Visolajský: Hroziace výpovede lekárov pomohli slovenskému zdravotníctvu

Vyhlásil, že lekári a sestry sa odmietli nečinne prizerať na to, ako zdravotníctvo postupne kolabuje a prestáva slúžiť svojim pacientom. „Vo svojich požiadavkách nesúhlasili s tým, aby slovenské zdravotníctvo slúžilo len ako efektívny stroj na generovanie zisku pre úzku skupinu oligarchov," objasnil.

Kritický nedostatok personálu

Súčasťou výpovedí bolo aj apelovanie na zvýšenie počtu lekárov a sestier. Ich nedostatok sa totiž výrazne prejavuje v praxi, keď pacienti čakajú na vyšetrenie u odborníkov dlhé mesiace. Mnohé nemocnice, vrátane tých súkromných, boli pre nedostatok personálu nútené zatvárať oddelenia.

Z údajov, ktoré zverejnilo Národné centrum zdravotníckych informácií, však vyplýva, že výpovede lekárov mali zásadný dopad na zvýšenie počtu zdravotníckeho personálu.

V roku 2022 pribudlo 360 lekárov, v roku 2023 ďalších 296 a v roku 2024 až 892 lekárov. Pokiaľ ide o sestry, v roku 2022 sa počet zvýšil o 518, v roku 2023 o 597 a v roku 2024 o 863 sestier. Tieto čísla ukazujú jasný nárast, ktorý je čiastočne aj výsledkom návratu lekárov zo zahraničia, najmä z Českej republiky a Nemecka.

Finančné problémy

Mnohé slovenské nemocnice sú v kritickom stave nielen z hľadiska personálu, ale aj financií. „Viaceré kľúčové zdravotnícke zariadenia finančne kolabujú, namiesto rozvoja bojujú o prežitie,“ upozornil Visolajský. Chýbajú investície do modernizácie, vybavenia a infraštruktúry.

LOZ dlhodobo upozorňuje na nutnosť zásadnej reformy financovania zdravotníctva. Podľa Visolajského je nevyhnutné zaviesť systém DRG, ktorý zabezpečí spravodlivé rozdelenie peňazí podľa reálnej náročnosti zdravotnej starostlivosti.

Okrem toho je tiež dôležité zverejňovanie dát, transparentnosť financovania nemocníc a jasné pravidlá pre zdravotné poisťovne.

Nerovnosť medzi štátnymi a súkromnými nemocnicami

Najväčšie rozdiely sú totiž viditeľné medzi štátnymi a súkromnými nemocnicami. Štátne nemocnice sú dlhodobo podfinancované a zadlžené, zatiaľ čo súkromné zariadenia, najmä nemocnice 1. a 2. typu, dostávajú neprimerane vysoké úhrady od zdravotných poisťovní.

„Súkromné nemocnice dosahujú zisk až 23 percent a štátne nemocnice sa prepadávajú do dlhov. Zdravotné poisťovne si výhodnejšie financujú vlastné zariadenia, a to vytvára nerovnováhu v systéme,“ upozornil lekár a odborár Visolajský.

Dôsledkom tohto nespravodlivého financovania je podľa neho nielen prehlbujúci sa dlh štátnych nemocníc, ale aj znižovanie kvality poskytovanej starostlivosti, predlžovanie čakacích lehôt a obmedzovanie dostupnosti niektorých zdravotníckych služieb.

„Ak sa tento problém nebude riešiť, môže dôjsť k ďalšiemu zhoršeniu dostupnosti zdravotnej starostlivosti pre pacientov, najmä v regiónoch. Musíme zabezpečiť rovnaké podmienky pre všetkých poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, inak sa štátne nemocnice dostanú do ešte väčších problémov,“ varoval Visolajský.

LOZ preto vyzýva vládu, aby neodkladne konala a prijala opatrenia, ktoré zabezpečia dlhodobo udržateľnú, kvalitnú a dostupnú zdravotnú starostlivosť pre všetkých pacientov. Ak sa problémy nebudú riešiť, podľa Visolajského hrozí ďalšia kríza v zdravotníctve, ktorá môže viesť k opätovným protestom a výpovediam lekárov.