Pre Zelenského chybu dováža Ukrajina ruský plyn cez pol sveta

Cena zemného plynu v Európe neustále rastie. Štandard ešte koncom minulého mesiaca upozornil, že sa na holandskej burze nakupuje za najvyššie ceny za viac ako rok, oscilujúce okolo hranice 50 eur za megawatt hodinu (MWh). Odvtedy cena tejto komodity ešte viac vzrástla a v momente písania tohto článku atakuje hodnotu 55 eur za MWh.

Dôvodom má byť informácia, ktorá prebehla vnútorným okruhom zainteresovaných strán bez medializácie - Ukrajina nemá dostatok zemného plynu a potrebuje ho dovážať zo zahraničia. Posledné dva roky pritom Kyjev deklaroval plynovú sebestačnosť.

„Na trh začali prenikať informácie, ktoré nie sú verejne publikované, že Ukrajina nemá dostatok zemného plynu,“ uviedol riaditeľ divízie obchodu SPP Michal Ľalík, pričom dodal, že táto informácia bola následne potvrdená aj správaním Ukrajiny, ktorá začala nakupovať plyn od zahraničných dodávateľov.

„Aktuálne Ukrajina odoberá zemný plyn z Ruska, ktorý k nim ide cez pol sveta,“ dodal Ľalík. Obchodný riaditeľ zároveň upozornil, že možno pozorovať zásadné objemy plynu, ktorý prúdi na Ukrajinu cez slovenský Eustream a maďarského prepravcu zemného plynu FGSZ.

[link url = https://standard.sk/873566/tranzit-plynu-z-azerbajdzanu-bol-na-stole-cely-minuly-rok-reaguje-spp-na-zelenskeho]

Dôvodom, prečo sa Kyjev ocitol v nelichotivej situácii, je najmä rozhodnutie ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského.

Generálny riaditeľ SPP Vojtech Ferencz totiž uviedol, že ešte 14. novembra minulého roka ukrajinský predseda vlády Denys Šmyhaľ cez vicepremiéra komunikoval predstaviteľom SPP, že súhlasí s pokračovaním tranzitu plynu cez Ukrajinu. Aby jej rúrami netiekol oficiálne ruský plyn, slovenská spoločnosť mala komoditu od Gazpromu odkúpiť už na ukrajinsko-ruskej hranici. A na Slovensko ho následne prepravovať na vlastné riziko.

K rapídnej otočke však došlo 19. decembra. Zelenskyj vtedy v Bruseli vyhlásil, že žiaden tranzit cez Ukrajinu pokračovať nebude, na čo trh zareagoval zvýšením cien plynu. Dnes sa Zelenského radikálne rozhodnutie javí ako projektil do vlastnej nohy.

Ukrajina už zrejme nie je plynovo sebestačná

Minulý rok Ukrajina z Maďarska dovážala objemy plynu na úrovni okolo dva a pol až šesť miliónov kubických metrov denne. Tento objem zásadne klesol pod jeden milión kubíkov 1. januára. Ukrajina vtedy oficiálne ukončila tranzit ruského plynu cez svoje územie. Kyjev však nad plynom z Maďarska palicu stále úplne nezlomil. V niektoré dni FGSZ prepravuje na Ukrajinu objemy dosahujúce takmer tri milióny kubíkov plynu, ktorý je s vysokou pravdepodobnosťou ruského pôvodu.

Eustream deklaruje do 5. februára nulové toky na územie Ukrajiny. Vo štvrtok na obed však vykázal výstupný tok na jeho stanici v blízkosti ukrajinskej hranice, v Budinciach, v objeme 368-tisíc kubických metrov. Vo štvrtok večer už na Ukrajinu odtieklo 1,15 milióna kubíkov, pričom nominácia na daný deň ukazovala ukrajinský dopyt na úrovni 28 800 MWh plynu (zhruba 2,7 milióna kubických metrov), pričom v piatok má byť ešte takmer dvojnásobne vyšší - 67 200 MWh (5,9 milióna kubíkov).

Keďže Slovensko v súčasnosti dováža výlučne ruský plyn z Maďarska cez Veľké Zlievce, na Ukrajinu opäť putuje komodita, ktorá pochádza od Rusa. Paradoxné na tom je, že Kyjev žiada Slovensko o dodávky ruského plynu, ktorého tranzit mu len pred mesiacom odmietol poskytnúť.

Moskva, ktorú chcela Ukrajina pripraviť o príjmy z predaja plynu, pritom v dôsledku vyšších cien zarába na predaji tejto komodity v relatívnom meradle viac, ako pred zastavením tranzitu.

Dodajme, že Ukrajina už dva roky deklaruje, že je plynovo sebestačná. Je to však najmä vďaka tomu, že jeho ročná spotreba po začiatku vojny rapídne klesla – z 30 miliárd kubických metrov na približne 20 miliárd kubíkov.

Čísla naozaj sedia. Ukrajina vyťaží denne zo svojich prírodných ložísk okolo 56 miliónov kubíkov plynu a ďalších 60 je schopná dodať zo zásobníkov. To by malo spoľahlivo pokryť jej priemernú dennú spotrebu na úrovni okolo 110 miliónov kubických metrov.

Import plynu zo zahraničia však naznačuje, že Ukrajina nemusí byť plynovo sebestačná. Aspoň nie do takej miery, ako tvrdí.

[link url = https://standard.sk/856294/ako-dvojsecny-mec-zelenskyj-pouca-fica-slovami-ktore-mozu-byt-pouzite-aj-proti-nemu]

Útoky na plynovú infraštruktúru Ukrajiny majú zelenú

Ako sme upozornili už koncom minulého roka, rozhodnutie zastaviť tranzit ruského plynu sebestačnosť slovenského východného suseda do značnej miery ohrozilo. Ukrajinské potrubia, zásobníky či domáce ložiská od nového roka nie sú chránené ruskými obchodnými záujmami.

To sa potvrdilo 15. januára, keď podľa vyjadrenia Rusov údajne došlo k sérii raketových útokov na pozemné zariadenia jedného z najväčších ukrajinských zásobníkov zemného plynu v Ľvovskej oblasti. Ukrajinskí predstavitelia potvrdili poškodenie kritickej infraštruktúry v dvoch okresoch, ale nehlásili žiadne obete ani prerušenie dodávok plynu.

K ďalšiemu medializovanému útoku došlo 2. februára. Rusko podľa ukrajinských predstaviteľov v sobotu zaútočilo na Ukrajinu raketami a bezpilotnými lietadlami, pričom zabilo 15 ľudí a poškodilo energetickú infraštruktúru v niekoľkých ukrajinských regiónoch.

Ide pritom len o informácie, ktoré prenikli do médií. V skutočnosti mohli byť zásahy kritickej infraštruktúry omnoho závažnejšie.

Zdroj z prostredia plynárenského priemyslu, ktorý si neželal byť menovaný, pre Štandard uviedol, že na Ukrajine vraj došlo k zásahu významného ložiska zemného plynu už 1. januára. V dôsledku toho údajne ich domáca produkcia stratila odhadom až šesť miliárd kubických metrov ročne, čo je bezmála tretina aktuálnych potrieb krajiny.

Túto informáciu nie je možné nezávisle overiť, no zvýšený záujem Ukrajiny o import zemného plynu naznačuje, že nemusí byť ďaleko od pravdy.

Zásah ukrajinských ložísk sa navyše nezdá byť až takým nereálnym. Najmä ak uvážime, že najbližšie z nich - ložisko Šebelinka - sa nachádza v Charkovskej oblasti, vzdušnou čiarou len 80 kilometrov od frontovej línie.