Vyšetrovanie obzvlášť závažného zločinu úkladnej vraždy, z ktorej je útočník momentálne obvinený, ukazuje, že škola aj polícia dramaticky podcenili situáciu okolo študenta s preukázateľne násilnou minulosťou a dvoma právoplatnými odsúdeniami.
Škola si bola vedomá aj súčasnej agresivity Samuela S. voči ostatným študentom, a preto mu stanovila individuálny študijný plán. Bezpečnostné opatrenia, ktoré mali byť v zmysle zákona okolo tohto problémového študenta dodržané, však ostali iba v rovine jeho vylúčenia zo školského kolektívu. Na zvyšok potrebných opatrení voči zjavne agresívnemu študentovi kompetentní rezignovali.
Pre útok skončilo vo funkciách viacero policajtov
Pre zlyhanie polície v tomto prípade skončil vo svojej funkcii policajný prezident Ľubomír Solák. Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok odôvodnil jeho odvolanie zlyhaním policajnej prevencie. S okamžitou platnosťou bol odvolaný aj riaditeľ obvodného policajného oddelenia v Spišskej Starej Vsi. Policajný zbor má v súčasnosti novú prezidentku Janu Maškarovú.
Ďalšie pochybenia polície vyšetruje Úrad inšpekčnej služby, ktorého riaditeľ Branislav Zurian predostrel verejnosti detaily toho, ako laxne pristupovali polícia aj škola k hrozbám problémového študenta.
Zurian potvrdil, že polícia navrhla vedeniu gymnázia zabezpečiť svoju prítomnosť počas komisionálneho preskúšania Samuela S., práve preto, že disponovala informáciami o jeho problémovom správaní. Škola mala prítomnosť polície podľa Zuriana odmietnuť s odôvodnením, že by to bolo „kontraproduktívne“, no zároveň požiadala políciu, aby ostala v blízkosti.
Hoci škola požiadala políciu, aby ostala niekde v blízkom okolí, polícia nezabezpečila prítomnosť svojich príslušníkov. Prečo tak polícia konala, bude podľa Zuriana predmetom vyšetrovania možných pochybení príslušníkov PZ.
Prvý kontakt medzi políciou a školou mal podľa riaditeľa inšpekcie nastať 9. januára 2025, teda niekoľko dní pred skutkom. Vtedy malo prebehnúť prvé stretnutie medzi policajtom obvodného oddelenia, ktorý má na starosti ochranu mäkkých cieľov, a vedením školy.
Polícia nevidela v konaní útočníka trestnú činnosť
Škola ukázala policajtovi zberný spis, v ktorom mala sústredené materiály o Samuelovi S., a to jeho komunikáciu, výhražné esemesky spolužiačkam, správanie voči spolužiakom a pohovory so žiakmi a rodičmi. Spis obsahoval približne 22 listov preukazujúcich problémové správanie útočníka.
Policajt však tento materiál vyhodnotil s tým, že podľa neho nejde o trestný čin, ale o šikanovanie, ktoré nemá oporu v zákone. Navrhol preto iba preventívne opatrenie zo strany Okresného riaditeľstva PZ v Kežmarku.
Preventívna previerka situácie prebehla na druhý deň, keď do školy prišli riaditeľ obvodného oddelenia spolu so zástupkyňou PZ. Opätovne sa oboznámili so zberným spisom a jednotlivými vyhrážkami, ktoré smerovali zo strany útočníka.
Obaja čelní predstavitelia obvodného oddelenia PZ tieto materiály rovnako vyhodnotili tak, že podľa ich názoru nejde o trestný čin.
Riaditeľ policajnej inšpekcie hovorí o zlyhaní polície
Branislav Zurian toto konanie označil za „zlyhanie zo strany prvotného policajta aj policajtov v druhom slede“, teda riaditeľa a jeho zástupkyne. Zurian potvrdil, že polícia mala okrem školského spisu viacero materiálov preukazujúcich problémové správanie Samuela S.
Rovnako potvrdil, že polícia v tom čase nemala informácie o tom, že útočník bol v minulosti trestaný, no túto informáciu si mala overiť a zabezpečiť.
