Fico tvrdí, že protesty sú koordinované opozíciou, konkrétne stranami Progresívne Slovensko a Demokrati, a že ich organizátori sú personálne a finančne napojení na tieto politické subjekty. Podľa neho existuje plán na eskaláciu napätia prostredníctvom kybernetických útokov na katastrálny úrad a Všeobecnú zdravotnú poisťovňu.

Podľa vyjadrení premiéra Fica, ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka, riaditeľa SIS Pavla Gašpara a prezidenta Finančnej správy SR Jozefa Kissa mali byť do protestov zapojení aj členovia Gruzínskej národnej légie, ktorá je podľa nich napojená na ukrajinskú rozviedku. Ukrajinská vojenská rozviedka poprela slová slovenského premiéra s odkazom, že nevedie žiadne hybridné akcie na území štátov Európskej únie.

Robert Fico ďalej tvrdí, že Gruzínska národná légia bola aktívna v roku 2014 pri majdane v Kyjeve a že jeden z vedúcich predstaviteľov tejto skupiny, Mamuka Mamulašvili, sa podieľal na protestoch na Ukrajine a v Gruzínsku, pričom údajne pôsobil aj na Slovensku a bol v kontakte s opozičnými politikmi. Mamuka Mamulašvili je podľa Fica v súčasnosti trestne stíhaný v súvislosti s aktivitami pri majdane v Kyjeve.

V súvislosti s Gruzínskou légiu Robert Fico obvinil politické združenie Mier Ukrajine, že poslali vojenskej skupine sumu 150-tisíc eur, čo však združenie odmietlo. Premiér tiež zopakoval, že vláda nebude tolerovať žiadne pokusy o „majdanizáciu“ Slovenska a že prijaté opatrenia majú zabrániť chaosu a destabilizácii štátu.

Ministerstvo vnútra vyhostilo ukrajinského občana

Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok informoval o opatreniach, ktoré vláda podnikla na zabránenie destabilizácie krajiny vrátane vyhostenia jedného ukrajinského občana, ktorý mal byť zapojený do týchto aktivít, a zaradenia viacerých osôb na zoznam nežiaducich osôb v schengenskom priestore vrátane Mamuku Mamulašviliho z dôvodu, že predstavujú bezpečnostnú hrozbu pre Slovenskú republiku.

Minister vnútra rovnako uviedol, že bezpečnostné orgány začali trestné stíhania súvisiace s kybernetickými útokmi a podozreniami z financovania protestov prostredníctvom mimovládnych organizácií. Nevylúčil pritom, že tieto trestné stíhania sa v určitej fáze zlúčia do jedného.

Matúš Šutaj Eštok v tejto veci nevylúčil ani zriadenie špecializovaného tímu, ktorý by sa celej problematike venoval. Spomenul pritom správu SIS, ktorá mala komplexne popisovať útoky proti SR, a to ako kybernetického charakteru, tak aj plánovaný útok na kritickú infraštruktúru na východe Slovenska. Všetky tieto aktivity majú podľa neho slúžiť na destabilizáciu ústavného zriadenia Slovenskej republiky.

Vyhostenie a blokovanie nežiaducich osôb sú podľa ministra Šutaja Eštoka iba prvou fázou v boji proti destabilizácii krajiny. Zároveň prebiehajú viaceré trestné stíhania vznesené vo veci.

SIS hovorí o dlhodobom pôsobení hybridnej operácie

Riaditeľ SIS Pavol Gašpar potvrdil, že na Slovensku prebieha dlhodobá organizovaná hybridná operácia, ktorá sa začala dávno predtým, ako nastúpila vláda premiéra Roberta Fica. SIS podľa neho zasielala v tomto smere informácie predstaviteľom bývalej vlády, či už úradníckej, alebo vláde pred ňou, o možných rizikách vyplývajúcich z činnosti týchto extrémistických skupín vrátane konkrétne Gruzínskej légie. Podľa vyjadrenia riaditeľa Gašpara na tieto správy vtedajšie vlády nijako nereagovali.

Pavol Gašpar upozornil, že samotná správa SIS nehovorila o prevrate, ale o hybridnom pôsobení cudzích spravodajských služieb na území Slovenskej republiky. Rétoriku o prevrate podľa neho nastolili až politici a médiá.

