Štát prichádza s ideou vo verejnom záujme. Účet by však zaplatili sporitelia druhého piliera

Zavedenou novinkou bol druhý pilier a z 18 percent, ktoré boli na dôchodkové zabezpečenie z odvodov určené, mala až polovica smerovať na osobné účty sporiteľov. Je však logické, že dve dekády existencie dôchodkového starobného sporenia boli plné zmien.

Už menej pochopiteľné však boli dosahy niektorých z nich – povinnosť či nepovinnosť, otváranie, ale aj zmeny investičných stratégií tohto piliera a nedávno aj fakt, že aktuálne na účty dorazia zo Sociálnej poisťovne na dôchodkový účet namiesto pri zavedení avizovaných deviatich percent len štyri.

Pritom podľa najnovších údajov si takto odkladá na dôchodok už viac ako 1,9 milióna ľudí a spravovaný majetok bol k 14. februáru 2025 v hodnote 17,67 miliardy eur. Niet divu, že sa okolo sumy, ktorá je viac ako šesťnásobkom aktuálneho deficitu Sociálnej poisťovne (2,7 miliardy), zmráka.

Opozícia upozorňuje na ďalší útok

Náročná situácia v súčasnej koalícii, ktorá má smerovať k rekonštrukcii vlády, by podľa opozičných poslancov zo strany SaS mohla spôsobiť, že by si premiér opäť vydláždil cestu k zdrojom, ktoré aktuálne „nekŕmia“ Sociálnu poisťovňu, ale končia na vlastných účtoch sporiteľov.

Podľa Mariána Viskupiča a Martiny Bajo Holečkovej by sa totiž návrh zákona na úpravu pravidiel investovania v druhom dôchodkovom pilieri nemal stať zdrojom financovania konsolidačných opatrení. „Pri aktuálnom kupčení s hlasmi v parlamente hrozí, že si Robert Fico (Smer) dokáže splniť svoju túžbu politicky ovládnuť druhý pilier,“ upozornil koncom minulého týždňa Viskupič.

Dodal, že ak sa v druhom čítaní do návrhu zákona pridajú pozmeňovacie návrhy, tak reálne hrozí, že sa zavedie napríklad povinné investovanie do štátom určených projektov, čím by sa peniaze sporiteľov mohli stať zdrojom financovania vládnych priorít.

Akékoľvek politické zasahovanie do investičných stratégií dôchodkových fondov by však mohlo úspory ohroziť a existuje aj riziko, že by to v konečnom dôsledku malo za následok aj nižšie dôchodky. Nebolo by to prvýkrát, čo by to predseda kabinetu mal v pláne. Boli sme totiž svedkami niekoľkých zásahov, z ktorých niektoré poriadne zaboleli.

A minister financií Ladislav Kamenický (Smer) podľa Bajo Holečkovej nevylúčil, že by vláda mohla hľadať zdroje pre konsolidáciu aj znížením príspevkov do druhého piliera. Svedkami posledného zásahu boli pritom sporitelia len nedávno, keď po znížení príspevku do druhého piliera z 5,5 percenta na štyri v roku 2023, už počas pôsobenia ministra práce Erika Tomáša (Hlas), na účty prestali prúdiť desiatky tisíc eur.

Podľa ekonómov to pritom najviac poškodí tých najmladších účastníkov.

Konsolidácia je na obzore

Keď sa hovorí o ďalšej konsolidácii, už koncom minulého roka si viacerí kládli otázku, či a ako sa opatrenia dotknú práve druhého piliera. Okrem toho, že by sa opäť mohol znížiť percentuálny odvod, a takto utŕžené zdroje by štát automaticky vedel presmerovať, sa polemizuje aj o jeho otvorení.

Podľa viacerých expertov odchod sporiteľov by v prípade, ak by štát opätovne umožnil z neho vystúpiť, pravdepodobne zvažovali a možno aj zrealizovali prevažne ľudia vo vyššom veku a súčasne s nízkymi príjmami. Tým by totiž hrozilo, že kombinovaný dôchodok z oboch pilierov by nemusel byť výhodnejší ako ten zo Sociálnej poisťovne.

Ozývajú sa však aj hlasy, ktoré prípadné otvorenie nevnímajú ako hrozbu a nemalo by viesť k výrazným zmenám. Odôvodňujú to tým, že sporitelia túto možnosť mali už dvakrát, a teda kto chcel, už z II. piliera vystúpil.

