Preskočiť na obsah
  |  

Prieskum: Súčasná opozícia by zložila vládu. Musela by sa však spojiť s Matovičom

Voľby do Národnej rady by v januári vyhralo hnutie Progresívne Slovensko so ziskom 24,6 percenta hlasov. Nasledovala by strana Smer, ktorú by volilo 22,5 percenta, a na treťom mieste by skončil Hlas s podporou 13 percent voličov.

Do parlamentu by sa dostali aj SaS so ziskom 7,1 percenta, KDH by volilo 6,7 percenta opýtaných, hnutie Slovensko by získalo 5,4 percenta hlasov a Republika 5,1 percenta.

Do parlamentu by sa nedostali strany ako Demokrati, ktorí by získali 4,6 percenta, SNS so ziskom 4,2 percenta, Maďarská aliancia by skončila nad hranicou štátneho príspevku s 3,4 percentami hlasov, hnutie Sme rodina by volilo 2,2 percenta opýtaných.

Volebný model agentúry Ako

Na základe prieskumu by PS získalo v parlamente 44 kresiel. Strana Smer by obsadila 40 kresiel, Hlas by v parlamente mal 23 poslancov. S 13 poslancami by v NR SR bola SaS, KDH by získalo 12 kresiel, hnutie Slovensko deväť poslaneckých mandátov a Republika rovnako deväť poslancov.

Telefonický prieskum na vzorke tisíc respondentov starších ako 18 rokov robila agentúra AKO od 14. do 24. januára.

(tasr, mja)

  |  

Nemecký parlament prijal návrh obmedziť migráciu

Nemecký parlament vyzval v stredu vládu, aby prísne obmedzila migráciu a odmietala na hraniciach vstup do krajiny väčšiemu počtu žiadateľov o azyl. Návrh opozičných kresťanských demokratov (CDU) prešiel s podporou strany Alternatíva pre Nemecko (AfD). Prijatý návrh nie je záväzný, vláda tak podľa neho nemusí konať.

Druhý návrh CDU na reformy migračnej politiky s cieľom posilniť reštrikcie a poskytnúť bezpečnostným orgánom väčšie právomoci už v Spolkovom sneme nezískal väčšinu.

Hlasovanie bolo kontroverzné, pretože opozičný líder a predseda CDU Friedrich Merz, ktorému predvolebné prieskumy prisudzujú po februárových predčasných voľbách funkciu kancelára, vyjadril ochotu akceptovať podporu AfD pre svoje plány. Podľa AFP sa tým prelomilo dlhoročné tabu, pretože dosiaľ spoluprácu s protiimigračnou AfD všetky parlamentné strany odmietali.

Za návrh požiadavky voči vláde hlasovalo 348 poslancov a 345 bolo proti. V debate pred hlasovaním ho okrem konzervatívneho bloku CDU/CSU podporili aj liberáli z FDP a niektorí nezávislí poslanci. Proti boli ľavicoví populisti z novej strany BSW, sociálni demokrati (SPD), Zelení a strana Ľavica.

Kancelár Olaf Scholz (SPD) v búrlivej parlamentnej debate kritizoval Merza ako "hazardéra", ktorému preto nemožno dôverovať v prípade funkcie spolkového kancelára. Prijatie podpory od krajnej pravice označil za „neodpustiteľnú chybu". Obraňoval súčasne právo na azyl ako neoddeliteľnú súčasť nemeckého právneho systému a hodnôt.

Merz svoje návrhy predložil po sérii útokov, ktoré spáchali cudzinci. Koalícia CDU/CSU vedie v predvolebných prieskumoch a Merz sľúbil, že ak sa stane kancelárom, zakáže vstup do Nemecka všetkým nelegálnym prisťahovalcom.

(tasr)

  |  

Taraba verí mimovládkam, ktoré nie sú spokojné s prácou vlády

Minister životného prostredia odpovedá na list mimovládnych organizácii, ktorý poslali predsedovi vlády Robertovi Ficovi.

„Najnovšie už aj vyše 400 mimovládok kritizuje v otvorenom liste našu vládu, vraj nie sú s nami spokojní. Ja im verím," napísal podpredseda vlády a minister životného prostredia Tomáš Taraba.

Píše tiež, že na rozdiel od predošlých vlád nie je súčasná koalícia vláda mimovládok. Tvrdí, že vláda chodí po Slovensku a investuje do projektov pre ľudí.

„Kým niekto robí protesty vraj preto, že ide naša vláda vyradiť Slovensko z EÚ a pričleniť ho k Rusku, klepem si na čelo, či tomuto naozaj niekto úprimne verí. To, že mimovládkam skutočne prekážame, tomu úprimne verím," pokračuje Taraba.

Mimovládky sú znepokojené smerovaním Slovenska. Organizácie občianskej spoločnosti požadujú, aby bol novelizovaný infozákon a aby boli verejné údaje dostupné bez ohľadu na finančné požiadavky inštitúcií verejnej správy.

