Polychlórované bifenyly (PCB) sa v Chemku Strážske vyrábali od roku 1959 do roku 1984 a po ukončení výroby zostalo v areáli podniku veľké množstvo týchto látok. Nevhodné skladovanie spôsobilo ich únik do prírody, čo viedlo k vysokým koncentráciám PCB látok v pôde.
Na otázku, či si Zemplínčania po odstránení sudov so zvyškami PCB látok z výroby v podniku Chemko Strážske môžu vydýchnuť, sme sa opýtali hlavného chemika Ladislava Štibrányiho, ktorý je koordinátorom prác spojených s vyhlásenou mimoriadnou situáciou v Strážskom.
„Ľudia zo Zemplína si môžu zatiaľ povedať, že sa odstraňovanie odpadov z výroby chemických látok a vývoj techník riešenia dekontaminácie vody a pôdy konečne rozbieha," uviedol redakcii Štibrányi.
Dodáva však, že „podmienkou pre to, aby si obyvatelia Zemplína mohli, obrazne povedané, vydýchnuť, je pokračovať s využitím poznatkov z riešenia mimoriadnej situácie na dekontamináciu pôdy a vodných tokov a odstránenie ďalších zdrojov znečistenia v obore Orlová.“
Problémom ostáva kontaminovaná pôda
Štibrányi upozornil, že najväčšou hrozbou stále zostáva kontaminovaná pôda, najmä v okolí odpadového kanála, do ktorého ústila čistička odpadových vôd z podniku. „Ďalším problémom je aerosól, ktorý vznikal v procese výroby polychlórovaných bifenylov pri vysokých teplotách a vetrom sa šíril z fabriky do okolia,“ konštatoval.
Podľa neho sledovanie obsahu PCB v pôde, potravinách a vode naznačuje, že ide o kontamináciu, ktorá časom pomaly ustupuje. „Pravdou však je, že u najstabilnejších zlúčenín s vysokým obsahom chlóru môže tento proces trvať veľmi dlho, dve až tri generácie,“ dodal chemik.
[link url =https://standard.sk/799249/pracovnik-chemka-strazske-latky-ktore-nicili-zdravie-robotnikov-boli-aj-v-pive]Dekontaminačné úsilie by sa podľa neho malo prioritne zamerať na pôdu, ktorá je zdrojom chemických látok pre potravinový reťazec, a obrazne povedané, končí na tanieri. Ako príklad uviedol výsledky zo štúdie, ktorá merala kontamináciu materského mlieka u matiek novorodencov.
Monitoring neodhalil PCB v pôde
Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR vníma výskyt škodlivých látok PCB v lokalite Chemko Strážske podľa slov hovorkyne Veroniky Daničovej veľmi citlivo.
Keďže v danej oblasti prebiehajú poľnohospodárske a lesohospodárske aktivity, ministerstvo si v roku 2020 vyžiadalo kontrolu a monitoring pôdy. Cieľom bolo zistiť mieru znečistenia a posúdiť vplyv viac ako 30-ročnej environmentálnej záťaže v danej lokalite a jej možného negatívneho dopadu.
„Výsledky monitoringu širšieho okolia od zdrojov znečistenia nepreukázali prítomnosť sledovaných PCB látok v poľnohospodárskej pôde ani v hĺbkových profiloch,“ ozrejmila pre redakciu hovorkyňa.
K výskumu sa pre Štandard vyjadril aj Pavol Hauptvogel, riaditeľ Národného poľnohospodárskeho a potravinárskeho centra (NPPC) – Výskumného ústavu rastlinnej výroby: „Výskum NPPC realizovaný v rokoch 2020 – 2023 potvrdil prítomnosť PCB látok v poľnohospodárskej pôde v sledovanej oblasti."
Zistené hodnoty však podľa tímu odborníkov z ústavu neprekročili legislatívne stanovené limity, ktoré určujú bezpečnosť pôdy pre poľnohospodárske využitie a výskum nebol orientovaný na monitoring lokalít v okolí Chemka Strážske, respektíve širšieho okolia.
