Pôvodná nosná myšlienka založenia európskeho spoločenstva - udržiavanie mieru na základe obchodného prepojenia znepriatelených štátov - pomaly zaniká. Vtedajšie mocnosti usúdili, že ak budú spolu obchodovať, každý bude profitovať a nebude dôvod na vojenské rozbroje.
Dnešná politika Európskej únie sa čoraz viac odkláňa od vtedajších myšlienok slobodného, aj keď ekonomicky podloženého rozhodovania suverénnych štátov o svojich záležitostiach, a prikláňa sa k ideologickému presadzovaniu a kontrole toho, čo Brusel usúdi za správne a potrebné pre všetkých, bez ohľadu na ich národné špecifiká.
Vzhľadom na množiacu sa neposlušnosť členských štátov voči tomu „správnemu názoru" európskeho smerovania, a čoraz väčšej drzosti občanov pri nevolení tých správnych politických subjektov, sa Európsky parlament rozhodol zasiahnuť. Zriadil orgán, ktorý bude dohliadať na správne myšlienkové pochody Európanov, a to všetko pod záštitou obrany demokracie.
Európska komisia oznamuje EP, že chce bojovať proti hrozbám
Európska komisia vo svojom oznámení Európskemu parlamentu o obrane demokracie popísala svoje obavy pokiaľ ide o režimy, ktoré prijali vedomú politiku s cieľom oslabiť demokratický proces v EÚ. Cieľom týchto režimov a ich zástupných aktérov je podľa Komisie narušiť demokratické inštitúcie, vyvíjať tlak na médiá, zužovať priestor pre občiansku spoločnosť, narúšať volebné kampane či vyvolávať nenávisť v spoločnosti.
V roku 2020 bol prijatý akčný plán pre európsku demokraciu, ktorého cieľom je posilniť odolnosť demokracií EÚ a lepšie ochraňovať integritu volieb, slobodu a pluralitu médií, ako aj bojovať proti dezinformáciám či podobným hrozbám pre demokraciu, hoci doteraz neexistuje jednotný pojem pre dezinformáciu.
Za pozornosť pritom stojí odporúčanie, podľa ktorého je potrebné zabezpečiť transparentnosť financovania politických strán a nadácií, aby sa obmedzilo akékoľvek riziko skrytého zahraničného vplyvu, s cieľom narušiť rovnaké podmienky vo volebnom procese.
Je skutočne pozoruhodné, že pokiaľ ide o mimovládne organizácie dotované zo zahraničia, ktoré vyvíjajú politickú činnosť, Komisia to považuje za prijateľné.
Osobitný výbor ako štít demokracie
V rámci boja proti týmto hrozbám pre európsku demokraciu zriadil Európsky parlament dňa 18. decembra 2024 Osobitný výbor pre európsky štít na obranu demokracie. Tento výbor bude mať 33 členov a jeho mandát potrvá 12 mesiacov od ustanovujúcej schôdze.
Zriadenie výboru špecificky odkazuje na potrebu zamedziť zahraničnému zasahovaniu do hodnôt Únie, pričom Európsky parlament konštatuje, že „z dôkazov vyplýva, že zlomyseľné a autoritárske zahraničné štátne aj neštátne subjekty používajú manipuláciu s informáciami a iné taktiky na zasahovanie do demokratických procesov v Únii“.
Podľa EP „takéto útoky zavádzajú a klamú občanov, ovplyvňujú ich volebné správanie, posilňujú rozvratné diskusie, rozdeľujú, polarizujú a využívajú zraniteľné stránky spoločnosti, podporujú nenávistné prejavy, zhoršujú situáciu zraniteľných skupín, ktoré sa častejšie stávajú obeťami dezinformácií, narúšajú integritu demokratických volieb a referend, vyvolávajú podozrenie voči národným vládam, verejným orgánom, demokratickému poriadku a právnemu štátu a majú za cieľ destabilizovať európsku demokraciu“, a preto sa tento problém stal otázkou vnútornej bezpečnosti a bezpečnosti celej Únie.
Európsky parlament v tejto súvislosti špecificky hovorí o Rusku, ktoré „už dlhé roky nepretržite vedie dezinformačnú kampaň nevídanej zlovôle a rozsahu, ktorej účelom je klamať občanov doma aj medzinárodné spoločenstvo štátov ako celok a ktorej mimoriadna intenzita sa od začiatku jeho útočnej vojny proti Ukrajine ešte vystupňovala“.
Proti týmto hrozbám bude teda bojovať Osobitný výbor pre európsky štít na obranu demokracie, rovnako ako aj proti „zlomyseľným štátnym a neštátnym subjektom, ktoré sa snažia zasahovať do volebných procesov, a proti dezinformačným kampaniam“.
Výbor bude posilňovať kritické myslenie
Európsky parlament očakáva, že zahraničné zasahovanie, šírenie dezinformácií a množstvo útokov a hrozieb namierených proti demokracii budú podľa všetkého pokračovať, a to vo väčšej miere a sofistikovanejším spôsobom. Preto potrebuje prostredníctvom výboru „posilniť kritické myslenie, mediálnu a informačnú gramotnosť a podporiť občiansku angažovanosť a výchovu k demokracii“.
