Preskočiť na obsah
Minúta  |  

FT: Únia vedie diskusie o návrate k ruskému plynu

Európska únia rokuje o tom, či by mala obnoviť predaj ruského plynu v Európe ako súčasť potenciálnej dohody o ukončení rusko-ukrajinskej vojny, povedali anonymní európski predstavitelia britskému denníku Financial Times (FT).

Predstavitelia členských štátov EÚ údajne navrhujú opätovné kupovanie plynu z ruských potrubí ako možnú súčasť rozhovorov o prímerí na Ukrajine.

Zástancovia nákupu ruského plynu tvrdia, že by to znížilo vysoké ceny energií v Európe, povzbudilo Moskvu k rokovaciemu stolu a dalo obom stranám dôvod na prijatie – a udržanie – prímeria. Ide predovšetkým o predstaviteľov Maďarska a Nemecka.

Predstavenie tejto myšlienky už stihlo vyvolať odpor medzi najurputnejšími zástancami Ukrajiny, a to dokonca aj v predbežných rozhovoroch, dodali FT. Zástancovia obnovenia dodávok ruských energonosičov však argumentujú tým, že ide o spôsob zníženia nákladov na energie.

„Zo strany niektorých veľkých členských štátov existuje tlak na ceny energií a toto je, samozrejme, jeden zo spôsobov, ako ich znížiť,“ povedal jeden z predstaviteľov pre FT.

Obnovenie vývozu plynu do Európy by však výrazne zvýšilo aj príjmy Moskvy, pripomenul denník. Pred vojnou predstavovali toky cez plynovody z Ruska približne 40 percent celkových dodávok do EÚ, pričom najväčším dovozcom bolo Nemecko.

Predstavitelia východoeurópskych štátov podľa FT reagovali pobúrením, keďže väčšina z nich sa posledné tri roky snažila znížiť závislosť na energetických zdrojoch z východu.

„Je to šialenstvo,“ reagoval jeden z nich. „Ako hlúpi by sme mohli byť, že sme o tom vôbec uvažovali ako o možnosti?“

Oživenie diskusie o predaji plynu tiež znepokojilo niektorých amerických vývozcov skvapalneného zemného plynu (LNG), ktorí sa snažia podpísať dlhodobé dohody o dodávkach s európskymi spoločnosťami. Podľa dvoch z nich sa obávajú, že akékoľvek obnovenie ukrajinského tranzitu by mohlo spôsobiť, že ich produkty nebudú konkurencieschopné.

Eurokomisia v odpovedi pre agentúru TASS odmietla prepojenie obnovenia dodávok ruského plynu a mierových rokovaní v rusko-ukrajinskej vojne. „S mierovými rozhovormi to nijako nespájame. Keď budú takéto rokovania, budú s Ukrajinou. Nepotvrdzujeme žiadnu súvislosť medzi dodávkami plynu a mierovými rokovaniami,“ povedala hovorkyňa Komisie Anitta Hipperová.

(sab, tasr)

Minúta  |  

SK8 žiada o sfunkčnenie FPU a jeho nezávislosť

Združenie Samosprávne kraje Slovenska (SK8) žiada o okamžité sfunkčnenie Fondu na podporu umenia (FPU) a zachovanie jeho nezávislosti a transparentnosti. Zároveň požaduje opätovné posúdenie nominácií odborníkov SK8 do Rady FPU.

„SK8 dlhodobo apeluje na to, aby v Rade FPU mali svoje zastúpenie ľudia s reálnou praxou v oblasti kultúry na úrovni obcí, miest a krajov,“ vysvetlil predseda SK8 a predseda Trnavského samosprávneho kraja Jozef Viskupič (PS). Verí, že ministerka kultúry pristúpi k vymenovaniu odborníka. „Nominantmi samospráv sú Jana Knežová a Peter Černek,“ ozrejmil.

Ministerke kultúry Martine Šimkovičovej v stredu samosprávne kraje doručili návrhy na menovanie odborníka na územnú samosprávu.

Združenie bude pozorne sledovať, ako sa ministerka postaví k vymenovaniu „skutočných odborníkov, ktorých rešpektuje kultúrna obec“. Podotklo, že regionálna samospráva zohráva kľúčovú úlohu v podpore a rozvoji miestnej a regionálnej kultúry a je podľa neho nevyhnutné, aby jej zástupcovia mali primerané zastúpenie v rozhodovacích orgánoch.

SK8 zároveň víta rozhodnutie Slavomíra Lopúcha vzdať sa funkcie v Rade FPU.

(tasr)

Minúta  |  

Trump nariadil vymazanie všetkých zmienok o gender ideológii

Federálne agentúry sa majú podriadiť predošlému nariadeniu, podľa ktorého vláda Spojených štátov uznáva dve pohlavia – muža a ženu.