Mladí ľudia, ktorí za posledné roky do tohto piliera vstúpili, sa tak vo veľkej miere rozhodli dobrovoľne, a to na základe informácií, vďaka ktorým nemajú veľkú motiváciu vystúpiť. Aktuálne platí, že pre každého, kto vstúpil na trh práce po 1. máji 2023, je vstup do druhého piliera automatický. Do dvoch rokov sa následne sporiteľ môže rozhodnúť, či v ňom aj zostane.

Iné je to u ľudí mladších ako 40 rokov. Tí môžu do druhého piliera vstúpiť dobrovoľne. Následne je však účasť v druhom pilieri povinná. „Druhý pilier v roku 2024 zaznamenal rekordný prírastok 110 335 sporiteľov,“ píše predseda predstavenstva Kooperativy DSS Matej Varga prostredníctvom blogu asociácie.

Dopĺňa, že vďaka automatickému vstupu nových poistencov, čerstvo vstupujúcich na trh práce, sa do systému zo Sociálnej poisťovne pridelením zaradilo približne 73-tisíc osôb. „Zaujímavým faktom je, že až 30 percent nových sporiteľov – pridelencov – pochádza zo zahraničia, pričom polovicu z nich tvoria občania Ukrajiny,“ vyčísľuje.

Dôchodkové úspory by chceli použiť inak

Reakcia šéfa rezortu práce na seba nenechala dlho čakať. V nedeľnej diskusnej relácii TA3 V politike oprášil už dávnejšie medializované informácie, že by dôchodkové správcovské spoločnosti mali mať možnosť investovať úspory sporiteľov do verejných projektov na Slovensku. Tak by sa napríklad podporila výstavba diaľnic či nájomného bývania.

Tomáš dodal, že vláda sa nechystá siahnuť na úspory v druhom dôchodkovom pilieri a neplánuje ani ďalšie zníženie odvodov. „Ak by sa investovali tie peniaze do týchto slovenských projektov, tak by to muselo byť v prospech tých sporiteľov,“ vyjadril sa minister s tým, že by to malo prínos nielen pre štát, ktorý by našiel zdroje na výstavbu dôležitých vecí, ale aj pre sporiteľov, ktorí by na tom mohli zarobiť.

Šéf rezortu práce tému pripomenul aj na pondelňajšej tlačovej konferencii k 13. dôchodkom. Opozíciu skritizoval za to, že v minulosti pozastavila stúpanie odvodov do druhého piliera, pretože taktiež reflektovala, aký vplyv by zvýšenie na šesť percent malo na rozpočet Sociálnej poisťovne. „Čím viac peňazí pôjde do druhého piliera, tým menej má poisťovňa,“ skonštatoval.

Plán kabinetu je však zrejmý. Umožniť dôchodkovým správcovským spoločnostiam, známym aj ako DSS-ky, dobrovoľne investovať úspory sporiteľov do verejných projektov. Tie voči nápadu námietky nemajú. „Principiálne však platí, že akákoľvek investícia správcov úspor v druhom pilieri musí byť primárne v záujme sporiteľa,“ reagovala Asociácia dôchodkových správcovských spoločností na svojom webe.

Podľa nej však v žiadnom prípade nesmie ísť o povinnosť alternatívnych investícií, ale o rozšírenie možností investovania správcov a táto možnosť by nemala byť limitovaná iba na Slovensko alebo na špecifický účel. Asociácia zároveň pripomenula, že rámec starobného dôchodkového sporenia v súčasnosti upravujú prísne pravidlá.

Znamená to nielen viaceré stupne kontroly, ale dohľad, samozrejme, vykonáva aj Národná banka Slovenska. „Dôchodkové fondy môžu investovať iba do kvalitných, likvidných a verejne obchodovateľných cenných papierov, ohodnotených medzinárodnými ratingovými agentúrami,“ vysvetlila.

Ako by nové nastavenie vyzeralo, sa Štandard opýtal viacerých odborníkov z odvetvia financií. „Mal by vzniknúť nový fond ‚Slovensko‘, do ktorého by bolo možné investovať, respektíve previesť časť svojich už nasporených úspor a zároveň mesačne ďalej prispievať,“ hovorí pre Štandard Kateřina Porubská, riaditeľka a majiteľka franšízy SIMPLEA point v Liptovskom Mikuláši.

Sporiteľ by mal podľa nej mať dobrovoľnú možnosť si vybrať fond a určiť si, koľko percent zo svojich príspevkov by do neho chcel investovať. Sporenie prostredníctvom fondu však nemusí využiť vôbec. „Zatiaľ však nie je známe, či by bol v kategórii garantovaných alebo negarantovaných fondov, aký predpokladaný výnos by mal dosahovať a v akom časovom horizonte, čo sú informácie nevyhnutné pre rozhodovanie každého sporiteľa,“ vysvetľuje Porubská.

