Vďaka Zelenského zlyhaniam s plynom sa s ním Putin môže zahrávať ako mačka s myšou

Zelenského podivuhodná anabáza so zastavením ruského plynového tranzitu opätovne otvára otázku, či sa medzi Ruskom a americkým kontinentom vôbec ešte nachádza nejaký suverénny fliačik zeme, ktorý je schopný realizovať svoje vlastné záujmy. Napríklad taká Ukrajina. Alebo Európa.

A ak sa v tomto priestore nejaké záujmy realizujú, je ťažké sa zorientovať, či sú ruské alebo americké.

Alebo či v tom vôbec nejaký záujem je a či nejde len o bojový počin realizovaný z číreho zúfalstva. Lebo aj takáto interpretácia je dnes možná.

Ukrajinský premiér Denys Šmyhaľ ešte v novembri deklaroval súhlas s pokračovaním tranzitu ruského plynu na Slovensko. Roberta Fica to stálo veľa poníženia, nad ktorým sa trochu aj zastavoval rozum. Na aprílovom stretnutí so svojím ukrajinským náprotivkom mu oznámil, že nielen súhlasí so vstupom Ukrajiny do EÚ, ale ruskú vojnu v protiklade so svojou dlhodobou rétorikou dokonca označil za nevyprovokovanú. Obrazne povedané, kľakol na kolená a pobozkal Šmyhaľovi nohu.

O pol roka neskôr sa tento úklon už zdal zbytočný. Prezident Zelenskyj tok ruského plynu predsa len zastavil. Ako si správne vysvetliť tento podraz? Pozoruhodné vysvetlenie ponúkajú niektorí slovenskí komentátori, podľa ktorých sa Fico nemal spoliehať na rokovanie s ukrajinským premiérom, pretože to, čo za Ukrajinu vyrokuje on, je skrátka nepodstatné, ak sa Zelenskyj v náhlom poryve rozhodne inak.

Rozhodnutie odstaviť ruský tok vraj bolo suverénnym rozhodnutím Ukrajiny, písal náš komentariát, ktorý sa samodeklaruje ako „proukrajinský“. Vraj to malo byť v súlade s európskou energetickou koncepciou postupného odrezania od ruských energonosičov. Aj keď opomenieme, že táto koncepcia nikdy nebola v záujme Európy (ceny energií rastú aj pre vojnovú hystériu), rozhodne to nebolo v záujme Ukrajiny. 

Zelenského krok voči novému prezidentovi Trumpovi 

Zelenskyj to urobil, aby sa poklonkoval novozvolenému americkému prezidentovi, ktorý sa vyhrážal zastavením pomoci Ukrajine. Donald Trump tlačí na Európu, aby objednávala viac drahého a menej kvalitného amerického plynu (cestovné náklady tohto plynu – teda skvapalnenie a následné splynovanie – ho oberajú o výdatnosť). Zelenskyj mu skrátka odčítal z pier, že si ho získa, ak zruší ukrajinskú plynovú vetvu z Ruska. Prerátal sa. Trump zjavne uvažuje inak a lacné gestá ho nepresvedčia.  

Naši novinoví analytici na Zelenského podraz zareagovali tvrdeniami, že Zelenskyj vraj len koná v súlade s európskou víziou úplného odstrihnutia sa od ruských energonosičov.

To nie je plán, ale sebazranenie, energeticky je spolupráca Európy s Ruska jedným zo zdrojov konkurencieschopnosti európskeho priemyslu. V tomto nekoná slobodne a v súlade so svojimi záujmami ani Európa.

Mohlo by to byť mementom pre tých, ktorí šíria rozprávky o akýchsi suverénnych rozhodnutiach Ukrajiny, v ktorých sa viac odráža západná propaganda než skutočný ukrajinský záujem.  

Ukrajina si strelila do nohy

Kým dosiaľ Ukrajina deklarovala plynovú sebestačnosť, čo je v čase vojny pre národ nepochybne cenná devíza, po Zelenského chybách to už neplatí. Akokoľvek to môže znieť čudne, faktom je, že po odstavení ruského plynu už ukrajinská energetická plynová infraštruktúra nie je chránená ruskými obchodnými záujmami. A preto je ohrozená.

Dáta Eustreamu nasvedčujú, že cez Slovensko aktuálne prúdi na Ukrajinu najviac zemného plynu od septembra 2023. Od začiatku februára cez hraničný priechod Budince k nášmu východnému susedovi tečú dva milióny kubíkov denne.

