Zemplín trpí najväčším znečistením PCB na svete. Odborník vidí nádej na zlepšenie

Chemko Strážske začalo vyrábať PCB látky v druhej polovici 20. storočia. „Polychlórované bifenyly sa používali ako teplonosiče v priemyselných aplikáciách a dielektrické náplne kondenzátorov v elektrických zariadeniach,“ vysvetľuje Štibrányi.

Počas existencie závodu sa vyrobilo približne 21 500 ton PCB, z ktorých desaťtisíc ton zostalo v Československu a zvyšok bol exportovaný do zahraničia. „V súčasnosti sú zvyšky tejto výroby stále prítomné v oblasti a predstavujú závažné riziko pre životné prostredie a zdravie ľudí,“ dodáva Štibrányi.

Ďalej poznamenal, že zatiaľ čo medvede v regióne vyvolávajú strach, PCB látky spôsobujú obavy a postupne skracujú existenciu ľudí. Podľa neho je priemerná dĺžka života v tejto oblasti kratšia o tri až štyri roky. „Najhoršie na týchto látkach je, že ich nikto nevidí, nikoho nič nebolí a problémy sa zistia až pri návšteve lekára s vážnejšími ochoreniami.“

Roky ignorovaný problém začala riešiť vláda

Po rokoch ignorovania problému s PCB sa stala situácia v Strážskom kritickou. Nevhodné uskladnenie a úniky látok spôsobili, že sa dostali do pôdy a vodných tokov. Vo februári 2020 prijala vláda uznesenie zamerané na odstránenie hlavných zdrojov znečistenia: ošipárne, teplárne a skládky.

Situácia sa podľa bývalého ministra pôdohospodárstva Jána Mičovského podceňovala viac ako 30 rokov, pretože išlo o tichého zabijaka, ktorý nekričal tak hlasno ako Covid či povodne. „Na riešenia tohto problému sme čakali 38 rokov," zdôraznil.

Projekt oficiálne začal v marci 2020 a v novembri toho istého roka vláda schválila 500-tisíc eur na dekontamináciu. „Podarilo sa mi presadiť, aby bolo Strážske vo vyhlásení zahrnuté medzi strategické environmentálne záťaže,“ priblížil bývalý poslanec Jaroslav Karahuta, ktorý stál pri počiatkoch zámeru.

Aj napriek tomu, že na dekontaminačné práce boli vyčlenené finančné prostriedky, projekt sa tento rok chýli ku koncu. Odborníci varujú, že bez pokračovania v týchto aktivitách hrozí, že kontaminácia zostane nevyriešená a bude naďalej ohrozovať zdravie obyvateľov a životné prostredie.

V januári tohto roka však Strážske navštívil Minister životného prostredia Tomáš Taraba a sľúbil riešenie problémov s environmentálnou záťažou. Po návšteve sa ministerstvo zaviazalo vyhlásiť verejné obstarávanie na zneškodnenie toxických sudov, avšak podľa našich informácií sa zatiaľ nikto neprihlásil.

Čo sa aktuálne deje v Strážskom?

O prebiehajúcich prácach v Strážskom informoval Štandard Ladislav Štibrányi. Poslednou výzvou je podľa jeho slov nateraz skládka odpadu v lese, ktorý patril bývalej chemickej továrni. Momentálne sa v oblasti sústreďujú na zachytávanie vody zo skládky.

„Vybudovali sme dve jazierka, ktoré už zbierajú vodu. Pracujeme na technike na jej čistenie a znižovanie škodlivých látok, pričom musíme byť pripravení na možné problémy pri zvýšených zrážkach," povedal Štibrányi len niekoľko dní pred výdatnými dažďami, ktoré zasiahli Slovensko.

Na aktuálnu situáciu v okolí Strážskeho sme sa opýtali aj starostu Nižného Hrušova Jána Fenčáka. Ten uviedol, že aj keď došlo k vyčisteniu PCB a iných chemických substancií, ktoré boli uložené v budove, nešlo o až o taký naliehavý úkon.

„Tento krok bol potrebný, ale podľa nás nebol až tak nevyhnutný. V tej dobe sme sa viac sústredili na problém vytekajúceho prameňa, z ktorého to vlastne tečie aj v súčasnosti,“ povedal k aktuálnej situácii starosta. Ďalej dodal, že vnímanie celej situácie s PCB látkami sa u miestnych obyvateľov nezmenilo. „Vytekajúce žriedlo je naďalej akútna vec, ktorú mal štát riešiť v rámci mimoriadnej situácie,“ zdôraznil.

