McDonald tým myslí spor, ktorý okolo zriadenia tejto arcidiecézy viedli spolu Svätá Stolica a viacerí arcibiskupi z Baltimoru, ktorí mali takmer 150 rokov jurisdikciu nad hlavným mestom krajiny. Ten sa napokon skončil v roku 1939, keď „baltimorský arcibiskup Michael Curley neochotne súhlasil s tým, aby sa Washington stal samostatnou arcidiecézou, na čele ktorej by stál on sám.“
Pripomeňme, že väčšina nových diecéz vzniká na žiadosť miestnych biskupov. Tu však išlo o rozhodnutie zhora, ktorým Rím ukázal, ako mu na tomto poste záleží. Skrátka, blízkosť k politickej moci stavia washingtonského arcibiskupa do centra nielen cirkevného, ale aj politického diania. Pričom sa zdá, že to bude obzvlášť platiť, ak vo Washingtone sedí prezident akým je Donald Trump.
Druhá vec na ktorú treba pamätať je, že Washingtonská diecéza je jednou z najviac zasiahnutých sexuálnymi škandálmi, keďže na jej čele stál v rokoch 2001 až 2006 dnes už laicizovaný kardinál Theodore McCarrick. Z dôvodu nevyšetrovania jeho škandálov odstúpil aj jeho nástupca Donald Wuerl (2006 – 2018) a celú situáciu od roku 2019 ako-tak zastabilizoval súčasný arcibiskup, kardinál Wilton Gregory.
V roku 2022 sa tiež Washingtonská arcidiecéza nepridala k diecézam, ktoré odmietali udeľovať sväté prijímanie vtedajšej predsedníčke Snemovne reprezentantov Nancy Pelosiovej pre jej pro-choice postoje.
No a potom tu je samotný kardinál McElroy. Meno tohto čoskoro 71-ročného preláta bolo v roku 2022 najprekvapujúcejším z tých, ktoré sa dostali na zoznam nových kardinálov. Dôvodov bolo niekoľko. Hlavnými boli tie, že sídli len v diecéze, (niečo akoby u nás bol vymenovaný kardinál z Rožňavskej diecézy), navyše McElroy nikdy nezastával žiaden vyšší cirkevný úrad a to ani v Rímskej kúrii, ani v štruktúrach americkej cirkvi. A tiež to, že bol podozrivý z nedôsledného riešenia sexuálnych škandálov. (Viac o tom sme písali v samostatnom texte.)
Na druhej strane, všeobecne sa predpokladá, že McElroy bol vymenovaný za kardinála preto, že v otázkach ako masová migrácia, životné prostredie, odopretie eucharistie politikom, ktorí podporujú potraty, či trest smrti zastáva podobné názory ako pápež František.
McElroy, ktorý má tituly z Harvardu a Standfordu (doktorát z politických vied) tiež podporuje svätenie žien za diakonky a presadzuje zmeny v katolíckej náuke o sexualite a navyše sa rád vyjadruje k politike. Skrátka, patrí k najprogresívnejším biskupom celosvetovo. No a to ho - v pretrvávajúcej väčšinovo konzervatívnej americkej cirkvi - odsúva na okraj. Až kým nepríde zásah zhora.
Cupichov človek z kola von
Najlepšie informácie o tom, ako prebiehal proces výberu nového washingtonského kardinála, má už tradične portál The Pillar, ktorý sa téme venoval vo viacerých textoch a ktorý celý proces po oznámení menovania zhrnul v obsiahlej analýze.
Z nej vyplýva, že v centre výberu nového arcibiskupa Washingtonu bola trojica kardinálov Blase Cupich z Chicaga, Joseph Tobin z Newarku a Christophe Pierre, ktorý je apoštolským nunciom v Spojených štátoch. Pričom podľa ich zdrojov „[kardinál] Cupich rozhodne podporoval McElroya a nuncius bol rovnako jasne proti nemu.“
Tu treba dodať, že Cupich s McElroyom sú považovaní za akúsi dvojičku medzi americkými biskupmi, preto tá podpora. Naopak, Pierre poukazoval na jeho vek a tvrdil, že McElroy bude „polarizujúcou“ voľbou (dôvody sú už zrejme jasné), pričom aj Štátny sekretariát sa chce usilovať o „nekonfrontačný“ prístup k nastupujúcej Trumpovej administratíve.
