Čínsky šok v pretekoch umelej inteligencie. Ako DeepSeek obišiel Maginotovu líniu USA

Koncom januára predstúpil americký prezident pred novinárov v sprievode šéfa OpenAI Sama Altmana, šéfa Oracle Larryho Ellisona a šéfa japonského konglomerátu SoftBank Masayoshiho Sona, aby oznámil projekt Stargate.

Ide o platformu, ktorá má investovať až sto miliárd dolárov do dátových centier a zdrojov energie na rozvoj umelej inteligencie. Projekt nie je úplne nový, začal sa pripravovať za Bidena a Son sa snažil budovať most medzi Japonskom a Amerikou už od Trumpovho prvého funkčného obdobia.

Pred niekoľkými dňami, keď sa chystalo verejné oznámenie, sa stalo niečo nevídané. Elon Musk, ktorý sa v druhej polovici minulého roka stal Trumpovým fanúšikom číslo jeden a po voľbách jeho najviditeľnejšou pravou rukou, začal do projektu verejne rýpať. Tvrdil napríklad, že sľúbené peniaze v skutočnosti nie sú k dispozícii. Keď sa na to Trumpa novinári opýtali, odpovedal nonšalantne. Vraj ho to nijako zvlášť netrápi, chápe to. „Musk nenávidí jedného z ľudí, ktorí sa na dohode podieľajú,“ vysvetlil. Tým je zakladateľ a šéf spoločnosti OpenAI Sam Altman.

Altmana však čakali horšie veci ako kritika od Muska, s ktorým je už nejaký čas verejne na nože. Hodnota akcií spoločnosti Nvidia totiž na burze náhle klesla o 17 percent, čo je v dolárovom vyjadrení najväčšia strata hodnoty akcií v histórii. Nvidia, americká firma pôvodne známa širokej verejnosti ako výrobca grafických kariet, si v posledných rokoch vydobyla výsadné, takmer monopolné postavenie v dodávkach procesorov GPU, ktoré sa používajú na trénovanie modelov umelej inteligencie (AI).

Uvedením ChatGPT v roku 2022 sa začali preteky o investície do tejto technológie a s nimi aj nevídaný vzostup spoločnosti Nvidia. Všetci veľkí hráči začali budovať dátové centrá plné čipov od Nvidie ako v boji o život, a trhová kapitalizácia spoločnosti bola väčšia ako akciové trhy Spojeného kráľovstva, Nemecka a Francúzska dohromady.

Dominantné postavenie spoločnosti Nvidia spočívalo nielen v čipoch, ale aj v softvérovom prostredí CUDA, ktoré sa používa na programovanie procesorov, a v dômyselnom systéme ich prepojenia. Jej takmer monopolné marže a obrovský dopyt prirodzene priťahovali konkurenciu. Vznikli nové spoločnosti a giganti ako Google, Amazon a Apple začali pracovať na vlastných procesoroch. Všetci prišli s rôznymi prístupmi, ako obísť výhody ekosystému Nvidia (stojí za zmienku, že konkurencia je v oblasti dizajnu, nie výroby; taiwanská spoločnosť TSMC je ochotná vyrábať čipy pre každého).

Konkurenčný boj vo vývoji umelej inteligencie

Dominancia spoločnosti Nvidia by určite netrvala večne, ale doteraz tu bola. Potvrdzuje to aj fakt, že keď Američanom bolo jasné, že víťazstvo vo vývoji umelej inteligencie je nevyhnutné, Bidenova administratíva zakázala vývoz najpokročilejších modelov Nvidie do Číny.

Krátko po oznámení Stargate však na akciové trhy dorazilo niečo, čo by sa dalo označiť ako tlaková vlna po explózii v oblasti AI. V novembri minulého roka malý čínsky startup s názvom DeepSeek oznámil svoj model V3 a následne 20. januára, v deň inaugurácie Donalda Trumpa, svoj model R1.

