Von der Leyenovej 28. režim a salámová metóda pod pláštikom inovatívnych firiem

Zvyšné vystúpenia si získali menšiu pozornosť. Napríklad príhovor šéfky Európskej komisie Ursuly von der Leyenovej. Niežeby bol prejav predsedníčky Európskej komisie (EK) výnimočný. Prerozprávala opäť to, čo Komisia razí od zverejnenia správy Maria Draghiho a Enrica Lettu.

Parafrázujem: „Áno, všimli sme si, že ekonomicky zaostávame, najmä v inováciách. Máme ozaj akosi veľa byrokracie. Konkurencia vo svete nám narástla. Ale nebojte sa, už sme vymysleli plán, ako to napravíme. Zaktivujeme ním všetky inkluzívne dekarbonizačné sily našej unikátnej sociálno-trhovej ekonomiky a dobre bude.“

Kto ale vydržal tento povinný úvod jej príhovoru, dozvedel sa vzápätí o troch pilieroch zmeny v Európe.

Prvým je prísľub uľahčiť podnikanie v Únii. Ursula von der Leyenová sľúbila rozsiahle zjednodušenie pravidiel udržateľného financovania a korporátneho due dilligence. Zaujímavé, keďže minulé leto ich nariadením o povinnej starostlivosti o udržateľnosti podniku značne sprísnili.

Ak chce veľká firma podnikať kdekoľvek v EÚ, musí absolvovať pravidelnú návštevu „kafkovského zámku“ a neustále si sama kontrolovať a auditovať, či je správne zelená, inkluzívna, rovnostárska a neubližuje mačiatkam. Ak príklad slúži nedávno prijatá smernica o rodovom odmeňovaní, ktorá zaviedla plejádu novej byrokracie pre firmy nad sto zamestnancov.

Je to trocha ako v rozprávke Traja veteráni: „končíme s písmenkami, odlievame guľky!“. Zmyslom práce 30-tisíc zamestnancov Komisie je vytvárať novú byrokraciu. Začnú ju teraz zase rozoberať? Budeme len dúfať.

S touto otázkou je spojený aj druhý pilier zmeny – prehĺbenie a väčšia likvidita kapitálových trhov. Aj tu platí, že investori sú dobrovoľne nasilu tlačení smerom, ktorý si želá Komisia. V Európe sú na rozdiel od USA hlavnými investormi konzervatívne banky, ktoré s trasúcimi sa rukami kontrolujú, či ich peniaze budú v cieli spĺňať ESG pravidlá.

A ako som nedávno písal, investície do európskych projektov majú podstatne nižšiu návratnosť oproti Spojeným štátom aj pre vysoké náklady zlyhania. Tie vyplývajú z nastavenia sociálneho dialógu v európskej spoločnosti.

Tretím pilierom je energetická otázka. Podľa von der Leyenovej musí Únia „ešte zmobilizovať súkromný kapitál (…), lepšie prepojiť svoje čisté a nízkouhlíkové energetické systémy a (…) odstrániť všetky zostávajúce prekážky vytvorenia skutočnej energetickej únie.“

Takže odpoveď na tretí pilier sa vlastne nachádza v druhom pilieri a v lepšom energetickom prepojení EÚ. To druhé by si žiadalo detailnejšie vysvetlenie. Veď lepšie energetické prepojenie krajín síce na jednej strane pomohlo prekonať plynovú krízu, na druhej strane aj umožnilo rozložiť náklady katastrofálnej nemeckej energiewende na všetkých susedov…

Príhovor šéfky EK obsahoval aj jedno prekvapenie. Inovatívne spoločnosti (nech je to vlastne čokoľvek) by mali fungovať v takzvanom „28. režime“. Neriadili by sa obchodným, pracovným ani daňovým právom konkrétneho z 27 členských štátov, ale špeciálnym EÚ režimom. Má to byť krok na posilnenie jednotného trhu.

Má to logiku – ale len na povrchu. Problémom inovatívnych spoločností nie je roztrieštenosť európskeho trhu. Ak by to tak bolo, neutekali by do Spojeného kráľovstva alebo dokonca do deväťmiliónového Švajčiarska. Problémom je skôr spomínané nepriaznivé prostredie pre kapitál v EÚ, regulácie samotnej Únie a antipodnikateľská kultúra súčasnej kontinentálnej Európy.

Ťažko si predstaviť, že „28. režim“ by podnikom poskytoval nejaké extra výhody v globálnom kontexte. Skôr naopak. Obávam sa, že Komisia by doňho napchala všetky svoje nápady, ktoré ešte nestihla pretaviť to celoúnijných nariadení.

Jediný európsky magnet na globálne investície – Írsko – je predsa pravidelne kritizované Komisiou za „podliezanie“ európskej latky. Spoločnosti ako Google a spol. sú pravidelne terčom absurdných pokút, hádže sa na nich sieť GDPR, AI či iných regulácií. Tejto Komisii máme veriť, že by pripravila atraktívny režim pre globálnych investorov?

Hrozí, že to bude presne naopak. Vytvorenie 28. režimu sa môže stať salámovou metódou na vytváranie celoúnijných pravidiel v oblasti daní, pracovného trhu, obchodného práva a sociálneho systému, ktoré sa následne budú z „inovatívnych“ firiem rozliezať po zvyšku ekonomiky. Hrozí, že bude nástrojom, ako potrestať národné pozitívne regulačné deviácie, či už je to írsky režim pre globálne korporácie alebo estónska daň.

Zdroj: ZPDZ