Nedávno sa na Slovensku objavila čierna vdova. Znie to až neuveriteľne. Ako sa to stalo?

Oslovil nás človek, že v aute, ktoré bolo dovezené z Kalifornie, našli pavúka, ktorý vyzerá ako čierna vdova. Mal na sebe znaky, ako sú tie charakteristické červené presýpacie hodiny na spodnej časti. Je to druh, ktorý sa dá determinovať aj laickou verejnosťou.

Čo sa dialo potom?

Pavúk bol odchytený nálezcom a my sme si ho následne prevzali. Máme ho ako dokladový materiál u nás. Teraz je v arachnologických zbierkach.

Išlo o samicu či samca?

V prípade čiernych vdov, teda konkrétne u tých, ktoré sa vyskytujú v USA, tam sa vyskytujú štyri pôvodné druhy. Tento druh Latrodectus hesperus nie je možné s určitosťou rozlíšiť podľa samíc od podobného druhu Latrodectus mactans, ktorý sa tiež vyskytuje v oblasti USA a Mexika.

My sme presne nevedeli, ktorý z tých dvoch druhov to je. „Naša“ čierna vdova prišla s kokónom s vajíčkami, takže sme odchovali ďalšiu generáciu, aby sme mali samca, podľa ktorého sme mohli determinovať správny druh.

To znamená, že máte aj jej potomkov?

Áno. Momentálne sú v Čechách. Máme tam kolegu chovateľa, ktorý si ich prevzal.

Sú čierne vdovy pre človeka nebezpečné?

Čierne vdovy, odborne nazývané snovačky rodu Latrodectus, patria medzi niekoľko málo pavúkov, ktorých jed môže ohroziť aj človeka, pričom predstavujú riziko nielen kvôli samotnej jedovatosti, ale aj preto, lebo sa veľmi často vyskytujú v bezprostrednej ľudskej blízkosti – v budovách a ich okolí.

Hrozí po uhryznutí aj smrť?

Samotné čierne vdovy, hoci ich jed je pomerne silný, nie sú príliš defenzívne a k uhryznutiu dochádza zväčša len pri náhodnom kontakte s pavúkom. Napríklad pri pritlačení jedinca bosou nohou alebo pri poškodení jeho siete.

Z tohto dôvodu uhryznutia ani v prirodzenom areáli druhu nie sú príliš časté. Navyše, uhryznutie čiernej vdovy, hoci je veľmi bolestivé, zvyčajne nie je život ohrozujúce a aj vďaka dobrej zdravotnej starostlivosti úmrtia po uhryznutí v posledných desaťročiach prakticky neexistujú

Keď hovoríme v teoretickej rovine, ak by ste sa o tomto prípade nedozvedeli a neodchytili ho, dokázal by u nás tento druh žiť?

Nerobím si ilúzie, že sa to nikdy nestalo. Určite sa to stalo podľa mňa viackrát. Je to veľká pravdepodobnosť. Zavlečenia čiernych vdov do Európy sa už stali v niekoľkých desiatkach prípadov. Nie veľa, ale stáva sa to.

Môžete byť konkrétnejší?

Jeden prípad sa stal v Írsku, kde prišli, myslím si, dva jedince čiernej vdovy tohto istého druhu. Tiež v dovezenom aute z USA. Tam boli nepozorované a prežili dve zimy. Teda aj európske podmienky vedia zvládať, ale zatiaľ nie je zdokumentovaný prípad, že by vytvorili nejakú populáciu.

Zaznamenali ste zavlečenie aj iných druhov pavúkov na Slovensko?

Pomerne dosť. Boli dovezené s tropickým ovocím. V jednom zo supermarketov išlo napríklad o zástupcu takzvaných banánových pavúkov rodu Heteropoda. To je neškodný ázijský druh, no pomerne veľký pavúk. Takže vyvolal až zdesenie. Prídu aj s izbovými rastlinami či drevinami.

Existujú druhy pavúkov, ktoré na Slovensku nežili, doviezli ich sem a udomácnili sa tu?

Zväčša nedochádza k založeniu populácie. Zvlášť, keď ide o druhy, ktoré sú dovezené z teplých zemepisných šírok, tak to tu nezvládajú. Ale existujú prípady, kedy sa to udialo.

