Meno John Mearsheimer nie je pre pravidelných čitateľov Štandardu neznáme. Tento americký profesor medzinárodných vzťahov niekoľkokrát potvrdil, že patrí k najlepším odborníkom a prognostikom konfliktu na Ukrajine. Už v 90. rokoch predpovedal, že ak sa Kyjev vzdá jadrových zbraní, eventuálne bude čeliť ruskej invázii. V roku 2014 vystúpil z radov západného akademického mainstreamu, keď označil USA a EÚ za principiálnych vinníkov krízy na Ukrajine a varoval, že pokusy o začlenenie Ukrajiny do NATO povedú k vojne s Ruskom.

Keď k tomu v roku 2022 došlo, bol prvým, ktorý pochopil, že vojna sa čoskoro zmenila na opotrebovávaciu. Napriek počiatočným zlyhaniam Rusov na bojisku predpovedal, že pre niekoľkonásobnú populačnú a delostreleckú prevahu Ruska smeruje Ukrajina k nevyhnutnej porážke. V rozpore s väčšinovým naratívom konštatoval, že Ukrajinci majú výrazne vyššie straty ako Rusi, čo sa nakoniec zrejme ukáže ako pravdivé tvrdenie. Na jar 2023, keď mnohé akademické a vojenské „autority“ na Západe očakávali úspech ukrajinskej protiofenzívy, to bol opäť Mearsheimer, ktorý povedal, že Kyjev čaká škaredý náraz.

Preto keď profesora s takouto kredibilitou vývoj vojny na Ukrajine šokuje, treba spozornieť. To sa stalo minulý týždeň po sérii bezprecedentných vyhlásení amerických vládnych predstaviteľov. Najskôr minister obrany Pete Hegseth v Bruseli oznámil, že Ukrajina v NATO nebude, že svoje územia stratí a že Američania po dosiahnutí mierovej dohody nielenže do krajiny nevyšlú jednotky, ale že ani len neposkytnú Kyjevu bezpečnostné záruky. Navyše ohlásil koniec roly Ameriky ako hlavného garanta európskej bezpečnosti a sústredenie jej pozornosti na región Pacifiku.

Nasledoval oznam Donalda Trumpa, že telefonoval s Vladimirom Putinom a dohodol sa s ním na mierových rokovaniach. Pritom obišiel prezidenta Zelenského, ktorému zavolal až v druhom slede. Trump zároveň vyhlásil, že chápe Rusov, že nemohli akceptovať členstvo Ukrajiny v NATO, pričom práve rozširovanie Aliancie bolo podľa amerického prezidenta príčinou vojny. Na bezpečnostnej konferencii v Mníchove to potom zaklincoval viceprezident JD Vance, keď európskym elitám prskol do tváre, že najväčším problémom Európy nie je Rusko, ale masová imigrácia a cenzúra.

„V utorok ráno dvanásteho som mal jeden pohľad na ukrajinskú situáciu a poobede po Hegsethovej reči som mal iný,“ priznal Mearsheimer v podcate Duran. Zdôraznil, že americkí predstavitelia prakticky uznali dve základné požiadavky, ktoré Rusi voči Západu kládli – nezačlenenie Ukrajiny do NATO a uznanie anexie území, ktoré doteraz kontrolujú.

Mearsheimer pred minulým týždňom síce predpovedal víťazstvo Ruska, očakával však, že Američania v tejto zástupnej vojne neprehrajú veľkoryso (loose gracefully). Znamená to, že USA mali po skončení vojny významne podporovať Ukrajincov a Európanov a znepríjemňovať v budúcnosti Rusom život. To by však znemožňovalo Washingtonu naplno preorientovať svoju pozornosť (pivotovať) do Pacifiku.

Ako Mearsheimer dlhodobo tvrdí, unipolárny moment sa skončil a v systéme existujú tri veľké mocnosti: USA, Čína a Rusko. Keďže v strete dvoch najsilnejších mocností môže byť práve tretia, najmenej silná – Rusko –, jazýčkom na váhach, šikovný štátnik by podľa Mearsheimera mal chcieť prilákať Moskvu na svoju stranu. Alebo aspoň zabrániť jej spojenectvu s konkurentom. A hoci by takáto politika dávala logiku, Mearsheimer pesimisticky očakával, že Trumpa rovnako ako v jeho prvom funkčnom období prevalcuje americká byrokracia, teda to, čo nazývame hlbokým štátom (deep state). Potom však prišiel Hegsethov prejav.

„Takmer okamžite som spravil 180-stupňovú otočku,“ vyhlásil Mearsheimer a označil slová Hegsetha za pozoruhodné. Profesor teraz predpokladá, že cieľom Trumpa je spraviť to, čo sa prezidentovi Richardovi Nixonovi podarilo pri zmene vzťahov s komunistickou Čínou Mao Ce-tunga. Napriek tomu, že Čína so Sovietskym zväzom oficiálne zdieľala komunistickú ideológiu, v rôznych medzinárodných sporoch sa začala približovať skôr k politike Spojených štátov. „Trumpova vláda chce priviesť Rusov na našu stranu plota,“ uviedol Mearsheimer, no podčiarkol, že to neznamená, že Američania a Rusi budú zrazu „najväčší kamoši ani spojenci“.

Toto všetko sú, samozrejme, katastrofálne správy pre Volodymyra Zelenského, a aj keď sa pri rokovaniach ešte všeličo môže pokaziť, podľa Mearsheimera je dosiahnutie mierovej dohody medzi Američanmi a Rusmi reálne. Domnieva sa, že Ukrajinci a Európania v nejakom bode budú do rokovaní musieť byť začlenení, ale v zásade ich Washington plánuje postaviť pred hotovú vec. Počas tohto procesu sa však situácia pre Ukrajincov bude ďalej zhoršovať.

„Rusi zatiaľ vyhrávajú na bojisku a je možné, že celá táto diskusia za posledné dni zaseje ďalšie pochybnosti v mysliach vojakov v ukrajinskej armáde, z dôvodu čoho budú menej ochotní bojovať, čo by umožnilo rozpad ukrajinskej armády a dobytie ďalšieho územia Rusmi,“ povedal Mearsheimer. Jedným dychom však zdôraznil, že ak budú Rusi kontrolovať napríklad osem ukrajinských oblastí, nie iba doterajšie štyri plus Krym, extrémne to sťaží dosiahnutie mierovej dohody, s ktorou by Ukrajinci a Európania mohli súhlasiť.