Nepriamo sa tak potvrdili útoky Rusov na ukrajinskú infraštruktúru, o ktorej hovorili naši plynári. Na plynárenskú infraštruktúru spáchalo Rusko masívny útok aj včera v noci. Mimochodom, Rusi uviedli, že šlo o odvetu za ukrajinský útok na kompresorovú stanicu plynovodu TurkStream americkými raketami ATACMS. Čiže na ten plynovod, z ktorého im teraz obratom cez pol Európy (Turecko, Maďarsko, Slovensko) prúdi záchranný plyn.

Ukrajinu tak Zelenského rozhodnutie donútilo nakupovať drahý európsky plyn. Drahší je aj pre to Zelenského rozhodnutie, po ktorom cena na trhoch opäť vzrástla. Bizarné je, že ten plyn je vlastne ruský (cez Maďarsko) a Moskva na ňom vďaka vyšším cenám, prirodzene, zarába viac ako pred zastavením tranzitu.  

Mnohí na to upozorňovali vopred, kým Ukrajina to pochopila až vtedy, keď im Rusi začali bombardovať aj tú časť infraštruktúry, ktorú predtým nechali nedotknutú. Ukrajine dnes aj preto chýba plyn. Potrebuje ho dostávať reverzom cez územie svojho tradičného spojenca v tejto záležitosti. Cez Slovensko, ktoré na Ukrajinu prepravuje ruský plyn z juhu.

Ukrajina dnes teda žiada o ruský plyn, ktorý nám predtým zadržala. Maďarsko naďalej odoberá ruský plyn cez Turkstream a časť z neho putuje južnou trasou aj na Slovensko.

Európske pokrytectvo

Asi si na tomto mieste spomenieme, ako to dopadlo s európskym pokrytectvom vo veci ruskej ropy. Ontologicky zlej, ktorú bolo treba vyprať v akomsi moralistickom Perwolle. Neslobodno ju dovážať, preto sa jej Európa zriekla. Následne Rusi túto ropu vo veľkých objemoch dovážali do Indie, odkiaľ si ju Európa brala späť s podstatne vyššími nákladmi.

Aby sme sa mohli tváriť, že zlá ruská ropa už nie je ruská, musela oboplávať celý kontinent zo severu na juh, od Sevastopoľa po Bombaj. A potom hajde späť do Európy. New York Times písal prekvapivé reportáže, ako sa tie tankery „míňali“ niekde na úrovni Španielska.  

Putin sa so Zelenským hrá ako mačka s myšou. Očividne lepšie rozumie jeho ťahom a záujmom, a preto ich dokáže efektívne využívať, len čo ukrajinský prezident urobí fatálnu chybu.  

Kým náš komentariát sa stále vytešuje z toho, že nám Ukrajina plyn zastavila – vraj v súlade s akousi európskou „energetickou koncepciou“ –, v západnej Európe sa zatiaľ otvorene diskutuje, či by pre mier a náš priemysel naozaj nebolo lepšie energetický obchod s Ruskom obnoviť.

Podľa Financial Times tieto návrhy neprichádzajú len z Maďarska či zo Slovenska, ale mávajú s ním aj nemeckí predstavitelia, podľa ktorých by nákup ruského plynu pomohol znížiť ceny energií v Európe a na Putina by mohol zapôsobiť motivačne vo veci mierových rokovaní.

Odpútanie sa od rozumu

Princíp, podľa ktorého má Slovensko neobmedzene pomáhať Ukrajine dokonca aj vtedy, keď nás Ukrajina podrazí, prirodzene dostáva na frak. Ešte uvidíme, ako s novou situáciou slovenská vláda naloží (nielen v deklaratívnej rovine). V starom svete, kde platí, že dva plus dva rovná sa štyri, by bolo normálne ten princíp neakceptovať. Dnes sa to považuje za zradu, akoby sme zabudli, že podraz voči Slovensku spáchala Ukrajina.

Odpútať sa od závislosti od ruských energonosičov je jedna vec – a nepochybne správna –, ale my sme sa popritom odpútali aj od rozumu.

Energetická nezávislosť – alebo aspoň to, čo si pod týmto pojmom predstavuje európska nobilita –, predsa znamená, že nebudeme neprimerane závislí od jedného dodávateľa. Nie to, že vymeníme jednu závislosť za druhú, v tomto prípade drahšiu a nekvalitnejšiu.

A Ukrajina? Tá sa podľa našej propagandy musí rozhodnúť sama a podmienky mieru musia byť v súlade s ich vôľou. Anabáza s plynom ukazuje, nakoľko slobodné je toto ich uvažovanie a akú vôľu im Západ vlastne povolí.

Ruský plyn je vraj zlý. Zato európske a ukrajinské studne sú zrejme otrávené a pripravujú ľudí o rozum.