Eustream vykázal za minulý hospodársky rok tržby 380 miliónov eur. Kde je Ficových 500?

Slovenský prevádzkovateľ plynárenskej prepravnej siete Eustream už nie je v strate. Za hospodársky rok 2023/2024 [končí sa k 31. júlu, pozn. red.] vykázal zisk v hodnote 117,83 milióna eur. Spoločnosť, ktorú živí preprava plynu cez územie Slovenska, si tak v minulom roku výrazne polepšila, keďže k 31. júlu 2023 vykázala stratu v sume viac ako 12,5 milióna eur.

Eustream zverejnil výročnú správu netradične skoro. Bežne sa o jeho hospodárení dozvedáme až v lete. Tento rok sa však účtovníci zrejme poponáhľali, aby ukončili debatu, ktorú otvoril premiér Robert Fico, keď vyhlásil, že zastavenie tranzitu ruského plynu cez Ukrajinu bude Slovensko stáť 500 miliónov eur.

Má sa za to, že Fico mal na mysli práve hospodárenie Eustreamu, ktorého tržby boli v roku 2022 nad úrovňou pol miliardy eur. Kritici premiéra však poukazujú na to, že v nasledujúcom roku sa príjmy spoločnosti prudko prepadli na 176 miliónov eur. A teda ukončenie tranzitu by Slovensko nebolelo tak, ako to komunikuje premiér.

Výročná správa však do tejto debaty vniesla konečné rozuzlenie. Pravda je niekde uprostred.

Za minulý rok sa tržby spoločnosti Eustream síce markantne zvýšili, no na úroveň 500 miliónov nedosiahli. Prepravca plynu k 31. júlu 2024 zinkasoval 379,69 milióna eur. Do komuniké nášho premiéra sa tým pádom dostalo o vyše 100 miliónov eur viac, ako bola realita.

Na druhej strane, spoločnosť SPP komunikovala médiám, že pre zastavenie plynového toku z východu bude potrebné vynaložiť o 90 miliónov eur viac za tranzit alternatívnymi trasami. Ak sčítame tržby Eustreamu a zvýšené náklady spoločnosti SPP, ktorá nie je jediným slovenským distribútorom plynu, ale je tým najväčším, tak sa blížime k sume 470 miliónov eur, čo k Ficom spomínanej sume 500 miliónov eur nemá ďaleko.

Fico sa nemýlil. Na zastavenie tranzitu doplatili všetci

Premiér koncom roka 2024 taktiež odkázal Bruselu, že zastavenie tranzitu predraží nákup plynu celej Európe o 40 až 50 miliárd eur ročne. Ukazuje sa však, že jeho odhad mohol byť až príliš konzervatívny. V skutočnosti, od vyhlásenia ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, že tranzit ruského plynu cez Ukrajinu pokračovať nebude (19. decembra), vzrástla cena z vtedajšej hodnoty 43,5 eura za megawatthodinu (MWh) o približne 15 eur. V momente písania tohto článku cena plynu v Európe atakuje cenovú hladinu 58 eur za MWh.

Zvýšenie ceny plynu o 15 eur pritom v prepočte na európsku spotrebu tejto komodity (približne 400 miliárd kubických metrov) znamená zvýšenie nákladov bloku o 63 miliárd eur ročne. Samozrejme, za predpokladu, že by takáto cena zotrvala počas celého roka. Momentálny trend je však stále stúpajúci, hoci po pominutí šoku pravdepodobne dôjde k istej korekcii smerom nadol.

[link url = https://standard.sk/879616/pre-zelenskeho-chybu-dovaza-ukrajina-rusky-plyn-cez-pol-sveta]

Situáciu nezlepšuje ani mrazivý február

Treba dodať, že zastavenie tranzitu nie je jediným priamym dôvodom zvyšovania cien plynu v Európe, no je pôvodcom tých nasledujúcich.

Ďalším je napríklad nedostatok plynu na Ukrajine, ktorý zapríčinili ruské útoky na tamojšiu plynovú infraštruktúru. Tá je od prvého januára v hľadáčiku útočníka. Kyjev, ktorý posledné dva roky vyhlasoval plynovú sebestačnosť, tak dnes nemá dostatok tejto komodity a od 6. februára dováža plyn cez Slovensko a Maďarsko. Informácia o tom zdvihla cenu plynu na holandskej burze skokovo o 5 eur za MWh.

Posledný cenový skok je zase reakciou trhu na správu o nízkych európskych objemoch plynu v zásobníkoch. Tie sú naplnené len na 49 percent, čo je najnižšia úroveň za posledné dva roky. Cena komodity aj preto v pondelok vzrástla o vyše 5 percent a atakuje hranicu 60 eur za megawatthodinu, čo je najvyššia úroveň od februára 2023.

Príčinou je najmä chladné počasie, no aj fakt, že pre odstrihnutie od ruského dovozu majú krajiny, ako Slovensko a Maďarsko, oveľa menšie možnosti, čo sa týka pokrývania zimnej domácej spotreby. Zásobníky tak vyprázdňujú o to rýchlejšie. Navyše sa očakáva, že februárová spotreba plynu stúpne medziročne o 17 percent.

Situáciu komplikuje aj plánovaná údržba ťažobných zariadení v Nórsku, ktoré Únii opäť stenčia dodávky plynu. Analytici preto varujú, že EÚ môže na jar čeliť vážnemu nedostatku plynu a ďalšiemu rastu cien.