SIS podľa vyjadrení jej riaditeľa prijíma preventívne opatrenia či už v oblasti finančnej správy alebo iných subjektov kritickej infraštruktúry. Pri prezentovaní faktov správy SIS v Národnej rade SR riaditeľ SIS zdôraznil, že ide o utajované skutočnosti, a preto o nich nie je možné informovať. Jednak z dôvodu ochrany utajovaných informácií, jednak z taktických dôvodov.

Pavol Gašpar však potvrdil nežiadúce ekonomické a personálne prepojenia rôznych subjektov uvedených v správe SIS a naznačil zneužívanie štátnych peňazí tretím sektorom. Celú situáciu označil za vážnu.

Finančná správa odhalila obrovskú sivú zónu neziskoviek

Prezident Finančnej správy SR Jozef Kiss v tejto súvislosti hovoril o vykonávaní analyticko-operatívnej činnosti, ktorá odhalila rozsiahlu „sivú zónu“ najmä v rámci fungovania neziskových organizácií. Podľa prezidenta FS Kissa boli identifikované oblasti, kde až 90 % výdavkov jednotlivých neziskových organizácií spadá do položky „ostatné“ v ich výkazoch. To vyvoláva podozrenie, že nezisková organizácia nefunguje v súlade so zákonom a jej financie tečú podozrivými smermi.

Finančná správa rovnako identifikovala subdodávateľské a dodávateľské vzťahy medzi neziskovými organizáciami a rôznymi subjektmi, ktoré taktiež nie sú jasne definované v zmysle zákona.

Nedostatočné informácie vyvolávajú otázky

Po spoločnom vyhlásení štyroch predstaviteľov štátnych orgánov smerovali na ich adresu otázky novinárov, ktorí sa v zásade spoločne pýtali, aké konkrétne dôkazy majú vládni predstavitelia pre všetky svoje tvrdenia a uvádzané prepojenia.

Práve nedostatočná a nepresná informovanosť zo strany štátnych orgánov vytvára informačnú „hmlu“, ktorá môže byť následne zneužitá na politické ciele, či už zo strany opozície na zľahčovanie možného ohrozenia Slovenska, alebo na účelové nafukovanie celej problematiky zo strany vládnej koalície.

Problém pri informovaní o skutočnostiach či detailoch hybridných hrozieb však nespočíva iba v neochote či účelovosti politikov prezentovať všetky fakty, ale najmä v zákonných a skutkových prekážkach tejto problematiky.

Hybridné hrozby môžu byť mimoriadne komplexné

Pojem hybridná hrozba ako taký neexistuje, no podľa krátkeho terminologického slovníka SIS je hybridná hrozba definovaná ako „súbor nátlakových a podvratných činností, konvenčných a nekonvenčných, vojenských a nevojenských metód, ktoré môžu štátne aj neštátne subjekty koordinovaným spôsobom využívať na dosiahnutie konkrétnych cieľov bez formálneho vyhlásenia vojny“.

Samotné vymedzenie hybridnej hrozby naznačuje, že ide o rôzne, aj utajené, typy činností, ktorých cieľom je nepriateľsky pôsobiť proti inému štátu. Hybridné útoky sú často realizované prostredníctvom neštátnych aktérov, anonymných skupín alebo pod cudzou identitou, čo sťažuje vyvodenie právnej zodpovednosti. Štáty alebo organizácie môžu hybridné hrozby využívať prostredníctvom proxy skupín, čím sa vyhýbajú priamemu spojeniu s útokmi.

Komplexnosť tejto formy ohrozenia naznačuje, aké zložité bude nielen dokazovanie, ale aj samotné monitorovanie či zisťovanie týchto hrozieb. Odhaľovanie páchateľov neprebieha ako pri iných trestných činoch, kde chytia páchateľa napríklad pri vykrádaní banky, a preto si verejnosť nemôže v týchto prípadoch predstavovať rovnaký scenár zadržania a obvinenia osôb.

Páchatelia tejto zväčša vysoko sofistikovanej činnosti nemajú žiadne dokumenty s názvom „destabilizácia štátu" s presne rozvrhnutým obsahom svojej práce a popisom zapojených osôb. Rovnako samostatné čiastkové pôsobenie rôznych osôb nemusí byť samo o sebe trestné, ale ako celok s úmyslom zvrhnúť vládu už môže predstavovať protiprávnu činnosť.

SIS nemôže pracovať transparentne

Hybridné hrozby monitoruje Slovenská informačná služba a zároveň proti nim podniká protiopatrenia, pričom podstata jej práce spočíva v utajených operáciách.