Administratíva amerického prezidenta Donalda Trumpa v stredu nariadila vládnym agentúram, aby vymazali zmienky o genderovej ideológii v zmluvách, v popisoch práce a účtoch na sociálnych sieťach, píše agentúra Reuters.

Úrad personálneho manažmentu v stredu vydal správu, ktorá poskytuje usmernenia na vykonávanie nariadenia amerického prezidenta, podľa ktorého musia federálne úrady „uznať, že ženy sú biologicky ženy a muži sú biologicky muži“.

Trump len niekoľko hodín po svojej inaugurácii zvrátil opatrenia na podporu vládnych programov diverzity, rovnosti a inklúzie (DEI). Uviedol, že vláda USA pod jeho vedením bude uznávať len „dve pohlavia – mužské a ženské“.

Už počas predvolebnej kampane Trump tvrdil, že politika DEI vo federálnych úradoch a firmách diskriminuje belochov, najmä mužov.

Minulý týždeň Trump povedal, že finančné prostriedky sa nebudú používať na podporu genderovej ideológie. Reuters tvrdí, že ide o „termín, ktorý často používajú konzervatívci na označenie akejkoľvek ideológie presadzujúcej netradičné názory na pohlavie a gender“.

Trumpova administratíva tiež hodlá zmeniť úpravu zákona o občianskych právach, ktorý v siedmom odseku upravila predošlá vláda Joea Bidena podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu z roku 2020.

Súd v tom čase rozhodol, že ochrana občianskych práv proti diskriminácii „na základe pohlavia“ sa údajne vzťahuje aj na sexualitu a „genderovú identitu“.

Vládne agentúry podľa nového nariadenia musia preskúmať všetky popisy činnosti na pracovných pozíciách a nariadiť dovolenku tým zamestnancom, „ktorých opis pracovnej činnosti zahŕňa vštepovanie alebo propagovanie genderovej ideológie“.

Agentúry musia tiež zrušiť internetové stránky a účty na sociálnych sieťach propagujúce genderovú ideológiu. Nariadenie ďalej stanovuje, že „intímne priestory“ pre mužov a ženy majú byť „označené podľa biologického pohlavia, a nie podľa genderovej identity“.

Nový americký prezident v utorok nariadil ukončenie federálneho financovania alebo podpory pre zdravotníctvo, ktoré pomáha mladým ľuďom pri zmene pohlavia. Rovnako zakázal transgenderovým osobám vstúpiť do ozbrojených síl.

Komisia pre efektivitu vlády (DOGE) vedená miliardárom Elonom Muskom v stredu na sieti X oznámila, že bolo ukončených už 85 zmlúv súvisiacich s DEI a dostupnosťou služieb pre „znevýhodnené osoby“ v celkovej výške približne miliardy dolárov.

(tasr)

Minúta  |  

Hamas v rámci dohody s Izraelom odovzdal izraelskú vojačku

Palestínske militantné hnutie Hamas vo štvrtok odovzdalo v rámci dohody o prímerí v Pásme Gazy Červenému krížu v meste Džabálijá izraelskú vojačku Agam Bergerovú. V priebehu dňa má tiež prepustiť ďalších dvoch Izraelčanov a piatich Thajčanov.

Prepustenie 20-ročnej vojačky potvrdila aj kancelária izraelského premiéra Benjamina Netanjahua. Vo vyhlásení napísala, že „izraelská vláda je odhodlaná zabezpečiť návrat všetkých unesených a nezvestných osôb“.

Bergerovú zajal Hamas v októbri 2023 spolu s ďalšími štyrmi vojačkami, ktoré prepustil minulú sobotu.

Hamas má podľa BBC vo štvrtok prepustiť aj 29-ročnú Arbel Jehudovú a 80-ročného Gadiho Mosesa. Okrem nich majú militanti prepustiť aj piatich Thajčanov, ktorých uniesli počas útoku na južný Izrael zo 7. októbra 2023, po ktorom vypukla vojna v Pásme Gazy.

Hamas ani Izrael nezverejnil mená týchto rukojemníkov. Podľa thajských predstaviteľov je v Pásme Gazy zadržiavaných šesť Thajčanov. BBC upozornila, že prepustenie týchto rukojemníkov je súčasťou samostatnej dohody medzi Hamasom a thajskou vládou a nie je súčasťou dohody o prímerí medzi Izraelom a Hamasom.

Izrael má podľa médií Hamasu v rámci výmeny vo štvrtok prepustiť 110 palestínskych väzňov. Tridsaťdva z nich bolo odsúdených na doživotné tresty, tridsať sú podľa BBC maloletí a ženy. Ďalších 20 osôb má byť deportovaných „mimo palestínskych území“.

Mnohí z väznených Palestínčanov, ktorí majú byť v rámci dohody prepustení, neboli nikdy obvinení z trestného činu.

