Netransparentné strašenie korupciou zo strany Transparency International

Mimovládna organizácia Transparency International Slovensko (TIS), ktorá patrí k viac ako 100 národným pobočkám medzinárodnej mimovládnej organizácie Transparency International zverejnila pravidelný rebríček vnímania korupcie (CPI). Každoročne je zostavovaný centrálou Transparency International v Berlíne.

Verejnosti mimovládka priniesla správu o tom, že Slovensko zaznamenalo historický prepad o dvanásť pozícií, a to na 59. miesto spomedzi 180 krajín. V CPI platí, že čím vyššie skóre, tým menej korupcie sa v danej krajine nachádza.

Mediálny priestor zaplnili články o tom, že Slovensko je výrazne korupčnejšou krajinou, a riaditeľ Transparency International Slovensko Michal Piško dokonca hovorí, že Ficova vláda nechce riešiť korupciu. Odvoláva sa na „útoky a podkopávanie inštitúcií a občianskeho sektora zo strany politikov", na okresávanie zákonov zo strany vlády ako v prípade infozákona či nepridávanie novej legislatívy v oblasti korupcie.

Rebríček neobsahuje relevantné dáta o korupcii

V skutočnosti nie je daný rebríček Transparency International žiadnym relevantným ukazovateľom miery korupcie v krajine, ale iba rebríčkom pocitov vybraných mimovládnych organizácií, ktoré prezentujú svoj vlastný subjektívny dojem toho, ako vnímajú korupciu v danej krajine.

Hodnotenie Transparency International sa nazýva rebríček vnímania korupcie, teda odkazuje na to, ako vybrané mimovládne organizácie okolo seba pociťujú riešenie korupcie zo strany vlád.
Transparency International zostavuje rebríček vnímania korupcie na základe 13 organizácií, pričom nie je zrejmé, prečo nevychádza z relevantných dát, ale z názorov súkromných spoločností.

Medzi tieto spoločnosti patria Bertelsmann Stiftung – nemecká nezisková organizácia zameraná na výskum a analýzu verejných politík, Freedom House – americká mimovládna organizácia monitorujúca demokraciu, ľudské práva a slobodu slova, World Justice Project – nezávislá organizácia, ktorá skúma právny štát a transparentnosť vlád, alebo Varieties of Democracy – akademická výskumná organizácia so sídlom vo Švédsku, ktorá zhromažďuje dáta o demokracii. Tieto zahraničné súkromné spoločnosti poskytovali svoje názory ako podklad na umiestnenie Slovenskej republiky v danom rebríčku.

Aj ďalšie organizácie, na základe dojmov ktorých vzniká CPI, sú, s výnimkou Svetovej banky, súkromnými spoločnosťami s vlastnými záujmami a motiváciami, a vo veľkej miere pôsobia ako konzultačné či výskumné spoločnosti. Transparency International však ani pri nich nezverejnilo žiadne relevantné dáta o korupcii v podmienkach Slovenskej republiky, na základe ktorých odvodili dané mimovládne organizácie svoje subjektívne hodnotenia.

Prepad Slovenska mimovládka odôvodňuje rovnako ako politici

Transparency International pri prudkom poklese Slovenska vo vnímaní korupcie zo strany zahraničných mimovládnych organizácií odkazuje na zrušenie Úradu špeciálnej prokuratúry a Národnej kriminálnej agentúry, ktoré boli zodpovedné za boj proti korupcii a závažnej kriminalite. Nie je však zrejmé, či tieto udalosti vyhodnocovali mimovládky zodpovedné za CPI, alebo ide už o pocity Transparency International, že tieto kroky stoja za zvyšovaním korupcie v štáte.

Rovnako nie je zrejmé, aké dáta o prepojení týchto udalostí a zvyšovaním korupcie na Slovensku vlastne mimovládka použila.

Mimovládna organizácia TI hovorí aj o „podkopávaní nezávislých inštitúcií a médií, spolu s útokmi na mimovládne organizácie cez naratívy o zahraničných agentoch na ruský štýl“. Podľa TI ďalej Slovenská republika „pristúpila k politicky motivovanej zmene trestných kódexov bez riadnej verejnej diskusie, ktorá viedla k de facto amnestovaniu vo viacerých korupčných kauzách, vďaka čomu sa spravodlivému procesu vyhnú vplyvní ľudia, ako niekdajší minister financií Ján Počiatek a pravdepodobne aj jeho nástupca Peter Kažimír, zastupujúci predseda parlamentu Peter Žiga.“

Ide teda o reprodukciu opozičných naratívov, a k celkovému hodnoteniu chýba už len dôvetok o „hanebnej novele“, ktorý s obľubou používajú ľudia nerozumejúci odbornej stránke veci.

Možno dať bokom relevantné skutočnosti, ako napríklad vyjadrenia sudcu Krajského súdu v Bratislave Petra Šamka, ktorý hovorí, že aj počas existencie ÚŠP a NAKA im chodilo na súd iba minimum prípadov závažnej korupcie, a drvivá väčšina prípadov sa týkala drobných úplatkov. Rovnako aj nález Ústavného súdu o novele trestných kódexov, ktorý vyslovil ústavný súlad s novými pravidlami trestnej politiky štátu.

