súčasnej vláde.
K danému mailu sa prihlásilo združenie s názvom „Nie v našom meste“ s tým, že ho mala vytvoriť umelá inteligencia a bol rozposlaný asi 120 ľuďom. Tento mail obsahuje stratégiu postupu v prípade protestov proti vláde s konkrétnymi krokmi, čo robiť na týždňovej báze.
Opozícia hovorí o strašení verejnosti
Celú situáciu okolo obsahu správy SIS možno zhrnúť do dvoch rovín.
Prvá rovina je pohľad opozície a mimovládneho sektora, ktoré tvrdia, že iba uplatňujú svoje ústavné práva zhromažďovať sa a protestovať proti krokom vlády. Vláda sa ich snaží nezákonne sledovať a zastrašovať iba preto, že prejavujú nespokojnosť, pričom správa SIS je vytvorená na základe fiktívnych hrozieb len na to, aby sa odklonila pozornosť od problémov vládnej moci. Opoziční politici sami tvrdia, že správa neobsahuje žiadne informácie, ktoré by si ktokoľvek nevedel dohľadať.
Táto teória by bola prípustná, nebyť dvoch podstatných okolností, ktoré pri správe SIS vo verejnom diskurze pomerne zanikajú. Tieto okolnosti pritom podľa doposiaľ zverejnených informácií naznačujú, že objektívnejšia bude skôr druhá rovina pohľadu na správu SIS.
Opoziční poslanci síce tvrdia, že sa nič podstatné nedozvedeli, no verejnosti už nie je dostatočne prezentovaná skutočnosť, že im bola predložená iba malá časť zistení SIS. Drvivá väčšina informácií teda ostala utajená aj pred poslancami, a bol na to dobrý dôvod.
Mnoho z nich okamžite poskytovalo rozhovory médiám, kde síce nepriamo, ale predsa naznačovali, čo bolo obsahom utajovanej správy. Takéto konanie je pritom v rozpore so zákonom, pretože poslanec je povinný zachovávať mlčanlivosť o utajovaných skutočnostiach. Je teda prirodzené, že poslanci dostali iba nevyhnutné informácie, ktorých zverejnenie neohrozí ciele SIS.
Pri vyhotovení utajenej správy je tiež relevantný argument, že na čele SIS stojí Pavol Gašpar, syn poslanca Tibora Gašpara. Nie je teda objektívne možné vylúčiť politické alebo iné zasahovanie v prospech vládnej moci. Ak by sa preukázalo, že správa bola vypracovaná na základe neoverených alebo falošných informácií s cieľom diskreditovať politických oponentov alebo občianske iniciatívy, mohlo by to predstavovať zneužitie právomocí verejného činiteľa.
Dôkazy v správe SIS obsahujú súdny dohľad
V kontexte záverov správy je potrebné zdôrazniť, že tie sa opierajú o procesne použiteľné dôkazy, ako sú ITP, sledovanie finančných tokov či iné listinné dôkazy. SIS môže vykonávať tajné operácie, sledovanie, odpočúvanie a iné formy monitoringu s cieľom získať informácie, ktoré sú nevyhnutné pre ochranu štátu pred trestnou činnosťou a ktoré iné štátne bezpečnostné zložky nie sú schopné zabezpečiť v danom rozsahu.
Na takéto zásahy do súkromia sa v zmysle zákona vyžaduje príkaz súdu na ich vykonanie, a následne je to súd, ktorý dohliada na výkon a kontrolu týchto utajených operácií. Bol to teda práve súd, ktorý zhodnotil, že podklady dodané zo strany SIS boli natoľko vážne a relevantné, že odobril sledovanie záujmových osôb či priestorov.
Nemohlo teda ísť iba o nejaké drobnosti, ale o skutočne vážne dôvody hodné sledovania, ktoré opakovane vyhodnocoval zrejme nie jeden sudca. Neobstojí teda teória o tom, že Pavol Gašpar alebo SIS si celú správu účelovo vymyslela iba pre politické potreby vlády.
Pri získavaní informácií z utajených zdrojov, akými sú napríklad operatívna spravodajská činnosť, by bolo možné v teoretickej rovine hovoriť o akejsi účelovej snahe riaditeľa SIS vyhovieť súčasnej vládnej moci. Pri súdnom dohľade to však už možné hovoriť nie je.
Problém s financovaním so zahraničia a príklad z Rumunska
Podobný scenár platí aj pri sledovaní finančných tokov, ktoré majú podľa správy prúdiť zo zahraničia. Aj v tomto smere sa vyžaduje dohľad súdu v zákonom vymedzených prípadoch, a sledovanie týchto prevodov by v opačnom prípade nebolo možné použiť v trestnom konaní.