Riziko starých skládok pre životné prostredie
„Z daného však nevylučujeme negatívny vplyv dlhoročnej výroby PCB látok, ako aj negatívny vplyv nevhodne uskladneného odpadu s obsahom PCB látok na životné prostredie, čo bolo analyticky dokázané vo vzorkách lesnej pôdy," doplnila hovorkyňa ministerstva Daničová.
Nové zdroje chemických zlúčenín už nevznikajú, keďže ich výrobu ukončili. Celkové množstvo týchto látok v životnom prostredí by preto malo postupne klesať, a to aj v dôsledku ich prirodzenej degradácie.
[link url =https://standard.sk/893802/slovensko-je-zaplavene-ciernymi-skladkami-v-odhalovani-ich-povodcov-nastanu-zmeny]„Keďže PCB látky majú kumulatívny charakter aj v ľudskom tele, je dôležité vedieť o existencii skládok odpadov s PCB látkami, či už legálnych alebo nelegálnych, a zabezpečiť ich kontrolovanú likvidáciu a odstraňovanie produktov s obsahom PCB, aby sa zabránilo ďalšiemu šíreniu do životného prostredia,“ dodala hovorkyňa.
Likvidácia environmentálnych záťaží však podľa hovorkyne patria do gescie Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky a riešenie vyhlásenej mimoriadnej situácie v okolí podniku Chemko Strážske do kompetencií Ministerstva vnútra Slovenskej republiky.
Analýzy potvrdili vysoké množstvá PCB
Analýzou kontaminácie pôdy PCB látkami poveril ešte bývalý minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR Ján Mičovský tri inštitúcie v zriaďovateľskej pôsobnosti rezortu.
Prvou bola Štátna veterinárna a potravinová správa SR, ktorá odobrala a analyzovala vzorky z domácich zvierat, vajec, poľovnej zveri a rýb. Podľa Mičovského sa vo všetkých okresoch ležiacich v záujmovej oblasti – Vranov, Humenné, Trebišov a Michalovce – zistili pri značnom počte vzoriek vysoko nadlimitné množstvá PCB.
„Druhou organizáciou bol Ústredný kontrolný a skúšobný ústav poľnohospodársky,“ uviedol pre redakciu Mičovský a dodal, že tento ústav zistil vysoko nadlimitné množstvá PCB len v pôdnych vzorkách odobratých v blízkosti zdrojov znečistenia v areáli Chemka Strážske.
Treťou organizáciou bol Výskumný ústav agroekológie, ktorý je súčasťou Národného poľnohospodárskeho a potravinárskeho centra (NPPC). Na rozdiel od predchádzajúcich inštitúcií sa tejto problematike venoval dlhodobo. „Ich analýzy potvrdili vo všetkých odobratých vzorkách pôdy vysoké až extrémne vysoké množstvá PCB,“ upozornil bývalý minister.
Zároveň zdôraznil závažnú skutočnosť, že množstvo PCB v pôde oproti odberom z rokov 1997 až 2009 nekleslo. „Na margo týchto zistení som ich poveril úlohou stanoviť spôsob odstránenia PCB z pôdy,“ vysvetlil Mičovský.
Možné riešenia na dekontamináciu
Ako možné riešenie dekontaminácie vidí Štibrányi „využitie techník termickej dekontaminácie pôdy od PCB použitej v Japonsku pri vysokých koncentráciách alebo použitie špeciálnych sorbentov, ktoré dokážu dlhodobo viazať polychlórované bifenyly a znížiť tak ich prenos vodou do rastlín, a tým aj do potravinového reťazca, čo by bol prípad znečistenia pôdy v Strážskom".
Výskumníci NPPC založili pokusné plochy, na ktorých aplikovali spomínané sorbenty v rôznych pomeroch a koncentráciách. „Výsledky pokusov ukázali, že touto metódou je možné PCB v pôde vo vysokej miere neutralizovať a následne pomocou enzýmov odstrániť," konštatoval Mičovský.
„Keď sa tieto sorbenty zapracujú do zeme, znižujú penetráciu PCB do rastlín z kontaminovanej pôdy,“ doplnil Štibrányi. Výskum bol podľa neho mimo rámca riešenia mimoriadnej situácie, ale jeho pokračovanie a aplikácia v praxi by mohli významne prispieť k ochrane obyvateľov Zemplína pred účinkami PCB vo vode a pôde.