Obe veci sú dôležité. Vek preto, že McElroy bude musieť podľa kanonického práva už o štyri roky, po dovŕšení veku 75 rokov, požiadať o uvoľnenie z funkcie. Ak by Rím vybral napríklad nejakého šesťdesiatnika, situácia by bola vyriešená pravdepodobne na pätnásť rokov. Takto je to len odsunutie problému opäť iba na krátky čas.
„Nájsť vhodného kandidáta pre Washington je v najlepších časoch bolehlav, v týchto dňoch nočná mora,“ okomentoval situáciu pre Pillar zdroj z Rímskej kúrie.
Nočnou morou sa pritom myslí to, že posledné spory v cirkvi, (odopretie eucharistie politikom, ktorí podporujú potraty, požehnávanie homosexuálnych párov, predkoncilová liturgia...) natoľko rozdelili amerických biskupov, že tam je náročnú obsadiť už aj nižšie biskupské pozície. Aj preto je v USA už teraz osem arcibiskupov, ktorí dosiahli kanonický vek, pričom sa nedarí nájsť ich nástupcov, a to majú ďalší piati pribudnúť tento rok.
Polarizáciou sa v menšej miere myslí úloha v katolíckej cirkvi. Obzvlášť to, že arcibiskup mesta Washington sa automaticky stáva aj rektorom jedinej pápežskej vysokej školy v krajine, The Catholic University of America. A vidieť na tomto mieste najprogresívnejšieho biskupa v USA je pre mnohých ďalších biskupov červené súkno.
Hlavným problémom McElroya však bolo, že kľúčovým diplomatickým cieľom pápeža Františka, a rovnako tak aj deklarovaným cieľom nastupujúcej Trumpovej administratívy, je ukončenie vojny na Ukrajine. Preto Štátny sekretariát chcel nájsť niekoho s potenciálom na konštruktívnu spoluprácu.
„Práca v prospech mieru je pre Svätého Otca absolútnou prioritou. Ak by tam [na Ukrajine, pozn. red.] alebo vo Svätej zemi mohla vzniknúť spolupráca, musí to byť priorita,“ uviedol jeden zo zdrojov portálu The Pillar.
Z toho dôvodu mal pápež František na októbrovom stretnutí s trojicou kardinálov Cupich, Tobin a McElroy, ktoré sa konalo počas Synody o synodalite oznámiť, že sa rozhodol McElroya nepresunúť do Washingtonu (stále sa uvažovalo nad jeho presunom do Bostonu, kde sa tiež roky hľadá nástupca za čoskoro 80-ročného kardinála Seana O'Malleyho).
Obrat o 180 stupňov
Keďže nuncius ani nikto iný nemal presvedčivú alternatívu, pápež sa podľa The Pillar rozhodol poveriť bývalého washingtonského arcibiskupa, kardinála Donalda Wuerla, aby určil vhodnú náhradu. Ten mal vybrať biskupa z Jefferson City Shawna McKnighta, pričom pod toto odporúčanie sa tiež podpísal kardinál Gregory a zdalo sa, že s ním bude súhlasiť aj nuncius a pápež František.
Potom sa však celá situácia otočila o 180 stupňov.
Donald Trump totiž 20. decembra oznámil, že za nového veľvyslanca USA pri Svätej stolici vybral Briana Burcha. Ten je konzervatívnym katolíkom a šéfom organizácie s názvom CatholicVote, ktorá stála počas kampane jasne na Trumpovej strane. Burch a CatholicVote však boli neraz aj ostrými kritikmi Vatikánu, pápeža Františka, či humanitárnej pomoci katolíckej cirkvi na južnej hranici USA.
Na Štátnom sekretariáte to vraj bolo vnímané ako „agresívne“ a „nediplomatické,“ gesto, kardinál Cupich mal dokonca súkromne prezentovať nomináciu ako antagonistickú voči pápežovi Františkovi osobne. V reakcii na to požadoval vymenovanie McElroya do Washingtonu, čo napokon pápež František aj urobil.