Ak skutočne prichádzajú zo zahraničných zdrojov financie určené vyslovene na to, aby sa nimi financovali pokusy o zvrhnutie vlády, aj v podobe protestných zhromaždení, ktoré majú vyvrcholiť odstúpením predsedu vlády, môže ísť o veľmi závažný zásah do demokratického riadenia krajiny zo strany tretích krajín.
Ako paralelu možno uviesť zrušené voľby v Rumunsku zo strany Ústavného súdu. Súd voľby anuloval potom, ako tamojšie spravodajské služby priniesli informácie o koordinovanej ruskej kampani v prospech jedného kandidáta. Kampaň sa mala diať tak, že dvaja podnikatelia platili vysoké sumy za jeho propagáciu na sieti TikTok. Zahraničné peniaze teda nad rámec zákona zdvihli podporu jednému kandidátovi, čím zasiahli do demokratických volieb.
Ak do Slovenskej republiky prúdia peniaze zo zahraničia iba preto, aby zvýhodnili politickú opozíciu, ktorej kandidáti stoja za protestami, možno hovoriť o rovnako nezákonnom konaní a ovplyvňovaní zo zahraničia.
Za rozposlaným emailom je viacero nezrovnalostí
Za pozornosť stojí aj situácia okolo e-mailu, ktorý mala rozposlať organizácia Nie v našom meste. Je veľmi zaujímavé, že hoci prezentovanie správy prebiehalo v utajenom režime, okamžite sa k týmto informáciám dostali médiá. To znamená, že niektorý z poslancov porušil zákon a vyzradil utajované skutočnosti.
Detaily e-mailu sa tak dostali nielen do médií, ale aj ku konkrétnej organizácii, ktorá ho mala rozposlať. V tomto bode pritom treba zdôrazniť, že bez znalosti médií či poslancov o tom, ktorá organizácia tento e-mail vyrobila, by ho nemohli spojiť so správnym združením. Uvedené znamená, že títo ľudia museli byť vzájomne prepojení tak, aby sa obsah správy mohol dostať ku správnym ľuďom, a tí sa mohli prihlásiť k autorstvu e-mailu.
Záhadná platforma má pozadie opäť v Progresívnom Slovensku
Možno dať bokom skutočnosť, že organizácia Nie v našom meste právne neexistuje. Nie je možné ju vyhľadať v registri mimovládnych neziskových organizácií na stránke ministerstva vnútra, a z otvorených zdrojov nie je možné zistiť, o akú formu organizácie vlastne ide a kto za ňou stojí.
Mediálne sa organizácia Nie v našom meste prezentuje ako iniciatíva či platforma, no okrem jej stránky na Facebooku nie je možné dohľadať žiadne relevantné informácie o tom, kto vlastne za ňou stojí a ako je financovaná. Pôvodne vznikla ako reakcia na zvolenie Mariana Kotlebu za župana Banskobystrického samosprávneho kraja. Napriek verejnosti nejasnému pozadiu dokáže organizovať obrovské protesty.
V súčasnosti vystupujú ako organizátorky protestov Viera Dubačová, Csilla Droppová a Zuzana Janíčková z Banskej Bystrice, no tieto informácie sú prezentované iba mediálne, a nie ako oficiálne údaje zo štátnych inštitúcií, ako napríklad register mimovládnych organizácií ministerstva vnútra, nakoľko platforma nemá právnu formu.
Viera Dubačová bola pritom v roku 2016 zvolená za poslankyňu Národnej rady na kandidátke hnutia Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti, a neskôr v parlamentných voľbách v roku 2020 neúspešne kandidovala za strany PS/SPOLU. Dubačová bola v roku 2018 zvolená za členku predsedníctva strany SPOLU, no vo voľbách 2020 kandidovala v koalícii so stranou PS.
Ako koordinátora za platformu Nie v našom meste pôsobí aj Martina Strmeňová, ktorá zbiera príspevky na chod protestov platformy.
Okrem opätovného tajenia politického pozadia je pri tejto platforme podstatné aj to, že napriek jej vysokej netransparentnosti má prepojenie na obrovské množstvo ľudí z verejného sektora, a to až do takej miery, že organizuje protesty po celom Slovensku.
Je pritom mimoriadne zvláštne, že médiá, ktoré pokrývajú činnosť tejto platformy, rovnako cielene utajujú jej politické pozadie, ako utajujú politické pozadie združenia Mier Ukrajine. Obe organizácie pritom v súčasnosti organizujú protivládne protesty, a v oboch organizáciách stoja na ich čele kandidáti Progresívneho Slovenska. A obe organizácie sa to snažia utajiť.