Ide už o tretiu takúto výmenu, odkedy 19. januára vstúpilo v Pásme Gazy do platnosti prímerie medzi Hamasom a Izraelom. Hamas počas predošlých výmen prepustil sedem rukojemníkov a Izrael 290 väzňov.

(tasr)

Minúta  |  

Obilia je dostatok, mlynári však upozorňujú na rast dovozu múk zo zahraničia

Slovenské mlyny združené v Slovenskej spoločnosti mlynárov majú dostatok zásob obilnín na výrobu slovenskej múky až do žatvy.

Negatívne však vnímajú nárast dovozu múk zo zahraničia. Tie prichádzajú na pulty predajní aj z krajín, kde sa vykupuje a spracováva obilie z Ukrajiny. Vo štvrtok na to upozornil generálny sekretár SSM Milan Lapšanský.

"Zásoby kvalitnej pšenice na výrobu rôznych druhov múk majú slovenské mlyny dostatočné až do najbližšej žatvy. Prirodzene však komunikujú so slovenskými pestovateľmi - prvovýrobcami, aby si vedeli zakontrahovať slovenské obilniny aj v ďalšom období. Prioritou pre všetkých členov Slovenskej spoločnosti mlynárov je totiž nákup slovenských surovín," uviedol Lapšanský.

Rok 2024 hodnotia členské mlyny SSM uspokojivo, a to napriek turbulentným obdobiam. Pšenice z úrody roku 2024 nebolo toľko ako v roku 2023, ale z pohľadu kvality bola výrazne lepšia. To sa však odrazilo na vyššom záujme a dopyte zahraničných odberateľov, a tak časť pšenice putovala bez pridanej hodnoty domáceho spracovania rovno do zahraničia.

"Negatívne však vnímame trend čoraz väčšieho dovozu múk a pekárensko-cestovinárskych a cukrárenských produktov zo zahraničia najmä zahraničnými reťazcami pôsobiacimi na Slovensku. Napriek tomu, že kapacity majú naše mlyny dostatočné, niektoré obchodné reťazce nepochopiteľne zintenzívnili dovozy múk z cudziny. Neraz pritom nie je isté, či sa v takýchto výrobkoch nenachádzajú obilniny z Ukrajiny, ktorých dovoz a predaj výrobkov z nich je na Slovensku zakázaný. Veríme však, že v spolupráci so štátnymi orgánmi kontroly dodržiavania zákazu dovozu zdynamizujeme," zdôraznil Lapšanský.

(tasr)

Minúta  |  

Poľsko navrhuje vysokorýchlostné železničné spojenia medzi metropolami EÚ

Iniciatívu predstavil poľský minister infraštruktúry Dariusz Klimczak 29. januára na zasadnutí výboru Európskeho parlamentu pre dopravu v Bruseli.

„Doprava nemá žiadne politické zafarbenie," povedal Klimczak novinárom po rokovaní.

Podľa ministra ide o prioritu, ktorú podporuje aj predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová a nový komisár pre dopravu Apostolos Tzitzikostas. „O tejto téme sa dnes diskutuje nielen v Poľsku, ale je to jedna z priorít, ktoré stanovila predsedníčka Európskej komisie," tvrdí Klimczak.

Poľský minister uznal, že náklady na takúto investíciu sú vysoké. „Dokončenie základnej a doplnkovej Transeurópskej dopravnej siete (TEN-T) predstavuje viac ako 840 miliárd eur," povedal. Sieť TEN-T zahŕňa výstavbu desaťtisícov kilometrov ciest, riečnych ciest a železníc, stovky námorných a riečnych prístavov a stovky letísk. S vysokorýchlostným železničným prepojením hlavných miest sa v jej verziách schválených v rokoch 1996 a 2004 nepočítalo.

Klimczak je však optimistický. „Ak budeme schopní financovať dokončenie siete TEN-T a zároveň priniesť nové nápady týkajúce sa prepojenia európskych hlavných miest vysokorýchlostnými železnicami, znamená to, že Komisia plánuje nájsť tieto peniaze v novom finančnom rámci."

Na Slovensku by podľa plánu TEN-T do roku 2030 mala byť vybudovaná diaľnica D1 po hranicu s Ukrajinou, dokončená diaľnica D3 či zrekonštruovaná železnica od Žiliny po Čiernu nad Tisou. Podľa ministerstva dopravy však Slovensko tieto projekty pravdepodobne do termínu dokončiť nestihne.

Poľsko bude predsedať Rade EÚ do konca júna. V súlade s mottom „Bezpečnosť, Európa!" chce podporovať činnosti na posilnenie európskej bezpečnosti vo všetkých jej rozmeroch - vonkajšom, vnútornom, informačnom, hospodárskom, energetickom, potravinovom a zdravotníckom.

(tasr, pap)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.