Osobitný výbor bude v rámci svojej kompetencie vykonávať viaceré úlohy, najmä posudzovať príslušné existujúce a plánované právne predpisy a politiky, s cieľom odhaliť v nich prípadné medzery, nedostatky a duplicity, ktoré by mohli byť využité na škodlivé zasahovanie do demokratických procesov.
To znamená, že výbor môže vyhodnotiť plánovanú legislatívu alebo politiku ako škodlivú a neprípustnú, ak podľa jeho názoru zasahuje do demokratických procesov, klame obyvateľov EÚ alebo umožňuje šírenie dezinformácií, a to aj prostredníctvom online platforiem.
Nie je zrejmé, ako a na základe čoho bude táto skutočnosť vyhodnocovaná pri plánovanej legislatíve, no už dnes možno s istotou povedať, že pod takéto vágne vymedzenie možno skryť a zhatiť prijatie akejkoľvek legislatívy, ktorá nebude ideologicky prípustná. Ako príklad možno uviesť doposiaľ nejasnú formuláciu „dezinformácia“, pod ktorú možno zahrnúť čokoľvek, aj keď sa to neskôr ukáže ako pravdivé.
Kontrola osobitného výboru bude široká
Výbor bude kontrolovať a hodnotiť aj textový a audiovizuálny obsah vytvorený človekom, aj obsah generovaný umelou inteligenciou a deepfake materiály používané na zahraničné zasahovanie a šírenie dezinformácií v politických inštitúciách, ekonomický vplyv či nátlak a zasahovanie prostredníctvom globálnych aktérov s cieľom získavania elít.
Nie je jasné, či pod takéto zasahovanie možno zaradiť aj nedávny škandál Európskej komisie, ktorá mala využívať milióny eur na pretláčanie zelenej agendy, verejnosti známej ako Green Deal. Komisia tajne presmerovala viac ako 20 miliónov eur vybraným mimovládnym organizáciám s konkrétnymi pokynmi, ako ovplyvňovať europoslancov a verejnú mienku pri umelom zvyšovaní popularity tejto agendy. Išlo jednoznačne o ekonomický vplyv, nátlak a zasahovanie s cieľom získavať si elity pre svoje nedostatočne podporované politiky.
Výbor môže vypočúvať osoby či skúmať dôkazy aj dôverného charakteru pri zistení podobných „hrozieb“, pričom bude spolupracovať s príslušnými stálymi výbormi Európskeho parlamentu. Výbor môže rovnako navrhovať pripisovanie zodpovednosti a kolektívne protiopatrenia vrátane sankcií voči podozrivým subjektom, alebo vypracúvať návrhy a odporúčania, ako sa s hrozbami vysporiadať.
Možný rozpor s výlučnými právomocami štátov
Všeobecne definované kompetencie a mimoriadne široké právomoci založené na vágnych pojmoch dávajú tomuto výboru veľký priestor na to, aby „definoval“, čo je a čo nie je želané z pohľadu EÚ v jej vnútri. Ako obvykle, túto agendu bude riadiť uzavretá skupina ľudí, ktorá tak môže výrazne zasahovať do vnútorných záležitostí štátov.
Podľa Zmluvy o EÚ sú členské štáty výlučne zodpovedné za národnú bezpečnosť. To znamená, že opatrenia na boj proti hybridným hrozbám, kybernetickým útokom alebo zahraničnému zasahovaniu do volieb patria primárne pod jurisdikciu jednotlivých štátov.
Podľa EP by však tieto kompetencie mal mať aj osobitný výbor. Ak by výbor navrhoval opatrenia, ktoré by obmedzili rozhodovacie právomoci členských štátov v oblasti ochrany národnej bezpečnosti, pretože by vnútroštátne opatrenia vyhodnotil ako nedostatočné, mohlo by to byť v rozpore s princípom subsidiarity v zmysle článkov Zmluvy o EÚ. Takýto postup by už narážal na samotné základy procesov, na ktorých bola EÚ vybudovaná.
Rovnako volebné zákony a pravidlá financovania politických kampaní sú vo výlučnej pôsobnosti členských štátov. Ak by výbor navrhoval harmonizáciu pravidiel, alebo zásahy do vnútroštátnych volebných procesov (napr. financovanie strán zo zahraničia, reguláciu kampaní proti dezinformáciám), mohlo by to naraziť na odpor štátov, ktoré si chránia svoju volebnú suverenitu.
Zásahy do volieb iných krajín
Zásahy do volieb zo strany EÚ sa pritom v poslednom čase skutočne rozmáhajú.
V Rumunsku Ústavný súd anuloval prvé kolo prezidentských volieb pre obvinenia z ruského zásahu do volieb. Tamojšia tajná služba predložila súdu informácie o tom, že dvaja podnikatelia vložili do kampane na sieti TikTok viac ako milión eur. Kampaň, koordinovaná prostredníctvom Telegramu a Discordu, porušovala rumunské zákony a kopírovala taktiku, ktorá bola pozorovateľná na Ukrajine pred ruskou inváziou.