Nie je jedno, z ktorých fondov by sa zdroje použili

Aj odborník na financie Igor Koso, konateľ spoločnosti Perspective Group, upriamuje pozornosť na to, z akých fondov by štát chcel použiť zdroje sporiteľov na výstavbu ťažiskových infraštruktúrnych projektov, akými sú napríklad diaľnice. „Dúfam, že by išlo len o peniaze z dlhopisových, garantovaných fondov,“ podotýka pre Štandard.

V takom prípade by totiž výhodnosť pre sporiteľov závisela od výnosu cenného papiera, ktorý by štát vydal. Konkretizuje, že v kľúčových informáciách pre investorov uvádzajú dôchodkové správcovské spoločnosti Allianz a Uniqa zhodný dlhodobý výnos pri takzvanom základnom scenári (strednom). „Je to 2,47 percenta,“ vyčísľuje Koso.

Zhodné sú podľa dokumentu aj dlhodobé výnosy pri optimistickom scenári. Je to 4,70 percenta pri desiatich rokoch a 3,95 percenta pri štyridsiatich. „Ak by teda slovenský štát poskytol zaujímavejší výnos, ako je 2,47 percenta ročne, taký, ktorý by sa blížil optimistickým scenárom, ktoré sú uvedené v Kľúčových informáciách pre investorov, nevidím v tom problém,“ konštatuje.

Podľa toho by to teda mali byť aspoň štyri percentá ročne čistého. Optimálne však o trochu viac. „V žiadnom prípade by však dôchodkové správcovské spoločnosti nemali byť do kúpy takýchto dlhopisov nútené,“ myslí si finančník.

Asociácia však vysvetlila, že objem majetku, ktorý je investovaný do cenných papierov vydaných jedným subjektom, je zákonom limitovaný. „Okrem tradičných aktív, ako sú dlhopisy a akcie, využívajú dôchodkové fondy vo svete rôzne alternatívne investície, avšak nejde o nosnú, ale skôr o doplnkovú formu investícií,“ dodáva inštitúcia s dôvetkom, že sem patria aj investície do dlhodobých udržateľných projektov, ako sú diaľnice, letiská, elektrárne či vodné zdroje.

Niektorí analytici sú však na rozdiel od asociácie k použitiu zainvestovaných financií Slovákov určených na dôchodok skeptickejší. „Podľa môjho názoru je použitie súkromných peňazí Slovákov na akékoľvek štátne investície nevhodné a nesprávne,“ hovorí pre Štandard Jakub Nagy, investičný analytik spoločnosti FinGO.sk.

Myslí si, že je nezodpovedné, ak má štát ambíciu použiť súkromné zdroje, ktoré sú určené na dôchodok sporiteľa, na výstavbu nájomného bývania, ciest a podobne. Očakávať akékoľvek zhodnotenie týchto peňazí je podľa neho naozaj veľmi optimistické. „Môžeme sa zamyslieť, kedy naposledy tento štát – a nielen ten náš, ale akýkoľvek iný – hospodáril s niečím efektívne, nieto ešte so ziskom,“ dodáva.

Peniaze a príspevky v II. pilieri sú určené ako dodatočný zdroj príjmu v dôchodkovom veku. Aktuálny systém podľa Nagya nedokáže zabezpečiť dôstojný dôchodok. „Je nepredstaviteľné, že peniaze, ktoré sú v budúcnosti určené na jedlo, lieky, zdravotnú starostlivosť a iné základné potreby dôchodcov, by boli minuté na výstavbu ciest,“ prízvukuje.

Doživotné dôchodky ešte nie sú atraktívne

Štandard sa pozrel aj na to, aká je aktuálna situácia a do akej miery sa aktuálne druhý pilier podieľa na zvýšení životného štandardu penzistov. Sociálna poisťovňa nedávno predstavila najaktuálnejšie čísla za rok 2024. „Priemerná výška doživotného dôchodku z druhého piliera vyplácaného životnými poisťovňami bola minulý rok v sume 24,55 eura mesačne, čo je medziročne rast o 2,76 eura,“ vyčísľuje inštitúcia.

Celkovo poberalo vlani dôchodok z druhého piliera formou doživotnej penzie viac ako sedemtisíc sporiteľov.
O dôchodok z druhého piliera bolo vlani podaných celkom 22 181 žiadostí. „Oproti roku 2023, keď bolo podaných 20 618 žiadostí, ide o stabilný nárast,“ oznamuje poisťovňa.