Masívne organizovanie malo byť riadené umelou inteligenciou
Úsmevné vysvetlenie tejto platformy o tom, že takto masívne protesty sa snaží organizovať na základe organizačného plánu prostredníctvom umelej inteligencie, ktorú potom rozposiela veľkému množstvu ľudí, je zrejme určené iba pre jednoduchšie zmýšľajúcich.
Týmto vysvetlením chce organizácia Nie v našom meste buď zakryť skutočného autora organizačných pokynov, alebo ukazuje svoju extrémnu neznalosť a nekompetentnosť, keď organizuje masové protesty na základe toho, čo im povie umelá inteligencia.
Významný je v tomto smere aj úvodný detail zverejneného mailu, v ktorom autor hovorí o tom, že sa snaží od mája minulého roku dotlačiť rôzne protestné skupiny k tomu, aby protestovali proti vláde. Je zaujímavé, že to tento autor nedokázal, a podarilo sa to práve teraz.
Ak sa k tomuto momentu pripojí preukázateľné financovanie týchto krokov zo strany zahraničných subjektov, alebo subjektov financovaných zo zahraničia, záver bude jednoznačný. Práve tieto financie boli spúšťačom týchto protestov.
Čo však tejto organizácii rozhodne nemožno uprieť, je, že napriek tajomnému pozadiu má prepojenie naprieč spoločnosťou do takej miery, že sa dokázala dostať k utajovanej správe SIS a prihlásiť sa k jej obsahu.
Netransparentnosť je problém
Práve protesty a nedostatok transparentných informácií sú kameňom úrazu celej situácie okolo správy SIS. Ak by SIS zverejnila konkrétne mená a vzťahy, verejnosť by si mohla urobiť obraz o tom, nakoľko objektívna správa je.
Na druhej strane, ak protesty organizujú tajomné alebo politické organizácie, skrývajúce sa za anonymitu tretieho sektora s pomocou peňazí zo zahraničia, ktoré rovnako taja, verejnosť si rovnako nevie urobiť jednoznačný záver o ich čestných úmysloch.
Nemožno pritom hovoriť o nepodložených tvrdeniach, ak sa sledovanie týchto okolností zo strany SIS dialo na základe príkazu súdu, ktorý tento príkaz vydal pre jeho opodstatnenosť.
Sporné právne výklady o tom, kedy je v prípade protestov ešte možné hovoriť o ústavne prípustnej hranici výkonu práva občanov a kedy už toto právo naráža na ohrozenie demokratického zriadenia v republike za asistencie zahraničných aktérov, predstavujú presne tú šedú zónu práva, v ktorej môžu operovať ľudia s nekalými úmyslami.
Ak sú protesty organizované z dôvodu nespokojnosti ľudu s krokmi vlády ide o ústavne prípustný a garantovaný prejav najzákladnejšej formy demokracie.
Ak sú však protesty organizované cielene zo strany politických mimovládok so zámerom burcovať verejnosť na základe klamlivých tvrdení, ako napríklad vystúpenie Slovenska z EÚ, a navyše sú financované zo zahraničia, pôjde skôr o neprípustný pokus ovplyvňovať domácu politiku mimo rámcov práva.
Žiadna demokratická krajina si nemôže dovoliť, aby zahraničné subjekty financovali protesty proti vláde, a to navyše pod falošnými naratívmi a so skrytými politickými konexiami.
Štát už avizoval vyhostenie zahraničných inštruktorov, ktorí podľa správy SIS majú prsty v destabilizácii krajiny. Zákonných dôvodov na vyhostenie nežiadúcej osoby je pomerne veľa, no v kontexte obvinení vládnych predstaviteľov o destabilizácii krajiny do úvahy prichádza niekoľko dôvodov.
Medzi prvý dôvod vyhostenia by určite patril ohrozovanie bezpečnosti štátu či verejného poriadku, vylúčený nie je ani dôvod, že takáto osoba vykonáva inú činnosť, na aký jej bol udelený prechodný pobyt alebo vízum, prípadne iným spôsobom závažne alebo opakovane porušuje záväzné právne predpisy.
Pri naplnení hrozby vyhostenia zo strany štátu možno očakávať, že mená týchto zahraničných inštruktorov a dôvody ich vyhostenia verejnosti napovedia viac o tom, čo sa vlastne deje za oponou, za ktorú verejnosť nemá vidieť.