Podstatné pri hodnotení Transparency International je to, že opätovne nevychádzajú zo žiadnych relevantných dát, ale iba z pocitov a dojmov.

Dáta o prepojení faktorov ako zvyšovanie reálnych prípadov korupcie v dôsledku novely Trestného zákona, nestíhaní korupcie alebo dokonca jej napomáhaní na štátnej úrovní jednoducho chýbajú.

Chybné závery mimovládok v Správe o právnom štáte

Podobné závery sa pritom stali terčom kontroverzie okolo Správy o právnom štáte na Slovensku za rok 2024 zo strany Európskej komisie, ktorá odrážala podobne ničím nepodložené a preukázateľne neobjektívne, až klamlivé závery mimovládnych organizácií.

Na Európsku komisiu sa zo strany relevantných inštitúcií, ako Súdna rada SR či Ministerstvo spravodlivosti SR, zniesla kritika, a Komisia pristúpila k rokovaniam o opravách Správy o stave právneho štátu. O oprave tejto správy by nebolo možné ani uvažovať, ak by v nej neboli predkladané mylné závery, ktoré viedli k chybnému hodnoteniu.

Je potrebné vyzdvihnúť skutočnosť, že aj táto Správa sa tvárila ako relevantný ukazovateľ právneho stavu na Slovensku iba do momentu, kým sa nezačalo objektívne poukazovať na chybné závery mimovládnych organizácií, ktoré hodnotili právne záležitosti, ktorým zväčša vôbec nerozumeli v ich celkovej komplexnosti.

Odborná kritika subjektívneho hodnotenia vyvstala aj v minulosti

Svetové ekonomické fórum, ktorého názor formoval rebríček CPI, pritom už bolo v minulosti podrobené odbornej kritike pri indexe globálnej konkurencieschopnosti z dôvodu, že používa subjektívne údaje z prieskumov verejnej mienky u expertov v analyzovaných krajinách alebo iné subjektívne hodnotenia, pričom akademickí kritici sa zhodovali na tom, že hodnotenia by mali byť založené iba na objektívnych údajoch.

Index vnímania korupcie (CPI) od Transparency International je často používaný na hodnotenie miery korupcie v jednotlivých krajinách. Je však dôležité pochopiť jeho metodológiu a obmedzenia, aby sme mohli posúdiť jeho relevanciu vo vzťahu k skutočne páchanej korupcii.

CPI je založený na vnímaní korupcie odborníkmi a podnikateľmi, nie na objektívnych údajoch o počte odhalených alebo stíhaných korupčných prípadov. To znamená, že index odráža názory a pocity dopytovaných osôb, ktoré môžu byť ovplyvnené osobnými skúsenosťami alebo pracovným prostredím, a nemusia presne zodpovedať reálnej miere korupcie.

Vnímanie korupcie neznamená reálnu prítomnosť korupcie

Vnímanie korupcie môže byť rovnako ovplyvnené medializovanými škandálmi alebo politickým presvedčením či kampaňami, čo môže viesť k nadhodnoteniu alebo podhodnoteniu skutočnej miery korupcie. Napríklad krajina s aktívnymi médiami a transparentnými inštitúciami môže mať vyššie vnímanie korupcie pre častejšie odhaľovanie korupčných prípadov, zatiaľ čo v skutočnosti môže byť miera korupcie nižšia ako v krajinách, kde sa o korupcii nehovorí.

Naopak, ak čísla stíhania korupčných megaškandálov nie sú vysoké, hoci v médiách sa prezentujú názory o všadeprítomnej korupcii, to ešte neznamená, že tá aj reálne existuje. Korupcia v trestnoprávnom zmysle a korupcia vo vnímaní laika sú dve podstatne odlišné veci.

Index je založený na subjektívnych vnímaniach, a preto nemôže odrážať právny stav alebo efektívnosť právnych inštitúcií v boji proti korupcii. Pre komplexné posúdenie je potrebné zohľadniť aj iné ukazovatele a objektívne dáta, ako sú počet stíhaných korupčných prípadov, úspešnosť súdnych konaní či efektívnosť protikorupčných opatrení.

Mimovládka Zastavme korupciu ponúkla objektívnu analýzu

Nepomerne viac objektívne a relevantné dáta v tomto smere priniesol prieskum nadácie Zastavme korupciu, ktorá zmonitorovala dopady novely trestných kódexov a prišla k záveru, že novela pomohla 1 324 osobám vyviaznuť bez trestu.

Na otázku, na základe akých dát a akou metodológiou prišla nadácia k daným záverom, odpovedal bývalý šéf NAKA, momentálne pôsobiaci v nadácii Zastavme korupciu, Ľubomír Daňko.

