Hon na fiktívne PN-ky pokračuje. Minister Tomáš vyzýva firmy, aby systém nezneužívali

Na situáciu s neoprávneným poberaním dávok počas trvania práceneschopnosti, ako aj na neprimeranú dĺžku jeho trvania, poukazoval minister práce, sociálnych vecí a rodiny Erik Tomáš už niekoľko mesiacov. Spomenul aj najaktuálnejší projekt Práca namiesto dávok, ktorého súčasťou je aj téma PN.

Dĺžka obdobia, ktorú poistenci vlani trávili na nemocenskej dávke, bola priemerne 44 dní. Ide o omnoho vyššie číslo v porovnaní s Českou republikou, v ktorej to bolo 31 dní. Za ešte bizarnejšie, než rozdiely medzi krajinami, označil šéf rezortu práce rozdiely v rámci okresov.

Vymenoval tie s nižším priemerom, keď spomenul najlepšie čísla v okrese Rožňava (27 dní). Naopak, najdlhšie PN si dopriali napríklad v okresoch Kežmarok (63 dní), Čadca (63 dní) či Poprad (66 dní). Podľa Tomáša sú to štatistiky, ktoré jasne naznačujú, že niečo nie je v poriadku.

Pripomenul, že v minulom roku bolo v rámci tejto pomoci vyplatených 634 miliónov eur a už na rok 2025 je plánovaných viac ako 700 miliónov eur. Šéf rezortu práce v piatok poznamenal, že situácia sa zmenila už po oznámení zmien. "Len po oznámení našej iniciatívy na jeseň minulého roka došlo k výraznému okamžitému poklesu počtu PN na Slovensku," skonštatoval.

Oproti decembru 2023, keď ich bolo viac ako 123-tisíc, klesol v poslednom mesiaci vlaňajška počet na 109 531. Rovnaký trend pokračoval aj v januári 2025, keď medziročne počet PN poklesol o 11 580.

V rámci iniciatívy zaviedlo ministerstvo novú kompetenciu pre posudkových lekárov, aby mohli fiktívne práceneschopnosti odoberať. Túto však dostali až od januára. Minister teda poukázal na to, že už po oznámení zmien všeobecní lekári začali s ukončovaním PN z vlastnej iniciatívy, čím chceli predísť tomu, aby na to následne posudkoví lekári prišli.

"Ukončenie PN sa nedotkne reálne chorých ľudí, teda takých, ktorí na nej potrebujú byť a vyliečiť sa," zopakoval minister. Pripomenul aj kritické reakcie, ktoré sa objavili po oznámení zmien a ktoré naznačovali formu šikany zo strany štátu v tejto oblasti.

Zoznam niektorých zamestnávateľov hovorí jasne

Je zrejmé, že už nejaký čas sa dáta precízne analyzujú. Svedčí o tom aj informácia od Tomáša, ktorou poukázal na to, že nielen jeho rezort, ale aj ministerstvo financií a Sociálna poisťovňa už disponujú zoznamom veľkých firiem, predovšetkým stavebných, ktoré vykazujú neštandardne vyššie počty práceneschopností.

"Priemerná dĺžka PN bola u nich v zimných mesiacoch vyššia o 140 až 200 percent oproti zvyšku roka," vyčíslil minister s dôvetkom, že ide o posielanie ľudí na PN v obdobiach, keď tieto spoločnosti majú menej práce.

Dodal, že zoznam nateraz zverejňovať nemieni, pretože mu záleží na budovaní vzťahov so zamestnávateľmi. Na druhej strane však poznamenal, že kým títo hovoria o rozpočtovej zodpovednosti a kritizujú štát, mali by sa pozrieť aj na seba a pozametať si pred vlastným prahom.

Požiadal preto dotknuté firmy, aby urobili nápravu. "Tu nie je cieľom nikoho šikanovať, tu je cieľom urobiť poriadok v hospodárení Sociálnej poisťovne," dodal s tým, že ak štát takto ušetrí, môže zdroje použiť na inú formu pomoci, efektívnejšie. Preto sa s posudkovými lekármi pozrú na čerpanie dávok detailnejšie.

Deficit Sociálnej poisťovne rastie od roku 2023

V súvislosti s hospodárením Sociálnej poisťovne zazneli aj aktuálne dáta. Jej deficit minister vyčíslil na 2,7 miliardy eur s tým, že nulový bol naposledy v roku 2022. Dodal, že stúpať začal v roku 2023 z dôvodu dvoch valorizácií, jednej riadnej a jednej mimoriadnej, ktorými štát reagoval na vysokú infláciu.

Neskôr schodok poskočil aj v súvislosti s vlaňajšou januárovou valorizáciou, ktorá bola vo výške 14,5 percenta. Minister dodal, že sa na číslach podpísali aj opatrenia predchádzajúcej vlády, a to nielen rodičovské dôchodky, ale aj zmeny tých predčasných, ktoré spôsobili značný odlev ľudí z pracovného trhu, a teda aj pokles odvodov do Sociálnej poisťovne.

V súvislosti s deficitom významne rezonujú aj výdavky na 13. dôchodky, ktoré prešli v roku 2024 významnou zmenou. Náklady na ne by sa mali v roku 2025 šplhať až k jednej miliarde.

Skonštatoval, že inštitúcia je funkčná a dôchodcovia sa nemusia báť, či bude schopná svoje záväzky voči nim plniť. Pre ilustráciu ukázal medzimesačné porovnanie decembra a januára, z ktorého vyplýva, že výplata nemocenského poklesla zo 7,18 milióna eur na 6,45.

Posudkovým lekárom pribudnú kompetencie

Takmer 90-tisíc zdravotných výkonov je podľa generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne Michala Tarišku vynaložených len na posudzovanie invalidných dôchodkov a realizujú sa aj mnohé ďalšie. Vyčíslil, že zdravotnícke výkony sú naviazané na "státisíce výkonov". "Naši posudkoví lekári zodpovedajú za takmer dve miliardy verejných zdrojov," skonštatoval.

Aby podľa neho mohli zabezpečiť efektívnejšiu kontrolu PN, musia im dať viac kompetencií, lepšie technické vybavenie a zásadne znížiť administratívnu náročnosť. Dodal, že aktuálne už majú v rukách zásadný nástroj - prístup lekárov do e-zdravia, teda do elektronickej knižky občana.

Takto budú podľa neho menej zaťažovať všeobecných lekárov, robiť menej návštev a z pohodlia svojej kancelárie budú v končenom dôsledku PN kontrolovať efektívnejšie. "Sociálna poisťovňa na fiktívnych falošných PN ušetrí veľké peniaze," uzavrel Tomáš s tým, že vďaka ich poklesu vo vlaňajšom decembri ušetrila až 11 miliónov eur a v januári 2025 to bolo 10,5 milióna eur.