Trump sa stavia proti zákonom ekonómie. A Únia si už teraz líže rany

Po smršti, ktorú Trump v Bielom dome rozpútal hneď po inaugurácii, si svetoví lídri, bankári aj obchodníci vydýchli. Podpísané dekréty sa netýkali obchodnej politiky Spojených štátov. To vzbudilo dojem, že nový prezident bude, napriek ostrej predvolebnej rétorike, s clami opatrnejší a zvolí skôr chirurgický prístup než vysoké sadzby na všetok dovoz.

Šlo však o sebaklam. Prešlo niekoľko dní a Trump prevrátil svet hore nohami. V sobotu uvalil svoje prvé clá v tomto volebnom období – na kanadský a mexický tovar 25-percentné a na čínsky desaťpercentné.

Všetky mali vstúpiť do platnosti od utorka a pripočítať sa nad rámec už existujúcich ciel [USA napríklad vlani uvalili 100-percentné a 50-percentné clá na elektromobily, respektíve polovodiče a solárne panely z Číny, pozn. red.]. V pondelok však už stihol obchodník Trump po „veľmi priateľskej“ konverzácii s mexickou prezidentkou oddialiť platnosť ciel voči jej krajine o jeden mesiac, počas ktorého chcú viesť rokovania. Neskôr tak učinil aj v prípade Kanady.

Drogy a vykorisťovanie Ameriky

Zámienke na uvalenie ciel sa ťažko odporuje. Trump totiž viní otvorené obchodné hranice z toho, že umožňujú do Spojených štátov dovážať aj nežiadaný tovar. Na uvalenie ciel použil mimoriadne právomoci, pričom tento krok odôvodnil veľkou hrozbou „nelegálnych cudzincov a smrtiacich drog, ktoré zabíjajú našich občanov, vrátane fentanylu [umelý opioid, pozn. red.]“. Kanada aj Mexiko – spolu s Čínou – podľa neho neurobili dosť pre zastavenie prílevu nebezpečných látok do USA.

Jeho argumentácia však najmä v prípade Kanady, ktorá má s výrobou a pašovaním fentanylu len málo spoločného [v roku 2024 bolo na severnej hranici Ameriky zadržaných necelých 20 kíl látky, zatiaľ čo na južnej takmer desať ton, pozn. red.], mierne kríva.

Skutočný dôvod je skôr ten, ktorý komunikoval už týždne vopred. Spojené štáty sú podľa neho vykorisťované vlastnými spojencami. Tí podľa neho neférovo ťažia z toho, že môžu zadarmo ponúkať svoj tovar na americkej pôde a vytláčajú výrobky amerických firiem z tradičných odvetví, ktoré potom zvažujú odchod do zahraničia, kde je lacnejšia práca a kapitál, a spôsobujú v USA rast nezamestnanosti.

Trump verzus klasická ekonómia

Budovanie colných bariér je však v dnešnom obchodu otvorenom svete mimoriadne rizikovým počinom. Partnerov totiž podnecuje k uvaleniu vlastných ochranných protiopatrení. Kanada už avizovala odvetné clá na tretinu dovozu z USA, Mexiko a Čína hrozia, ale zatiaľ sú o niečo zdržanlivejšie.

Následkom je nárast neistoty a tendencia skĺznuť do špirály ciel, ktorá skončí prehrou všetkých zúčastnených strán.

Obchodná vojna najviac zničí tie krajiny, ktoré sa príliš špecializujú alebo sú bohaté len na isté zdroje, prípadne majú konkurenčnú výhodu len v špecifickej oblasti (ak vám pri tom napadlo Slovensko postavené na automobilovom priemysle, vaše myšlienky sa uberajú správnym smerom).

No aj keď budú uvalené clá bolieť viac Mexiko či Kanadu [predpokladá sa, že do niekoľkých týždňov spadnú do recesie, pozn. red.], strádať budú aj ľudia v USA. V ich dôsledku bude tamojšia ekonomika rásť pomalšie. Analytici hovoria zhruba o jednom percentuálnom bode, pričom zdraženie dovozu bude znamenať vyššiu infláciu a oddialenie znižovania úrokových sadzieb centrálnou bankou.