Samuel S. mal už pred spáchaním vraždy známu históriu násilného správania vrátane dvoch odsúdení. Pri posudzovaní psychického stavu tohto útočníka pritom Okresný súd dvakrát rozhodol, že musí podstúpiť ochranné psychiatrické liečenie ústavnou formou, teda v liečebnom zariadení, pretože bol podľa súdnej znalkyne z odboru psychiatria pre spoločnosť nebezpečný. Odvolací súd tento rozsudok zrušil.
Napriek tomuto lekárskemu záveru súd nevidel dôvody na uloženie ochranného liečenia, pretože podľa súdu na to neboli splnené podmienky. Súd tento záver odôvodnil tým, že páchateľ nespáchal trestný čin v súvislosti s duševnou poruchou, pričom rozhodnutie opieral aj o právny názor odvolacieho súdu.
V tomto smere je potrebné zdôrazniť, že napriek odporúčaniu lekára, otázka psychického stavu a jeho posudzovanie v trestnom konaní je otázkou právnou, a s konečnou platnosťou o nej rozhoduje výlučne súd.
Agresor sa opakovane dopúšťal fyzických útokov a vyhrážok voči spolužiakom a podľa výpovedí svedkov mal útočník dlhodobo extrémistické prejavy, pri ktorých hajloval. Škola o týchto informáciách vedela, pretože ich zhromaždila v spise, ktorý neskôr ukázala polícii.
Napriek týmto skutočnostiam umožnila agresorovi pokračovať v štúdiu na gymnáziu, hoci aj vo forme individuálneho študijného plánu. Dané konanie je nielen laicky nepochopiteľné, že škola umožnila takémuto študentovi naďalej prichádzať do kontaktu s napádanými spolužiakmi, ale ide aj o porušenie ustanovení školského zákona.
Gymnázium porušilo školský zákon
Zákon o výchove a vzdelávaní, známy aj ako školský zákon, špecificky ukladá školám povinnosť zabezpečiť výchovu a vzdelávanie v bezpečnom prostredí. Škola má rovnako zákonnú povinnosť zaistiť bezpečnosť a ochranu zdravia detí a žiakov a predchádzať sociálnopatologickým javom.
Pod pojmom sociálnopatologické javy rozumieme také spoločenské javy, ktoré sú chorobné, nenormálne alebo všeobecne nežiaduce v spoločnosti. Ako príklady možno uviesť drogovú závislosť, šikanovanie detí, týranie detí (telesné, psychické, emocionálne), zneužívanie detí (fyzické, sexuálne), ale aj násilie a agresivitu.
Škola o týchto prejavoch vraha dvoch žien vedela dlhodobo, no napriek tomu v rozpore so zákonom nekonala. Dokonca odmietla prítomnosť polície na komisionálnom preskúšaní, hoci požadovala jej blízkosť v okolí. Kombinácia nedostatočnej prevencie, ignorovania varovných signálov a slabého dohľadu viedla k smrteľným následkom, za ktoré nesie priamu zodpovednosť školské zariadenie.
Samuel S. mal dlhodobú históriu násilného správania voči spolužiačkam vrátane fyzických útokov a vyhrážok smrťou. Škola mala povinnosť konať tak, aby zabránila konaniu útočníka už po prvých náznakoch agresie.
Hoci polícia trestuhodne nekonala, samotné školské zariadenie malo konať nezávisle od nej. Školský zákon škole umožňuje okamžité vylúčenie žiaka z výchovy a vzdelávania, ak svojím správaním a svojou agresivitou ohrozuje bezpečnosť a zdravie ostatných žiakov. Samuel S. ohrozoval svoje okolie dlhodobo, no prekvapivo nebol vylúčený, hoci predchádzajúca škola tak v prípade jeho útokov na okolie urobila.
Vyšetrovanie Štátnej školskej inšpekcie v prípade Gymnázia v Spišskej Starej vsi ukázalo, že škola nezamestnávala žiadneho odborného zamestnanca a nemala vytvorený ani školský podporný tím.
Nepochopiteľné zlyhania polície
Oveľa vyššiu mieru zodpovednosti v tomto prípade však nesie polícia, ktorá bola oboznámená s pokračujúcou agresivitou útočníka.
Zarážajúci je postup polície, ktorá navrhla zabezpečiť bezpečnosť svojou prítomnosťou na komisionálnej skúške Samuela S., no po odmietnutí zo strany vedenia školy jednoducho odišla. Možno dať bokom otázku, prečo neostali v blízkosti školy, ako ich o to žiadalo vedenie, keďže to je predmetom vyšetrovania Úradu inšpekčnej služby.