Signatári vo výzve okrem iného tiež žiadajú, aby sa posilnili záväzky Slovenska v rámci iniciatívy na zníženie korupcie a zmenu legislatívnych pravidiel tak, aby nebolo možné obchádzať participáciu verejnosti pri tvorbe právnych predpisov.

(mja)

  |  

Nový sýrsky líder požiadal Rusko o vydanie Asada a jeho spolupracovníkov

Aktuálny sýrsky vodca Ahmad Šara požiadal Rusko o vydanie bývalého prezidenta Bašára Asada a jeho blízkych spolupracovníkov. Prišlo k tomu počas rozhovorov s námestníkom ruského ministra zahraničných vecí Michailom Bogdanovom. Informácie priniesli zdroje blízke rokovaniam.

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov sa k tejto požiadavke odmietol vyjadriť, ale Kremeľ potvrdil, že Rusko sa snaží nadviazať dialóg s novou administratívou v Sýrii. Najmä preto, aby zabezpečilo budúcnosť svojich vojenských základní v krajine.

Bogdanov tento týždeň navštívil Damask, kde sa konali prvé rozhovory s novými sýrskymi lídrami po zvrhnutí Asada koncom minulého roka. Asad a jeho rodina utiekli po strate politickej moci do Moskvy.

(lup)

  |  

Eurokomisár odkázal Ficovi, že európske právo je nadradené a nie je o tom možné diskutovať

Eurokomisár pre právny štát Michael McGrath reagoval na návrhy ústavných zmien, s ktorými v pondelok prišiel slovenský premiér Robert Fico.

McGrath v stredu na tlačovej konferencii upozornil na nadradenosť európskeho práva pred zákonmi jednotlivých členských štátov. Podľa Ficovho návrhu by právne záväzné akty Európskej únie, ktoré sú v rozpore s Ústavou SR, nemali pred ňou prednosť.

ň„Prednosť práva EÚ je pevne stanovená v judikatúre Súdneho dvora EÚ a nie je o tejto veci možné viesť diskusiu. To je dôležitý kontext pre akékoľvek ústavné zmeny v ktoromkoľvek členskom štáte," vyhlásil McGrath s tým, že členské štáty si môžu ústavu zmeniť podľa svojho uváženia, avšak musia rešpektovať a uznávať prednosť európskeho práva.

Írsky eurokomisár následne zdôraznil, že slovenský premiér zatiaľ nepredložil žiadny konkrétny návrh a je nutné si počkať na bližšie podrobnosti.

Fico v pondelok predstavil návrh konceptu zmeny Ústavy SR. Zakotviť sa v nej má uznanie len mužského a ženského pohlavia či zmena pohlavia len zo závažných dôvodov. Deti by mohli adoptovať len manželia, prípadne pozostalí po rodičovi či opatrovateľovi.

Podľa návrhu musia štátne výchovno-vzdelávacie programy rešpektovať ústavu a v kultúrno-etických a hodnotových otázkach pred ňou nebudú mať prednosť právne záväzky EÚ či medzinárodné pakty. Premiér deklaroval, že návrh nie je nemenný a o prípadných návrhoch zmien je otvorený rokovať.

Prednosť európskeho práva pred právom členského štátu potvrdil Súdny dvor EÚ vo viacerých súdnych rozhodnutiach, hoci takýto princíp nie je zakotvený v zmluvách o EÚ. Podľa súdu musí byť európske právo prednostné, inak by mohlo dôjsť k mareniu vykonávania politík EÚ.

(tasr)

  |  

Šutaj Eštok letí do Mníchova, kde hrá LM Slovan. Tvrdí, že ho čaká pracovné stretnutie

Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas) letí v stredu vládnym špeciálom do nemeckého Mníchova.

V rovnaký deň odohrá v bavorskom meste zápas Ligy majstrov proti miestnemu veľkoklubu Bayern aj bratislavský Slovan. Šéf rezortu vnútra spojenie medzi svojou cestou a futbalovým zápasom odmieta.

Na cestu ministra upozornil poslanec SaS Alojz Hlina vo videu na sociálnej sieti. „Asi Slovan bude mať fanúšikov v hľadisku, ktorých dovezie vládny špeciál. Dostali sa ku mne informácie, ak budú vyvrátené, prípadne sa ospravedlním,“ vyhlásil Hlina vo videu.

Šutaj Eštok tvrdí, že sa má stretnúť s bavorským ministrom vnútra Joachimom Herrmannom v rámci bilaterálneho stretnutia. Hlavnou témou rokovania ministrov má byť nelegálna migrácia.

„Ja odlietam za bavorským ministrom vnútra na bilaterálne stretnutie, ktoré sme mali dávno naplánované,“ vyjadril sa minister.

Šutaj Eštok potvrdil, že síce dostal pozvánku na zápas, no odmietol ju.

Pochybnosti mohlo pôvodne vyvolávať aj to, že vo verejne dostupnom programe Joachima Herrmanna nebolo stretnutie o nelegálnej migrácii s Šutajom Eštokom zmienené.

(mja)