 „Clá sú jednoducho dane. (…) Zdanenie obchodu bude znamenať menej obchodu a vyššie ceny,“ skonštatoval Trumpov republikánsky „kolega“, senátor za Kentucky Rand Paul.

Voľný obchod pritom nie je hra s nulovým súčtom a Amerika na ňom nikdy nestrádala tak, ako to vykresľuje Trump.

Hoci Američania dokážu väčšinu tovarov vyrábať doma a (v niektorých prípadoch) aj lacnejšie a efektívnejšie ako krajiny, z ktorých tovar dovážali, tým, že sa špecializovali na rôzne činnosti s vyššou pridanou hodnotou (ktorých výsledok potom mohli speňažiť), boli v konečnom dôsledku produktívnejší, ako keby mali robiť všetko sami.

Trump to teraz s cieľom chrániť tradičné odvetvia a pracovné miesta svojich voličov mení, no vo výsledku sa budú Američania vo väčšej miere venovať „menejcenným“ činnostiam. Treba však podotknúť, že USA sú, čo sa týka zdrojov, do značnej miery sebestačné a pracovnej sily (i spotrebiteľov na trhu) je za morom dostatok, a preto sú dlhodobé problémy nepravdepodobné.

Spoliehanie sa na seba má aj isté strategické výhody. Tamojšej ekonomike sa zrejme bude napriek colnej vojne dariť viac ako zvyšku sveta, čo je Trumpovým cieľom – „clá nás urobia veľmi bohatými a veľmi silnými“. No jednoducho nebude napredovať tak, ako by mohla.

Európa je ďalšia na rane. Slováci dopredu rátajú škody

Hoci Európsku úniu Trump tento víkend obišiel, jasne skonštatoval, že sa plošným clám nevyhne: „Spojené kráľovstvo je ďaleko za hranicou a uvidíme. (…) Ale Európska únia je naozaj mimo.“ Desaťpercentná sadzba sa podľa neho „určite zavedie“.

Stále je však otázne, či, podobne ako pri Mexiku, nebude chcieť vyjednávať. Napríklad o predaji Grónska, clách voči Číne či vyšších výdavkoch na zbrojenie.

Brusel preto pripravuje scenáre reakcií na jeho kroky a vopred avizuje odvetné opatrenia. Analytici v prípade desaťpercentných ciel odhadujú, že hospodárstvo Únie spomalí o pol percentuálneho bodu a bude blízko stagnácie. Protiopatrenia z dielne EÚ by k tomu pridali aj opätovné zrýchlenie rastu cien.

Pre Slovensko budú prípadné Trumpove clá devastačné. Najmä pre jeho úzke zameranie na automobilový priemysel. Podľa ministra financií Ladislava Kamenického do USA vyvážame produkciu za zhruba 4,5 miliardy eur, z čoho 90 percent tvoria stroje a automobily.

Slovenské automobilky tak budú postavené pred neľahké rozhodnutie – ak nechcú čeliť stratám a absorbovať clá na vlastný vrub, budú musieť dvíhať v USA ceny a čeliť následnému poklesu predaja. Európsky automobilový priemysel si ani jedno v súčasnej pozícii nemôže dovoliť. Asociácia priemyselných zväzov a dopravy preto odhaduje, že uvalenie ciel na európsky dovoz do USA ohrozí „stovky pracovných miest na Slovensku“.

„Ak dôjde k zavedeniu desaťpercentných ciel na európske automobily, slovenské autá na americkom trhu zdražejú a ich predaj môže klesnúť o šesť až deväť percent. Len v tomto segmente by to znamenalo stratu exportu na úrovni 150 až 300 miliónov eur ročne,“ uviedol generálny sekretár asociácie Andrej Lasz. Dodal, že nezamestnanosť na Slovensku sa v takom prípade môže zvýšiť až o pol percentuálneho bodu.