Výbor by v takom prípade rozhodne konštatoval zasahovanie zo strany Ruska do demokratických volieb nezávislých krajín či hybridné pôsobenie na cudzom území.
Tento naratív sa neskôr ukázal ako falošný, keď sa zistilo, že prezidentské voľby v Rumunsku zmanipulovala proeurópska vládna strana.
Rumunský prezidentský kandidát Călin Georgescu sa ešte v decembri obrátil na Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) v Štrasburgu, pretože odmieta rozhodnutie rumunského ústavného súdu o anulovaní výsledkov prvého kola prezidentských volieb.
Európsky parlament neuznal voľby v Gruzínsku
Rovnako voľby v Gruzínsku sú terčom spochybňovania zo strany EÚ pre ich údajnú nespravodlivosť. Europarlament odmietol výsledky volieb v Gruzínsku a žiada ich opakovanie, pretože vraj neboli slobodné a spravodlivé a predstavujú ďalší prejav pokračujúceho demokratického úpadku krajiny, "za ktorý je plne zodpovedná vládnuca strana Gruzínska túžba“.
Aj v tomto prípade by výbor vzhľadom na jeho koncipovanie a právomoci zrejme konštatoval hybridné pôsobenie a hrozby zo strany „zlomyseľných subjektov“. V skutočnosti však priebeh volieb v Gruzínsku oveľa detailnejšie a presnejšie popísal expert na Gruzínsko Tomáš Baranec.
Baranec sa špecializuje na kaukazský región a v rozhovore popisuje špecifiká tamojších volieb, ktoré z pohľadu práva EÚ nikdy neboli „slobodné a spravodlivé“. Podstata problému pri voľbách v Gruzínsku je podľa Baranca v tom, že vládna strana vždy zneužíva svoje dominantné štátne postavenie na získanie lepšieho výsledku vo voľbách.
Nejde teda o falšovanie volieb v zmysle falošných krúžkov či volieb „mŕtvych duší“, ale - ako uvádza Baranec - o taktiky vládnej strany typu: ak odsúdený a jeho rodina zoženú napríklad 30 hlasov pre vládnu stranu, zmierni sa mu trest alebo sa mu odpustí jeho zvyšok. Podobných taktík uvádza mnoho a majú v krajine dlhodobú históriu, teda nejde o žiadne novinky.
Odklon od EÚ znamená neuznanie volieb
Z pohľadu európskeho chápania volieb ide možno o zneužívanie vládnej moci, no v danom štáte je to pomerne normálny jav. Baranec ďalej podrobne vysvetľuje, že Európa začala mať s voľbami v Gruzínsku problém až po tom, keď sa vládna strana Gruzínska túžba začala prikláňať k Rusku namiesto lobingu EÚ, a uvádza aj konkrétne najmä ekonomické dôvody, prečo tak strana robí.
Keďže sa krajina nakláňa nesprávnym smerom, rovnako ako v Rumunsku, voľby jednoducho nemôžu platiť. Doteraz boli voľby v gescii národných štátov, no zriadením osobitného výboru môže nastať situácia, že tento bude vyhodnocovať, že voľby - v každej krajine, ktorá nevolí „proeurópske strany“ - boli zmanipulované a je potrebné ich anulovať alebo neuznať.
O podobnom scenári, teda neuznaní výsledkov volieb, sa v súčasnosti už začína hovoriť aj v súvislosti s Nemeckom, v ktorom sa predpokladá silný výsledok protieurópskej strany AfD. Za zahraničné zasahovanie do volebného procesu bola považovaná aj verejná podpora tejto strany zo strany Elona Muska.
Tento jav je veľmi nebezpečný z pohľadu demokratických princípov, pretože Únia - namiesto presviedčania obyvateľstva vhodnými politikami a prínosnými opatreniami - čoraz viac siaha po represívnych opatreniach v podobe daných výborov, ktoré budú priamo určovať, čo je a čo nie je hrozba.
Ak niekto zmýšľa inak ako jednoliaty „proeurópsky“ prúd, teda že zelená Európa s otvorenými hranicami a množstvom migrantov, na čele so striktne progresívnymi stranami, ktoré to umožnia je jediné správne riešenie, bude označený ako hrozba.
Ohrozuje totiž jediné správne videnie sveta. Rôznorodosť názorov je zrejme na pôde Európskej únie už prežitkom a namiesto pracného presviedčania o správnosti daných politík či predkladania faktov o ich fungovaní je omnoho jednoduchšie zriadiť výbor, ktorý bude mať dohľad nad všetkým neželaným a určovať „správne kritické myslenie" obyvateľov.
Zrejme podľa hesla „myslieť inak je antieurópske“.
Slovami obľúbeného výrazového obratu dneška: ak by Brusel chcel zaviesť orwellovský orgán dohľadu, nekonal by inak...