[link url =https://standard.sk/822686/nova-metoda-odstranenia-vrakunskej-skladky-nemusi-vyjst-tvrdia-sanacne-spolocnosti]Mičovský uviedol, že po potvrdení výsledkov prieskumu poveril pracovníkov pokračovaním v pokusoch. O výskum sa zaujímal aj po odchode z ministerstva a podľa získaných informácií experti dospeli k záveru, že zlúčeniny je možné z pôdy odstrániť takmer v plnom rozsahu.
Aj podľa tímu odborníkov z Národného poľnohospodárskeho a potravinárskeho centra prieskum preukázal pozitívny imobilizačný efekt sorbentov na báze humínových kyselín na PCB látky v pôde.
Ministerstvo aplikáciu sorbentov neodporúča
„Pre širšiu aplikáciu týchto technológií v praxi je potrebné ďalšie overenie účinnosti v rôznych podmienkach a optimalizácia technologických postupov,“ poukázal tím odborníkov z ústavu NPPC.
Výsledky preukázali pozitívny potenciál sorbentov, avšak ich širšie využitie si vyžaduje dodatočné testovanie, optimalizáciu procesov a ekonomickú analýzu. Výskum Národného poľnohospodárskeho a potravinárskeho centra bol podľa odborníkov z ustanovizne zameraný na experimentálnu validáciu riešení, nie na ich priame zavedenie do praxe.
„Na základe výsledkov nemôžeme konštatovať, že testované preparáty odporúčame na ich aplikáciu do poľnohospodárskej pôdy s cieľom dosiahnutia imobilizačného efektu PCB látok, aj keď imobilizačný efekt sa do určitej miery prejavil pri každom sledovanom preparáte,“ informovala hovorkyňa Daničová.
Obsah PCB v tejto pôde je podľa jej slov veľmi nízky a meniace sa vonkajšie podmienky ovplyvňovali dosiahnuté výsledky.
Ministerstvo sa vyjadrilo aj k druhému spôsobu dekontaminácie pôdy – termickej dekontaminácii, ktorej sa však NPPC počas troch rokov svojho výskumu nevenovalo. „Termickú dekontamináciu sme zvažovali, avšak nebola realizovaná,“ vysvetlila Daničová. Tento postup je podľa jej slov vhodný na sanáciu háld s vysokým obsahom kontaminantov, nie pre ornú pôdu, kde je obsah kontaminantu stopový.
Polemika o výskyte či nevýskyte PCB
Bývalý minister Ján Mičovský zdôraznil, že PCB sa v pôdach nespochybniteľne nachádzajú vo vysokej miere a zároveň je jasné, že existuje efektívny spôsob ich dekontaminácie. Podľa jeho slov nie je dôvod strácať čas polemikou o výskyte či nevýskyte PCB v zemi.
„Zaujímalo ma aj to, aké by boli náklady na tento proces dekontaminácie – pohybujú sa v rozmedzí troch až piatich tisíc eur na hektár,“ dodal. O súčasnom stave riešenia tejto úlohy už však nemá aktuálne informácie. Podľa neho je nevyhnutné tieto nebezpečné látky po desaťročiach ničenia zdravia a životov obyvateľov takzvaného trojuholníka smrti konečne odstrániť.
[link url =https://standard.sk/860921/strazske-zacne-z-chemka-odstranovat-zhruba-150-ton-odpadu-s-pcb-latkami/]Mičovský verí, že súčasný minister pôdohospodárstva Takáč si uvedomí závažnosť situácie a podnikne kroky na odstránenie PCB z pôdy – proces, ktorý on sám síce po rokoch nečinnosti predchádzajúcich vlád začal, no nedokončil. Ak by sa to podarilo, úprimne by mu k tomu pogratuloval. Zdôrazňuje pritom, že nejde o politické body, ale o tisíce ľudských životov.
Na odstránenie PCB látok zo Zemplína, aktuálnu situáciu a ďalšie opatrenia sme sa opýtali aj Ministerstva životného prostredia SR, no to do uzávierky článku nereagovalo.