Ekologická katastrofa na rieke Slaná trvá už tri roky. Situácia je stále vážna

Na základe týchto výsledkov konštatuje, že po troch rokoch od začiatku katastrofy ešte aj teraz vytečie do rieky množstvo arzénu, ktoré sa rovná smrteľnej dávke pre 60-tisíc ľudí. To približne zodpovedá počtu obyvateľov okresu Rožňava.

„Každý krok, ktorý sa urobí a reálne aj prispeje k riešeniu problému, je pozitívna správa. No tešiť sa z toho, čo kompetentní stihli za 35 mesiacov urobiť, sa nemôže žiaden súdny človek,“ doplnil Varga.

Prvú etapu prác majú za sebou

Okrem arzénu sa do rieky dostávajú aj železo, nikel, sírany či mangán. Vláda vlani schválila jeden a pol milióna eur na vyriešenie najakútnejších problémov. Za úlohu to dostali práve Rudné bane.

V prvej etape za takmer 500-tisíc eur pracovali v podzemí banskí záchranári, ktorí úspešne zrealizovali akútne záchranné práce. Tie ukončili vlani v decembri.

Od januára pokračujú ďalšími prácami za viac ako 600-tisíc eur. „Momentálne je v podzemí realizovaná druhá časť banských prác. Ich ukončenie by malo byť koncom júna,“ uviedol pre Štandard riaditeľ Rudných baní Karol Weiss.

Riaditeľ spresnil, že najdôležitejším cieľom týchto etáp je maximálne obmedzenie natekania prestupujúcich zrážkových a banských vôd do hlbokých obzorov bane. Takisto ich odvedenie mimo obzory, v ktorých sa táto voda následne mineralizuje, teda obohacuje o viacero kontaminantov, a takto mineralizovaná i ohriata následne stúpa na povrch.

„Ďalším, rovnako dôležitým cieľom je zabezpečenie banských diel pred kolapsom nadložia, teda eliminácia rizík závalov a možnosť výkonu nutných prác v bezpečnom prostredí,“ vysvetlil Weiss.

Stavba čistiarne odpadových vôd

Rudné bane tiež potvrdili, že už pripravujú aj pozemky na prístup a stavbu budúcej čistiarne banských vôd, ktorá však nie je súčasťou tejto etapy prác. „Rudné bane v roku 2025 zrealizujú prípravné práce na prístupovej komunikácii k pozemkom vhodným pre jej budúce umiestnenie,“ spresnil Weiss.

Rudné bane sú stále v kontakte s Ústavom geotechniky Slovenskej akadémie vied (SAV) v Košiciach, ktorý dlhodobo pracuje na vývoji optimálnej technológie pre prevádzku čistiarne banských vôd.

„Jej technológia by však mala vychádzať z relatívne dlhodobo ustálených podmienok v podzemí po ukončení banských prác, aby zvládala aj možné sezónne kolísanie výtoku v dlhšom pozorovacom období, zachytávajúc tak režim a zmeny výtoku banských vôd aj ich mineralizácie,“ dodal Weiss.

Problémy spôsobuje aj u susedov

Na celom toku rieky Slaná od obce Nižná Slaná až po maďarské hranice zakázali konzumáciu rýb. V ich tele je nebezpečný arzén, ktorý môže ohroziť aj zdravie človeka. Situácia sa už netýka len nášho územia, ale aj susedného štátu. Jeho zástupcovia situáciu na rieke Slaná monitorujú aj osobnými návštevami.

„V Maďarsku bolo už koncom minulého roka vydané takisto odporučenie nekonzumovať ryby z rieky Slaná až po sútok s Tisou, keďže aj u nich sa už objavil arzén, ktorý má zvyšujúcu sa tendenciu,“ doplnil Varga.

Na rieke Slaná stále platí mimoriadna situácia. Tú vyhlásila vláda pre okresy Rožňava, Revúca a Rimavská Sobota, cez ktoré Slaná preteká. Regionálne veterinárne a potravinové správy tiež vydali opatrenie, ktorým sa zakazuje lov a konzumácia rýb vylovených z rieky.

Dôvodom sú výsledky laboratórnych vyšetrení z konca minulého roku, ktoré preukázali, že v svalovine rýb sa nachádza koncentrácia arzénu.