O týždeň neskôr sa šok, ktorý tieto modely spôsobili v kruhoch AI, dostal k investorom. Spoločnosť s 200 zamestnancami vyvinula produkt, ktorý konkuroval najpokročilejším americkým modelom. Napriek americkému embargu na čipy, bez viditeľnej podpory čínskeho štátu alebo veľkých čínskych spoločností, so zamestnancami bez zahraničných (teda amerických) skúseností. A čo je najdôležitejšie, s oveľa menšími nárokmi na výpočtovú silu na tréning a prevádzku modelov. Približne štyridsaťpäťkrát menšími.

Takže už môžeme pochopiť pád akcií spoločnosti Nvidia. Ale to je tá najmenej dôležitá časť šoku. Niekoľko ľudí príde o peniaze, ale nie je to tak, že by Nvidia skrachovala. Z dlhodobého hľadiska dopyt po čipoch určite naďalej porastie.

Projekt Stargate je na tom horšie. Stál na predpoklade, že vývoj umelej inteligencie môže ísť len ruka v ruke s budovaním čoraz väčších dátových centier so stále masívnejším výpočtovým výkonom, zodpovedajúcimi energetickými nárokmi a tak ďalej. Iste, návrh modelov sa bude naďalej zlepšovať, ale v zásade sa pokrok v oblasti AI bude dosahovať hrubou silou. Teraz to táto čínska firma spochybnila. Pochopiteľne, vyskytli sa podozrenia, že Číňania obišli americké vývozné obmedzenia a vykradli americké modely. Modely však boli zverejnené s otvoreným zdrojovým kódom a sprevádzala ich rozsiahla dokumentácia. Každý kvalifikovaný komentátor uznal, že ide o radikálne vylepšenia.

Ako sa niečo také môže stať? Zakladateľ spoločnosti DeepSeek Liang Wen-feng sa vždy chcel venovať umelej inteligencii, ale keď to nikam neviedlo, založil hedžový fond High-Flyer, ktorý je teraz štvrtým najväčším v Číne. Financuje spoločnosť DeepSeek (vzdialene to pripomína príbeh Heinricha Schliemanna, objaviteľa Tróje, ktorý chcel objaviť Tróju, ale zistil, že na takúto výpravu potrebuje zbohatnúť, a tak zbohatol). Keďže fond využíva kvantitatívne metódy, nakúpil veľa procesorov Nvidia, ktorých nedostupnosť Wen-feng uznáva ako prekážku.

Projekt je jedinečný aj v čínskom kontexte, v ktorom sa veľké spoločnosti zameriavajú na aplikácie a monetizáciu. Veľké čínske firmy sa snažia prekonať embargo na americké čipy tým, že preberajú pracovníkov spoločností TSMC a Samsung. Snažia sa osvojiť si niečo, čo už existuje. Spoločnosť DeepSeek tvoria mladí ľudia bez väčších skúseností zo Silicon Valley. V hraničnom výskume sú skúsenosti skôr prekážkou, geniálne mozgy majú tendenciu hľadať neobvyklé riešenia.

Na otázku, ako získava talenty, keď nehľadá publicitu alebo sa nesnaží prilákať investorov, Wen-feng v jednom z mála rozhovorov odpovedá: „Pretože riešime tie najťažšie problémy. Špičkové talenty najviac priťahuje riešenie najťažších výziev na svete. Špičkové talenty sú v Číne podceňované, pretože na spoločenskej úrovni sa deje málo tvrdých inovácií, takže zostávajú nedocenené.“ V spoločnosti neexistuje výrazná hierarchia, hlavná úloha je ponechaná na iniciatívu a náhodu.