Veľmi pekným príkladom je pavúk, ktorý je laicky nazývaný pavúk Nosferatu (Zoropsis spinimana). Je to druh z oblasti Stredozemného mora, ktorý sa šíri v Európe pozdĺž dopravných tepien, napríklad s tovarom. Žije v ľudských obydliach a dostáva sa do tovaru, keď sa ľudia premiestňujú. Už ho máme aj my. Je to stredomorský druh, ale takto sa rozširuje aj na sever. Keďže žije v obydliach, nevadia mu ani studenšie zimy.

Prispieva k ich rozširovaniu aj klimatická zmena?

Keďže prichádza ku klimatickej zmene a naše územie sa otepľuje, tak naozaj sa šíria na naše územie viaceré stredomorské druhy. Je to však skôr prirodzený posun areálu takýchto druhov. Takže sa nebavíme o nejakých inváznych druhoch alebo podobne.

V rámci našich druhov pavúkov máme len dva druhy s inváznym potenciálom. To znamená druhy, ktoré sú schopné sa expanzívne šíriť a ovplyvňovať pôvodné ekosystémy. Jeden je juhoamerický a druhý severoamerický druh a tie sa k nám tiež zavliekli s rastlinami, respektíve pôdou.

Máme na Slovensku nejaký druh pavúka, ktorý by dokázal nebezpečne ublížiť človeku?

Treba povedať, že všetky druhy pavúkov sú jedovaté. Jed je základný mechanizmus ulovenia koristi. Čiže pavúk by sa bez jedu ani nenažral. Samozrejme, že jed slúži na usmrtenie koristi a pre takého veľkého živočícha ako človek je väčšinou úplne neškodný.

Ďalšia vec je, že veľká väčšina pavúkov, ktoré sa u nás vyskytujú, je taká drobná, že ani nevedia svojimi klepietkami prehryznúť ľudskú kožu.

Veľké druhy pavúkov, ako napríklad križiak, ktorých sa u nás vyskytuje približne 30 druhov, dokážu kožu prehryznúť a v takom prípade dokážu jed vpraviť do tela. Môžu tam vzniknúť lokálne zmeny, ako je napríklad začervenanie či opuch, ktoré v priebehu niekoľkých hodín alebo dní odznejú.

Môžu niektoré druhy spôsobiť nevoľnosť či zvýšenú teplotu po uhryznutí?

Máme niekoľko druhov, ktoré dokážu okrem týchto lokálnych príznakov spôsobiť aj systémové príznaky otravy. Hlavne jeden druh, a to je pradiar obávaný (Cheiracanthium punctorium). Ten môže spôsobiť ťažkosti, ako sú nevoľnosť, bolesť hlavy či zvýšená teplota. Stále však nepredstavuje pre človeka nejaké riziko vážneho poškodenia zdravia alebo smrti. U nás teda nie sú nebezpečné druhy pavúkov.

Občas sa objavia informácie o veľkom skákajúcom pavúkovi, ktorého videli ľudia na Slovenku.

Každú jeseň dochádza k migrácii nášho najväčšieho druhu pavúka – strehúňa škvrnitého (Lycosa singoriensis). Prvé nálezy boli niekedy v 70. rokoch, možno sa tu vyskytol aj predtým. Nie je to teda nový nález.

Často sa o ňom hovorí, že skáče a prezentuje sa to štýlom, akoby skákal na ľudí a hrýzol ich. Je to nepochopené. Tento pavúk skáče do vzdialenosti pár centimetrov a loví tak svoju korisť. Určite nevyskočí zo zeme na človeka a nepohryzie ho. To je nesprávna domnienka.

Ľudia majú často z pavúkov strach a pritom sú pre nás veľmi užitočné.

Priamy prospech z pavúkov má človek v poľnohospodárstve. Sú to najhlavnejší predátori, ktorí v poľnohospodárskych kultúrach slúžia ako takzvaní bioagens. To znamená, že sa kŕmia bylinožravým hmyzom, ktorý my vnímame ako škodcov.

Vo veľkej miere dokážu zachrániť výnos z poľnohospodárskych plodín. Samozrejme, že túto funkciu zastupujú aj v širšom meradle vo všetkých ekosystémoch krajiny a prispievajú k biologickej rovnováhe. Laicky sa dá povedať, že bylinožravý hmyz sa nepremnoží a nezožerie všetko, pretože má predátorov, medzi ktorých patria aj pavúky.