„Považovalo sa to za vyriešené [v prospech McKnighta, pozn. red.], všetko bolo pripravené na konečné rozhodnutie a potom, odrazu to tak nebolo,“ uviedol jeden zo zdrojov portálu The Pillar, pričom dodal, že „sa tým skončili očakávania akéhosi nového začiatku.“
Migranti a deportácie
Dodajme, že viaceré americké médiá špekulovali o tom, že McElroy bol menovaný do Washingtonu najmä pre to, aby zastával Františkovu líniu v otázke masovej migrácie. Tu však treba pripomenúť, že masové deportácie odsúdila aj celá Konferencia katolíckych biskupov Spojených štátov, ktorá poukazuje na to, že pri nich môže byť pošliapavaná ľudská dôstojnosť.
No a na oplátku za to cirkev čelí obvineniam (aj od katolíka JD Vancea), že sa voči deportáciám ohradzuje len preto, že jej charitné organizácie vďaka migrantom zinkasovali stovky miliónov dolárov. Napríklad v roku 2023 to bolo 130 miliónov dolárov z vládnych zdrojov. Cirkev zas kontruje, že na starostlivosť o migrantov vynaložila oveľa viac peňazí.
Inak, slovné prestrelky medzi Trumpovou administratívou a biskupmi pre otázku masových deportácii sú priam na dennej báze. Týchto bojov však McElroy ešte nie je veľmi účastný, keďže ten sa ešte len pripravuje na príchod do Washingtonu.
Zatiaľ tak najväčšiu pozornosť vzbudila jeho tlačová konferencia, ktorá sa uskutočnila v pondelok, 6. januára, v deň, keď Svätá stolica oficiálne zverejnila, že sa stane novým arcibiskupom Washingtonu.
Na nej McElroy uviedol, že si nekladie za cieľ byť nepriateľský voči Trumpovi a jeho administratíve. „Modlím sa, aby administratíva prezidenta Trumpa a všetci štátni a miestni zákonodarcovia a guvernéri v celej našej krajine spolupracovali na tom, aby sa náš národ stal skutočne lepším,“ uviedol McElroy. Na otázku o migrácii vtedy len stručne odpovedal: „Musíme si počkať, čo sa z toho vykľuje.“
Mimochodom, na tej tlačovej konferencii až bilo do očí, že kardinál Gregory, ktorý odstupuje pre vysoký vek, vyzeral zdravšie ako jeho nástupca McElroy. Ten sa evidentne za posledné roky stráca, čo vidno aj na videu z minulého roka, keď jeho oblečenie prezrádza, že v poslednej dobe musel až nezdravo schudnúť.
Obete sexuálneho zneužívania a konzervatívni katolíci
Na záver už len v krátkosti spomeňme, že ten, koho McElroyovo menovanie najviac zarmútilo, boli obete sexuálneho zneužívania, ktoré stále nechcú akceptovať stiahnutie obvinení voči jeho osobe a protestovali už aj voči jeho menovaniu za kardinála.
Najhlasnejšie to za nich povedala Rachel Mastrogiacomová, ktorá v reakcii na to uviedla na sociálnej sieti: „Vždy, keď tohto muža povýšia do najvyšších cirkevných kruhov, obete sú opäť znásilňované a malá matka v domácnosti, ktorá sa rozhodla odvážne sa ich zastať, prežíva trýzeň verejnej hanby a súkromné utrpenie, ktoré nepozná hraníc. Tou ženou som náhodou ja.“
Na druhom mieste sú to konzervatívni katolíci v diecéze Washington, keďže McElroy je známy tým, že v diecéze San Diego nielen podporoval rôzne progresívne prúdy v cirkvi (vrátane LGBT, ktoré vpúšťal aj do katolíckych škôl), ale aj tým, že obmedzil nielen predkoncilovú liturgiu, ale aj domáce školy. A tie boli tak v echt progresívnej Kalifornii, rovnako ako v progresívnom Washingtone, pre mnohých katolíkov poslednými oázami pravej viery.
