Trump sa stavia proti zákonom ekonómie. A Únia si už teraz líže rany

Po smršti, ktorú Trump v Bielom dome rozpútal hneď po inaugurácii, si svetoví lídri, bankári aj obchodníci vydýchli. Podpísané dekréty sa netýkali obchodnej politiky Spojených štátov. To vzbudilo dojem, že nový prezident bude, napriek ostrej predvolebnej rétorike, s clami opatrnejší a zvolí skôr chirurgický prístup než vysoké sadzby na všetok dovoz.

Šlo však o sebaklam. Prešlo niekoľko dní a Trump prevrátil svet hore nohami. V sobotu uvalil svoje prvé clá v tomto volebnom období – na kanadský a mexický tovar 25-percentné a na čínsky desaťpercentné.

Všetky mali vstúpiť do platnosti od utorka a pripočítať sa nad rámec už existujúcich ciel [USA napríklad vlani uvalili 100-percentné a 50-percentné clá na elektromobily, respektíve polovodiče a solárne panely z Číny, pozn. red.]. V pondelok však už stihol obchodník Trump po „veľmi priateľskej“ konverzácii s mexickou prezidentkou oddialiť platnosť ciel voči jej krajine o jeden mesiac, počas ktorého chcú viesť rokovania. Neskôr tak učinil aj v prípade Kanady.

Drogy a vykorisťovanie Ameriky

Zámienke na uvalenie ciel sa ťažko odporuje. Trump totiž viní otvorené obchodné hranice z toho, že umožňujú do Spojených štátov dovážať aj nežiadaný tovar. Na uvalenie ciel použil mimoriadne právomoci, pričom tento krok odôvodnil veľkou hrozbou „nelegálnych cudzincov a smrtiacich drog, ktoré zabíjajú našich občanov, vrátane fentanylu [umelý opioid, pozn. red.]“. Kanada aj Mexiko – spolu s Čínou – podľa neho neurobili dosť pre zastavenie prílevu nebezpečných látok do USA.