Rekordné pokuty za znečistenie

Situáciu v oblasti Strážskeho naďalej monitoruje Slovenská inšpekcia životného prostredia (SIŽP). Tá kontroluje vypúšťanie odpadových vôd z odkaliska Poša do riek Kyjov a Ondava.

„Spoločnosť TP 2 už čelila viacerým pokutám, rekordnému peňažnému trestu 743 018 eur v roku 2022 za znečisťovanie vôd, sankcii 100-tisíc eur v júni 2022 za porušenie vodného zákona a 70-tisíc eur v roku 2023 za vypúšťanie odpadových vôd bez povolenia," uviedla SIŽP pre Štandard.

Starosta Fenčák poznamenal, že zatiaľ čo odkalisko Poša je kontaminované hlavne arzénom, aj tam sa nachádzajú polychlórované bifenyly uložené v spodných vrstvách: „Aj napriek tomu, že do odkaliska už nič nepriteká, odtok z neho zatiaľ nikto stavebne neuzavrel. Tento výtok neustále znečisťuje Kyjovký potok a následne aj rieku Ondava.“

Redakciu upozornil na prístup inšpekcie, ktorá síce nariadila opatrenia týkajúce sa filtrácie výtoku z odkaliska do Kyjovského potoka, no tie sa aj tak nedodržiavajú. „Situácia sa od vyčistenia teplárne v Strážskom zásadne nezmenila, akoby sa veci zastavili v čase,“ povedal.

Nádej na zlepšenie situácie

Ladislav Štibrányi na otázku o zlepšení situácie na východe uviedol, že vidí nádej. „Je to beh na dlhé trate, proces očistenia od chemických látok bude trvať dlho. Ale sú tu mladí šikovní ľudia a my im budeme držať prsty a aktívne ich podporovať, až kým to nezvládnu," dodal na záver.

O tom, že existuje veľká šanca na zlepšenie kvality prostredia na Zemplíne, nepochybuje ani Mičovský. „Pôdy v okolí Strážskeho je potrebné dekontaminovať zmesou zeolitov a humínových kyselín. V areáli je tiež potrebné začať s likvidáciou PCB zo špeciálnych kontajnerov," konštatoval.

Vieru v nápravu situácie vyjadril aj starosta Fenčák, ktorý prezradil, že ministerstvo už určité kroky podniklo. „Očakávame, že sa v krátkom čase začne niečo diať. Pokiaľ ide o túto tému, zatiaľ sme sa s ministrom nestretli, no vieme o stretnutí na tému projektov, ktoré sa konalo v Košiciach,“ prezradil.

Podľa Mičovského bude očista pôdy stáť približne päťtisíc eur na hektár, pričom zasiahnuté sú stovky hektárov. Odborníci si podľa neho svoju úlohu splnili a budú ju plniť aj pri realizácii dekontaminácie.

„Teraz sú však na rade politici. Upozornil som na to aj prezidenta Petra Pellegriniho, ktorý ešte ako dosluhujúci predseda vlády vo februári 2020 vyhlásil v Chemku mimoriadny stav. Verím, že si všetci uvedomujú závažnosť situácie," objasnil Mišovský.

S otázkami na problém očisty prostredia na Zemplíne od chemických látok sme kontaktovali aj kanceláriu prezidenta, no do uzávierky článku sme ich reakciu nedostali.

Spracovanie nebezpečného odpadu

Na dôležitosť pokračovania v likvidácii odpadov a potrebu investícií do environmentálnych projektov upozornil aj Jaroslav Karahuta. Riešením by podľa neho mohlo byť vytvorenie oddelenia na spracovanie nebezpečných materiálov, ktoré na celom území Slovenska chýba.

Práve Chemko Strážske má mať potenciál na zriadenie takejto prevádzky, keďže zbaviť sa nebezpečného odpadu je dnes na Slovensku nemožné.

„Moderné technológie sú bezpečné a bezodpadové, takže sa obyvatelia nemusia obávať zdravotných rizík. Areál v Strážskom má obrovský potenciál, pomôcť by mohli regionálne projekty a eurofondy, ktoré by poskytli potrebné finančné prostriedky," doplnil Karahuta na záver.

Na otázky ohľadom ďalších krokov a financovania sme sa obrátili aj na Ministerstvo životného prostredia, avšak do uzávierky článku sme nedostali žiadnu odpoveď. Na to, aby sa projekt dekontaminácie trojuholníka smrti mohol úspešne dokončiť, je nevyhnutné nielen zabezpečiť ďalšie financovanie, ale aj stanoviť jasný smer a stratégiu.