Daňko vysvetlil, že si na stránke Generálnej prokuratúry SR vyhľadali uznesenia o zastavení trestného stíhania za obdobie od účinnosti novely TZ, teda od 06. 08. 2024 do 27. 01. 2025 (k uvedenému dátumu vykonávali analýzu), a tieto uznesenia analyzovali a zisťovali, z akého dôvodu bolo stíhanie zastavené alebo postúpené na prerokovanie priestupku, a či tak bolo rozhodnuté v dôsledku novely TZ. Takto sa dopracovali k jednotlivým číslam.

Tento spôsob analýzy predstavuje transparentný a objektívny pohľad na trestnú politiku štátu a jej dopady, pričom podobná analýza by bola možná aj pri skúmaní objektívnych ukazovateľov korupcie.

Dáta potrebné pri ukazovateľoch korupcie

Skutočné dáta o korupcii zahŕňajú objektívne ukazovatele, ako sú štatistiky o počte odhalených, vyšetrovaných, stíhaných a odsúdených prípadov korupcie. Tieto dáta poskytujú presnejší obraz o efektívnosti právneho systému a reálnej miere korupcie.

V tomto smere sa vyjadril aj Ľubomír Daňko o istých pochybnostiach o relevancii dát o korupcii. Podľa jeho slov totiž vyšetrovatelia NAKA v časoch pred rozpustením tejto inštitúcie už odmietali pracovať na trestných veciach, pretože nevedeli, či a ako dlho ešte budú na svojich pozíciách. To mohlo mať podľa Daňka vplyv na vyšetrovanie korupcie či iných trestných činov.

Ak je pravda, čo tvrdí Ľubomír Danko o prístupe policajtov, tak zo strany príslušníkov Policajného zboru došlo jednoznačne k porušeniu zákona, ak nie až k protiprávnemu konaniu, pretože policajt musí stíhať a vyšetrovať každú trestnú činnosť, o ktorej sa dozvie. Žiadne administratívne alebo personálne zmeny mu neumožňujú vyberať si, či pre tieto dôvody bude, alebo nebude pokračovať vo vyšetrovaní trestnej činnosti.

V prípade nevyšetrovania prípadov korupcie zo strany polície pre ich subjektívne pocity krivdy alebo nechuti pracovať môžu znižovať reálne čísla korupčných prípadov, no taký policajt potom nemá čo hľadať v Policajnom zbore, pretože si neplní svoje povinnosti v zmysle zákona.

Objektívne dáta pochádzajú od štátnych orgánov

Relevantné zdroje objektívnych dát o korupcii musia pochádzať od orgánov činných v trestnom konaní a zo súdnych štatistík (počet stíhaní a odsúdení za korupčné trestné činy), a tie poskytnú skutočne objektívny pohľad na stav korupcie v krajine.

Je potrebné dodať, že aj v minulosti prezentované veľké korupčné kauzy nakoniec skončili miernym, ak nie rovno smiešnym trestom v prípade vybraných spolupracujúcich obvinených. Osoby, ako bývalý šéf finančnej polície Bernard Slobodník či bývalý sudca Vladimír Sklenka, dostali za masívnu korupciu mimoriadne nízke tresty v podobe podmienky. Úplatky pritom podľa obžaloby predstavovali desiatky až stovky tisíc eur.

Oba prípady sa pritom skončili pred účinnosťou novely Trestného zákona, a takéto mimoriadne štedré tresty im vybavili prokurátori Špeciálnej prokuratúry. Nezávislý pozorovateľ by si z týchto prípadov mohol urobiť záver, že korupcia je problém iba pri niektorých jedincoch, a pri iných páchateľoch je to iba zanedbateľný jav.

Je teda otázne, či aj tieto už uzavreté súdne prípady zahrnula Transparency International do rebríčka vnímania korupcie. Pretože ak áno, ľudia skutočne môžu mať pocit, že korupčníkom sa na Slovensku byť oplatí.

Verejnosť sa to však nedozvie, pretože daný rebríček je mimoriadne netransparentný, založený na pocitoch mimovládnych organizácií a súkromných spoločností. Ako však ukázala nadácia Zastavme korupciu, je možné vytvoriť aj objektívne analýzy na základe relevantných dát.

Je skutočne otázne, prečo s objektívnymi dátami nepracuje aj Transparency International, no pri posudzovaní použiteľnosti daného rebríčka vnímania korupcie možno s istotou povedať, že tento nie je možné použiť pri žiadnom odbornom závere, ale iba pri mediálnych výstupoch.

Závery o korupcii zo strany Transparency International sú rovnakej kvality, ako prezentované teórie, že Slovensko chce vystúpiť z európskych štruktúr.

Tieto tvrdenia vychádzajú z nesprávnych pocitov a dojmov určitej časti mimovládok a politických strán, pričom tvár týmto ľudom dáva Lucia Štasselová, organizátorka protestov Mier Ukrajine, ktorá ani nevie, že Slovensko vstúpilo do EÚ referendom.

Ak by boli tieto organizácie pri zostavovaní nového rebríčka udržateľnosti Slovenska v EÚ, ich pocity a vnímanie reality by boli pretavené do záveru, že Slovensko jednoznačne plánuje vystúpiť z EÚ.

Objektívna realita je však diametrálne odlišná. Podobne, ako aj pri záveroch Transparency International o postihovaní korupcie.