SIS pôsobí v spravodajskom prostredí, a preto sú spravodajské informácie SIS zo zákona neverejné a podliehajú režimu utajovaných skutočností podľa zákona o ochrane utajovaných skutočností. Zverejnenie detailov o konkrétnych osobách, operáciách alebo analytických zisteniach by mohlo ohroziť prebiehajúce spravodajské operácie, prezradiť taktiku získavania dát či spôsob zamedzovania konkrétnych hrozieb.

Tajné služby často pracujú s informátormi alebo so získanými utajovanými dátami. Ich prezradenie by mohlo nielen ohroziť bezpečnosť týchto osôb, ale aj znemožniť ďalšie získavanie informácií.

Všetky tieto skutočnosti by mohli využiť nepriateľské subjekty, ktoré by na základe získaných informácií mohli prispôsobiť svoje pôsobenie v krajine tak, aby ich bolo ťažké alebo nemožné odhaliť. Utajená podstata pôsobenia SIS má v zmysle zákona o SIS svoje opodstatnenie práve v tom, že služba pracuje na odhaľovaní a prevencii pred najzávažnejšími ohrozeniami krajiny.

Z tohto dôvodu je zrejmé, že nie je možné verejnosti poskytovať konkrétne a špecifické dôkazy o tom, ako SIS dospela k jednotlivým zisteniam. Prezentácia takýchto špecifík verejnosti by totiž znamenala aj ich prezentáciu nepriateľovi.

Získavané informácie nemožno zverejniť

Pri práci SIS je z hľadiska použiteľnosti dôkazov v trestnom konaní potrebné rozoznávať v zásade dva typy informácií. Prvý typ predstavujú spravodajské informácie, ktoré nie je možné použiť v trestnom konaní. Ide o rôzne spravodajské zistenia či predpoklady, ktoré však nie sú dostatočne overiteľné alebo použiteľné pre trestné stíhanie. Tieto informácie však predstavujú utajované skutočnosti, a preto ich nie je možné prezentovať verejnosti.

Druhý typ informácií sú informácie použiteľné v trestnom konaní. Medzi najznámejšie patria závery z nasadených informačno-technických prostriedkov, teda zo sledovania osôb, priestorov alebo zásielok, ktoré podliehajú príkazu súdu. V takýchto prípadoch súd na základe odôvodnenej žiadosti vydá príkaz na sledovanie a takýto dôkaz môže byť následne použitý aj v trestnom konaní, keďže jeho vyhotovenie prebiehalo v súlade so zákonom a pod súdnym dohľadom.

Ani informácie získané na základe súdneho rozhodnutia však nie je možné predstaviť verejnosti s cieľom umožniť jej vytvorenie obrazu o hodnovernosti tvrdení služby či jej správ. Takéto informácie, ak sú podkladom na začatie trestného konania, majú totiž neverejný charakter.

Trestné stíhanie, ktoré je v prípravnom konaní, alebo ak ide o postup pred začatím trestného stíhania, má vždy zo zákona neverejný charakter, a preto nie je možné, aby štátne orgány poskytovali informácie z tejto fázy konania. Dôvodom je ochrana integrity vyšetrovania a zabránenie mareniu spravodlivosti.

Ak nejde o utajované skutočnosti, verejnosť sa môže s týmito dôkazmi oboznámiť na verejnom pojednávaní súdneho konania alebo z rozhodnutia súdu, no nikdy nie skôr.

Práve na závery ITP odkazovala SIS vo svojej správe predkladanej v Národnej rade SR, a preto nemožno hovoriť iba o akomsi politickom nafúknutí umelej hrozby. V danom prípade totiž súhlas na sledovanie udeľovali súdy na základe odôvodnenej žiadosti, ktorá musela preukazovať istú mieru podozrenia z protiprávnej činnosti. Netreba pritom zabúdať, že poslanci videli iba malú časť toho, čo správa SIS obsahovala, a táto pritom zachytávala dané hrozby už v časoch minulých vlád.

Nemožno vylúčiť scenár vážnej, ale aj minimálnej hrozby

Skutočnosťou je, že nemožno vylúčiť scenár, podľa ktorého by sa vládni politici spolu s prezidentom SR a predstaviteľmi štátnych orgánov, ako je polícia či SIS, ktoré sú riadené politickými nominantmi, spoločne dohodli na nejakom masívnom komplote s cieľom získať politické body. Je to vysoko nepravdepodobné vzhľadom na potrebu zapojenia obrovského množstva ľudí do celej schémy a rôzne iné detaily, no nie nemožné.