Polícia si bola vedomá problémového správania žiaka a nemala žiadnu zákonnú povinnosť riadiť sa chybnými odporúčaniami školy. Zákon o Policajnom zbore radí medzi prvé úlohy policajtov ochranu základných práv a slobôd, najmä ochranu života, zdravia, osobnej slobody a bezpečnosti osôb.
Žiadne zákonné ustanovenie neukladá povinnosť policajta plniť pokyny vedenia školy pri vykonávaní svojich zákonných povinností a už vôbec nie, ak si je vedomý ohrozenia študentov zo strany jedného konkrétneho útočníka, pre ktorého správanie boli privolaní do školy a ktoré je zachytené v 22-stranovom spise.
Policajt bol povinný zabezpečiť bezpečnosť bez ohľadu na to, čo si nejaký učiteľ myslí. Je to práve policajt, ktorý má ovládať zákon a chrániť iných, keď už samotný učiteľ nepozná ustanovenia školského zákona o bezpečnosti študentov. Policajná prítomnosť ako výstraha mohla veci zmeniť. Namiesto toho agresor videl, že jeho konanie nie je nijako postihované.
Policajti nevideli žiaden z mnohých trestných činov
Za hrubé porušenie zákona hodné minimálne disciplinárneho potrestania preverujúcich policajtov, je možno označiť vyhodnotenie všetkých skutkových okolností konania útočníka ako činnosti, ktorá nie je trestná. Ukazuje to neuveriteľne chabú odbornú zdatnosť, ktorá je prítomná aj na najvyšších priečkach tamojšieho obvodného oddelenia PZ.
Vyhodnotenie situácie okolo Samuela S. ako „šikanovanie bez opory v zákone“ a nezahájenie trestného konania spolu s inými opatreniami zo strany polície je skutočne trestuhodné.
Šikana ako samostatný trestný čin v podmienkach právnej úpravy Slovenskej republiky skutočne neexistuje, no môže byť kvalifikovaná ako jeden alebo viaceré trestné činy. Podľa mediálne dostupných informácií o tom, akého konania sa mal útočník voči spolužiakom dopúšťať, mohol naplniť viaceré skutkové podstaty trestných činov.
Trestný zákon pozná trestné činy ako nebezpečné vyhrážanie, nebezpečné prenasledovanie, ublíženie na zdraví či trestné činy extrémizmu, ktorých sa útočník zrejme dopúšťal opakovane a ktoré boli popísané aj v zbernom spise.
V minulosti dočasne poverený policajný prezident Rastislav Polakovič pritom uviedol, že v spise „bolo zaistených množstvo dôkazov na usvedčenie tohto páchateľa".
Polícia nepreverila útočníkovu minulosť
Je priam neuveriteľné, že skutkové podstaty týchto trestných činov v konaní Samuela S. nevidel nielen obvodný policajt, ale ani jeho riaditeľ so zástupkyňou. Ak by si aj daný policajt bol istý tým, že zo strany agresora nedochádza k trestnej činnosti, rozhodne by nevolal svojich nadriadených na „kontrolu“.
Všetci policajti pritom museli vidieť násilnú povahu jeho činov, no zrejme im chýbajúca odbornosť neumožnila konať. Čerešničkou na torte chabej znalosti policajnej práce je už len to, že si títo policajti nepreverili trestnú minulosť problémového študenta.
Polícia mala okamžite začať trestné stíhanie, ak nie pre viaceré, tak pre minimálne jeden trestný čin, prípadne odstúpiť vyšetrovanie na priestupkový orgán, ak by sa neukázala intenzita protiprávneho konania v trestnej rovine. Tá tam ale jednoznačne bola prítomná a svedčia o tom aj predchádzajúce odsúdenia útočníka.
Šokujúca absencia potrebných zákonných znalostí na úrovni školy aj polície umožnila vrahovi beztrestne pôsobiť a zvyšovať svoje agresívne prejavy. Tak väčšinou končia všetky podobné prípady, keď kompetentní nekonajú.
Tragické v tomto prípade je, že na chýbajúcu a až trestuhodnú neodbornosť doplatili svojimi životmi dve nevinné ženy, hoci všetci v okolí dobre videli, k čomu konanie páchateľa smeruje. Následné policajné výpovede a vyšetrovania už na tom nič nezmenia.