Američania poznamenávajú, že to pripomína kultúru OpenAI v jej začiatkoch. Zdá sa, že spoločnosť DeepSeek ovláda tajomstvo inovácií na hraniciach poznania, čo sa doteraz podarilo len v Silicon Valley. Teraz teda vznikajú dve centrá - Silicon Valley, ktoré nasáva najgeniálnejšie talenty z celého sveta, a Čína, za ktorou stojí miliarda Číňanov. A Európa? Jediný európsky jazykový model v hre - Mistral AI - založili traja Francúzi so skúsenosťami zo spoločností Google a Meta a financujú ho najmä americké fondy rizikového kapitálu.

V konflikte Sama Altmana s Elonom Muskom, ktorý pôvodne spolufinancoval jeho OpenAI, je prekvapivo na Muskovej strane veľa ľudí, ktorí inak nepodliehajú kultu excentrického miliardára. OpenAI bol pôvodne založený ako neziskový projekt. Teraz sa však Altman snaží začať dosahovať zisk - odôvodňuje to tým, že podcenil obrovské zdroje, ktoré si vývoj umelej inteligencie vyžiada.

Čitatelia si možno ešte pamätajú na veľkolepý konflikt, ku ktorému došlo v OpenAI v novembri 2023 - členovia správnej rady sa pokúsili Altmana odvolať, ale ten sa opieral o silu Microsoftu a zo stretu vyšiel víťazne. V priebehu nasledujúceho roka však OpenAI opustilo niekoľko osobností a niektorí z nich, napríklad spoluzakladateľ Ilja Sutskever, sa vyjadrili k Altmanovmu rozhodnutiu ignorovať obavy o bezpečnosť umelej inteligencie.

Na čo poslúži umelá inteligencia?

Táto téma sa môže zdať preceňovaná, ale Altmanove názory na to, čo je umelá inteligencia (takzvaná AGI alebo singularita) a na čo slúži, môžu mnohým ľuďom pripadať hlboko podozrivé. Napríklad v článku z roku 2017 opísal AGI nie ako nástroj, ale fakticky ako samostatnú bytosť. A to bytosť inteligentnejšiu ako človek, ktorá môže človeka považovať za bezvýznamnú evolučnú odchýlku. A to, čo sa podľa Altmana musí stať - a už sa začalo - je „splynutie“ človeka a umelej inteligencie. Nedávno sa stalo virálnym jeho vyhlásenie, že AGI si bude vyžadovať „zmenu spoločenskej dohody“. 

V inom nedávnom vystúpení medzi výhodami AI menoval „vývoj mRNA vakcín na mieru“. Nie je ťažké si predstaviť, akú reakciu to vyvolalo v určitých kruhoch. Vývoj umelej inteligencie, najmä v podobe, v akej ho zosobňuje Altman, sa môže stať silnou rozdeľujúcou témou pre Trumpovu koalíciu. Na jednej strane technologickí investori, ktorých do Trumpovho náručia priviedla najmä snaha Bidenovej administratívy podriadiť vývoj umelej inteligencie vláde, na druhej strane stúpenci Roberta F. Kennedyho a niektorí populisti MAGA, ako to nedávno naznačil Steve Bannon. 

Trump, ktorého sa pýtali na DeepSeek, odpovedal pozoruhodne nenacionalisticky. V zásade privítal jeho úspech ako dobrý pre všetkých a povedal, že americkí výskumníci sa teraz musia pozerať na Číňanov, aby ich dobehli.

„Najprekvapujúcejšia vec, ktorú som zistil počas práce v OpenAI, je, ako veľmi rastúci výpočtový výkon koreluje s prelomovými objavmi v umelej inteligencii,“ napísal Altman v spomínanom dokumente z roku 2017. Teraz ho vývoj naučil, že táto korelácia, na ktorej dlho staval pre seba a vlastne aj pre Ameriku, nemusí byť všetko. [Americkí zákonodarcovia plánujú predstaviť návrh zákona, ktorý zakáže používanie čínskej aplikácie DeepSeek na vládnych zariadeniach, pozn. red.]

Text pôvodne publikovali na webe Echo24. Vychádza so súhlasom redakcie.