V súvislosti s vlaňajškom však nie je možné opomenúť zopár ďalších dát. „V roku 2024 bolo z druhého piliera vyplatených na dôchodkoch viac ako 200 miliónov eur,“ vyčísľuje Varga.

Suma smerovala viac ako 15-tisíc dôchodcom, pričom väčšina z nich, vrátane tých predčasných penzistov, sa rozhodla pre jednorazový výber úspor. Varga vysvetľuje, že doživotné dôchodky sú ešte nízke, preto ich málokto chce.

Aktuálna výška druhopilierových dôchodkov pohybujúca sa medzi 23 až 26 eur pri kúpe doživotnej renty sa podľa dát týka prevažne sporiteľov, ktorí „nespĺňali limit referenčnej sumy a pre krátku dobu sporenia, nízke príspevky či zabetónovanie úspor v garantovaných dlhopisových fondov majú povinnosť zakúpiť si anuitu“.

No a sporitelia by mali vedieť aj to, že od júla 2023 sa úspory z dlhopisových fondov presúvajú do indexových, čo významne prispelo spolu s vysokými výkonnosťami indexových fondov (v rozmedzí 20,7 percenta až 25,4 percenta) k rekordnému nárastu majetku pod správou v uplynulom roku. „Koncom roka indexové fondy tvorili už viac ako 63 percent majetku, pričom sa očakáva, že do konca roka 2025 budú tvoriť až 80 až 90 percent úspor,“ vysvetľuje predseda predstavenstva.

Možno preto podľa neho očakávať, že hodnota majetku v druhom pilieri bude do budúcna v priemere rásť výrazne vyšším tempom než v minulosti.

Pri príprave na dôchodok sa treba spoliehať jedine na seba

Prečo sa spoliehať menej na štát a viac na seba pri zabezpečení adekvátneho príjmu v starobe je témou, ktorá rezonuje už roky. Od počiatku milénia sa otvorene diskutuje o zmenách, ktoré vyplývajú z demografického zloženia obyvateľov.

Zhoršujúca sa situácia sa pritom netýka len Slovenska, práve naopak. A prvý pilier, ktorý tu máme zavedený, a ktorého najzásadnejšou podmienkou dobrého fungovania bol predovšetkým adekvátny počet prispievateľov, sa postupne stáva neudržateľným.

Fenoménu sa nedávno venoval aj Denník Postoj, pre ktorý sa demograf Boris Vaňo vyjadril, že veľký zlom príde už v roku 2035. „Bude to obdobie, keď budú v populácii zastúpené obidve silné generácie z druhej polovice 20. storočia. Povojnová generácia bude v najvyššom veku a do poproduktívneho veku začnú prechádzať Husákove deti,“ povedal v rozhovore.

Z tohto pohľadu sa kríza črtá skôr, než si to väčšina spoločnosti uvedomuje. O to pálčivejšia je otázka narábania s financiami, ktoré majú byť nápomocné dotknutým skupinám ľudí práve v čase, keď sa už na pracovnom trhu nebudú môcť aktívne angažovať.

Spomínanú silnú generáciu neopomína ani Koso. Už v roku 2005, keď druhý pilier vznikal, sa podľa neho vedelo o tom, že odchodom tejto populačne silnej skupiny do dôchodku sa prvý pilier stane neudržateľným.

Preto je pri použití úspor na iné ako penzijné účely dôležité sledovať jednoznačný cieľ. „Musí to byť striktne na základe ekonomickej výhodnosti ponuky pre sporiteľov a slobodného rozhodnutia dôchodkových správcovských spoločností,“ pripomína Koso s dôvetkom, že, samozrejme, súčasne sa musia dodržať všetky pravidlá rozloženia rizika vo fondoch.

Okrem toho bolo pôvodnou ideou druhého piliera to, že naše dôchodky presunom časti odvodov do druhého piliera, ktorý za to nakúpi aktíva z celého sveta, sa stanú menej závislé na štátnom rozpočte Slovenskej republiky. „Táto zásada, ktorá bola kedysi jedným z cieľov zavedenia druhého piliera, sa týmto krokom popiera,“ vysvetľuje na margo aktuálneho diania.

Nagy je zase presvedčený, že pri príprave na dôchodok sa treba spoliehať jedine na seba. „Nie je racionálne spoliehať sa len na štátne dôchodkové piliere a nástroje, ktoré politici neustále menia,“ uzatvára analytik.

Štandard k téme oslovil aj Ministerstvo financií SR, do uzávierky však neodpovedalo.