Hřích: Istotu majú len tri strany. Predčasné voľby by stabilnú vládu nepriniesli

Plusové body pre opozíciu, a hlavne pre Progresívne Slovensko, znamenali protesty organizované občianskymi skupinami. Iniciatíva Mier pre Ukrajinu v piatok 24. januára zorganizovala v Bratislave veľký míting, na ktorý prišlo okolo 40-tisíc ľudí. Ďalšie protesty boli aj vo viacerých slovenských mestách. Išlo o reakciu na premiérovu cestu do Ruska, ktorú opozícia interpretovala ako spochybňovanie zahraničnopolitickej orientácie štátu na EÚ a NATO.

Respondenti prieskumu mohli v odpovediach zobrať do úvahy aj mimoriadnu schôdzu parlamentu o odvolávaní vlády. Taktiež utajenú správu Slovenskej informačnej služby, ktorá hovorila o destabilizácii štátu, ktorú premiér prečítal na neverejnej časti schôdze pred poslancami. Ešte predtým počas verejného rokovania parlamentu Fico oznámil aj zámer novelizovať ústavu. Ide o snahu zakotviť do ústavy dve pohlavia muža a ženu či zakázať adopciu detí homosexuálnymi pármi.

Dominátori PS a SaS

Sociológ Václav Hřích z agentúry AKO hovorí, že ak by mal byť striktný, tak parlamentnú istotu podľa prieskumu majú iba tri strany, a to Smer, PS a Hlas. „Bude sa to však lámať až dva, tri mesiace pred voľbami,“ povedal Štandardu.

Otázkou je, či sa dá hovoriť o trendoch vývoja popularity strán. „V princípe nie. Skôr sa môžeme zamýšľať nad tým, či začnú nové trendy. Vidíme, že došlo k nejakému poskočeniu nahor u obidvoch lídrov politického súboja Smeru a PS,“ priblížil Hřích.

Podľa neho obidve strany sú hlavní aktéri, ktorí majú aj najväčší priestor v médiách. „Až ďalšie mesiace ukážu, či to bol výkyv vďaka dianiu v posledných týždňoch alebo to bude trend. Čiže sme na začiatku nejakého obdobia,“ vysvetlil odborník.

Z prieskumu vyplynulo, že súčasná koalícia by už vládu nezostavila. Opozícia by to dokázala, ale aj s Matovičovým hnutím. Situácia je podľa sociológa taká, že pri súčasných kombináciách nevidí jasnú možnosť, ako by sa vláda vyskladala.

Podľa Hřícha s hnutím Slovensko opozícia nemá dobrú skúsenosť a nezapája ho ani do všetkých opozičných aktivít. „Stabilitu by som tam nevidel. Rovnako to platí aj pre súčasné vládne strany,“ podotkol s tým, že po predčasných voľbách nie je nateraz šanca vytvoriť niečo stabilné.

Strany mobilizujú voličov, viac by ich išlo voliť

Sociológ upozornil, že v porovnaní s decembrovým prieskumom sa o päť percent znížilo množstvo opýtaných, ktorí povedali, že nevedia, koho by volili, nešli by voliť alebo nechceli odpovedať. To znamená, že si vybrali nejakú stranu.

„Je to signál, že politické strany mobilizujú. Vidíme, že tak robí Smer aj PS s tým, že Smer zrejme mobilizoval trošku lepšie. Dá sa tiež predpokladať, že on čiastočne cielil tiež na voličov Republiky aj vďaka aktivitám v Moskve,“ vysvetlil Hřích.

Smer totiž oproti decembru stúpol niečo vyše dve percentá a PS tiež zvýšilo svoju podporu o takmer dve percentá.

Naopak, pokles badať pri koaličných stranách Hlas a SNS, na čom sa zrejme podpísali vnútrokoaličné spory. Odborník v tejto súvislosti poukázal na minulé volebné obdobie, kedy sa dlhodobá kríza prejavila na popularite vtedajšieho Matovičovho OĽaNO a SaS.

„Volič počúva na stabilitu a pokoj, je na to citlivý. Keď vidí dlhodobejšie krízy, tak reaguje hľadaním alternatívy alebo sa stiahne medzi nevoličov,“ poznamenal sociológ.

Fenomén Matovič a jeho (ne)komunikácie

Vlani malo problém s nižšou podporou hnutie Slovensko, teraz sa však pohybuje nad úrovňou piatich percent. „Vidíme, že úspech hnutia Slovensko ako keby bol prepojený s mierou aktivity Igora Matoviča,“ zhodnotil Hřích.

Podľa neho, keď Matovič nekomunikoval, jeho hnutie strácalo podporu zrejme v prospech Demokratov Jaroslava Naďa. „Akonáhle začal komunikovať, hnutie začalo podporu získavať,“ mienil sociológ. Dodal, že za uplynulé roky je zrejmé, že voliči na Matovičovu komunikáciu počúvajú.