Rozhodne však možno vylúčiť scenár, v ktorom by sa na takomto sprisahaní podieľali sudcovia udeľujúci príkazy na sledovanie.

Ochrana utajovaných skutočností a právne limity v trestnom konaní skutočne dávajú priestor na politické zneužitie celej témy. Zatiaľ však nemožno hovoriť ani o scenári opozičných politikov, že celá hrozba je iba akýmsi výmyslom politikov koalície a zneužívaním orgánov naprieč bezpečnostnými zložkami bez toho, aby to vedeli doložiť niečím relevantnejším ako pocitom.

Treba pritom zdôrazniť, že Slovenská republika nikdy predtým nečelila kybernetickým útokom či bombovým vyhrážkam v takom rozsahu ako v súčasnosti.

Selektívne hodnotenie faktov zo strany novinárov

Novinári by mali pochopiť, že bezpečnostné operácie nie je možné komentovať v reálnom čase a už vôbec nie je možné poskytovať akési „nespochybniteľné dôkazy“ o tom, že závery štátnych orgánov nie sú iba výmyslom politikov, pretože to tvrdia opoziční politici.

V tomto smere je potrebné poukázať na skutočne selektívny náhľad vybraných médií na problematiku vierohodnosti tvrdení verejne činných osôb. Na jednej strane vyžadujú konkrétne dôkazy, hoci to zákon a skutkové okolnosti vylučujú.

Okrem otázky, ako profesionálne sú títo novinári vybavení, tieto požiadavky vyznievajú priam komicky v situáciách, keď iné, masívne šírené naratívy dokážu opakovať bez toho, aby sa vôbec zamysleli nad hodnovernosťou daných tvrdení.

Dezinformácie o vystúpení SR z Európskej únie

Ako skvelý príklad možno uviesť nekriticky šírené dezinformácie o vystúpení SR z Európskej únie. Tieto konšpirácie pritom boli spúšťačom masových protestov s názvom „Slovensko je Európa“, ktoré organizuje politické združenie Mier Ukrajine. Túto dezinformáciu médiá preberajú a šíria bez toho, aby sa niektorý z ich novinárov spýtal, aký konkrétny dôkaz na to vlastne majú. Pretože dezinterpretácia slov Tibora Gašpara vytrhnutá z kontextu neobstojí.

Novinári sa rovnako nepýtali na jediný dôkaz v prípade, keď sa k mailu zo správy SIS prihlásila ďalšia platforma organizujúca protesty s názvom „Nie v našom meste“. Táto platforma tvrdila, že mail, ktorý je podľa predstaviteľov vlády scenárom k destabilizácii krajiny, vytvorila umelá inteligencia. Nikto z novinárov sa nikdy neopýtal, aký dôkaz majú na podporu tohto tvrdenia.

Všetci sa uspokojili s daným tvrdením platformy o vytvorení správy zo strany AI a začali ho nekriticky šíriť ako fakt. Postavili sa tak do jedného radu s aktivistami, ktorí sa snažia verejnosť presvedčiť o tom, že masívne protesty organizovali iba na základe všeobecných odporúčaní umelej inteligencie. A tieto potom poslali vyše stovke subjektov, aby sa podľa nich zariadili, a tí to aj tak urobili.

Odhliadnuc od skvelého zbavenia sa zodpovednosti či autorstva za daný mail, títo novinári bez jediného dôkazu skutočne uverili tomu, že obrovské protesty vlastne idú slepo podľa inštrukcií AI a nie organizátorov protestov alebo iných subjektov.

Tieto informácie pritom nepodliehali utajeniu ani iným zákonným limitom. Napriek tomu, rovnako ako v prípade politického pozadia združení Mier Ukrajine či Nie v našom meste, sa na tieto informácie a dokazovanie pravdivosti daných tvrdení nepýtal žiaden z novinárov, ktorí dnes hovoria o vymyslenom prevrate.

Uvedené potom naznačuje, že títo novinári buď nerozumejú základným právnym rámcom fungovania bezpečnostných operácií alebo selektívne hodnotia pravdivosť tvrdení podľa toho, ktorá strana ich vydáva.

Opäť treba pripomenúť, že nemožno vylúčiť nafukovanie hrozby zo strany politikov. No nie je možné postaviť toto tvrdenie na tom, že odmietajú zverejniť dôkazy, ktoré sa zo zákona zverejňovať nesmú.