Prezidentské voľby v Rumunsku zmanipulovala proeurópska vládna strana

K víťazstvu proruského Călina Georgescu v prvom kole prezidentských volieb tak nepomohla Moskva, ale „až príliš“ úspešné machinácie Národnej Liberálnej strany (PNL).

Dňa 24. novembra sa v Rumunsku konalo prvé kolo prezidentských volieb. Jeho víťazom sa nečakane stal so ziskom vyše 22 percent dovtedy prakticky neznámy konzervatívny a proruský kandidát Călin Georgescu (Nezávislý). Na druhom mieste sa umiestnila Elena Lasconi z proeurópskej a sociálne liberálnej strany Únia záchrany Rumunska (USR).

Nečakané nebolo len víťazstvo Georgescua, ale aj skutočnosť, že do druhého kola prezidentských volieb sa neprebojovali kandidáti odchádzajúcej vládnej koalície Sociálne demokratickej strany PSD a konzervatívnej PNL. Kandidát PNL Nicolae Ciucă sa so ziskom necelých deväť percent umiestnil až na piatom mieste.

Hoci rumunský ústavný súd najprv výsledok prvého kola prezidentských volieb uznal, len dva dni pred konaním druhého kola ho dňa 6. decembra nečakane anuloval.

Tento, v dejinách moderného Rumunska bezprecedentný krok, súd pritom odôvodnil len správou miestnej spravodajskej služby. Tá argumentovala, že víťazstvo Georgescua umožnila zmanipulovaná a nelegálne financovaná kampaň na sociálnej sieti Tik Tok. Spravodajská služba navyše naznačila, že za operáciou s najväčšou pravdepodobnosťou stál „štátny aktér“, pod ktorým sa rozumelo Rusko.

Varovania aj nadšenie

Rozhodnutie súdu pritom bolo vnímané ako problematické nie len rumunským opozičným elektorátom, ale aj viacerými miestnymi a zahraničnými prozápadnými expertmi. Moldavský analytik Dionis Cenușa ešte 6. decembra varoval, že verdikt vytvára veľmi vážny precedens okrem iného už len preto, že k anulovaniu došlo po tom, ako súd prvotne výsledok volieb uznal. Reagoval tak na profesora európskeho práva, Alberta Alemanna, ktorý rozhodnutie rumunského súdu označil za „dôležitý precedens pre volebnú integritu EÚ“.

Hoci Európska komisia sa k anulovaniu výsledku prezidentských volieb priamo nevyjadrila, spustila desať dní po verdikte voči TikToku vyšetrovanie. Jeho cieľom je overiť, či systém odporúčaní na sociálnej sieti nebol zmanipulovaný automatickými botmi. Komisia chce preskúmať aj zásady spoločnosti týkajúce sa politických reklám, keďže tretie strany ju údajne kontaktovali s tým, že na TikToku nie je dostatočná kontrola platieb za reklamy s politickým obsahom.

Jasnejšie stanovisko k veci zaujal úradujúci rumunský prezident Klaus Iohannis. Ten priamo povedal, že podľa informácií od spravodajských služieb bol Georgescu „podporený cudzím štátom, čo predstavuje otázku národnej bezpečnosti“. Iohannis v danej veci vyhlásil, že rozhodnutie o anulovaní preto treba rešpektovať, pričom uviedol, že v danej situácii ostane na čele štátu aj po skončení svojho mandátu (21. december 2024) až do nových volieb a nástupu novozvolenej hlavy štátu.

Treba dodať, že voči verdiktu sa negatívne postavila aj Georgescuova protikandidátka pre druhé kolo volieb Elena Lasconi z liberálnej USR. Tá rozhodnutie označila za pošliapanie rumunskej demokracie.

Presný výstrel do vlastnej nohy

Národná agentúra pre fiškálnu administratívu zdanlivo neprekvapila a svojimi zisteniami potvrdila, že kampaň Georgescua na TikToku bola zmanipulovaná. Za kampaňou však nakoniec nestál Kremeľ, ale až donedávna vládna PNL. Tá si „službu“ objednala u rumunskej PR spoločnosti Kensington Communication.

Kampaň mala dve etapy. Najprv sa firma zamerala na presadzovanie európskych hodnôt a kritiku údajne extrémistických kandidátov pod hashtagom #echilibrusiseriozitate (echilibru seriozitate znamená vyváženosť a serióznosť, pozn. red.).

Cieľom tejto stratégie bolo podľa Cenușa vytvoriť za pomoci daného hashtagu na TikToku nepriaznivé prostredie pre etablovaných neliberálnych prezidentských kandidátov. Predmetný hashtag bol však spoločnosťou Kensington Communication v určitom momente náhle nahradený hashtagom #echilibrusiverticalitate (echilibru si verticalitate – rovnováha a vertikála pozn. red.). Práve tento hashtag, používaný podporovateľmi Georgescua, neskôr odhalili rumunské spravodajské služby a založili na ňom svoje mylné závery.

Takýmto spôsobom sa PNL a Kensington Communication podarilo zneužiť 130 influencerov pôvodne najatých na podporu prozápadných kandidátov na to, aby v kampani na sociálnej sieti podporovali Georgescua.

Danou machináciou sa PNL podľa moldavského experta snažila oslabiť hlavného neliberálneho kandidáta George Simona z pravicovej Aliancie za úniu Rumunov (AUR). Na rozdiel od Simona, za ktorým stojí silná a etablovaná parlamentná strana, bol Georgescu pravdepodobne vnímaný ako kandidát, ktorého by predstaviteľ prozápadných strán dokázal v druhom kole volieb s prehľadom poraziť.

Takto naplánovaná manipulácia sa nakoniec ukázala ako až príliš efektívna. Nielenže Georgescu prvé kolo vyhral, ale o jeho raketový vzostup sa začali zaujímať aj spravodajské služby. Následné vyšetrovanie síce spočiatku ukázalo na Rusko, avšak dôkazy poskytnuté daňovým dozorným orgánom jednoznačne odhalili celú schému aj PNL na jej pozadí.

Škandál merateľný Richterovou stupnicou

Ak informácie o údajnom zmanipulovaní rumunských prezidentských volieb Ruskom za pomoci TikToku spôsobil v Európe otras, zistenia daňového úradu by mali vyvolať zemetrasenie.

Podľa Cenușa, ktorý na riziká verdiktu od začiatku upozorňoval, bude mať odhalenie dozorného daňového orgánu minimálne štyri bezprostredné dosahy. Prvým z nich je (samo)diskreditácia rumunského súdnictva a spravodajských služieb.

Paralelne s tým „suverenistické“ sily podporia svoju auru obetí relevantnými politickými a čoskoro pravdepodobne aj právnymi argumentmi. Zistenia pravdepodobne navyše posilnia šance kandidáta z tohto tábora na víťazstvo v prezidentských voľbách. V neposlednom rade dôjde podľa analytika k posilneniu argumentov Ruska a Číny v informačnej vojne so Západom.

Treba tiež dodať, že škandál sa prevalil v rovnakom čase, ako sa PNL dohodla na vytvorení novej vlády s PSD a etnicky maďarskou stranou UDMR (parlamentné voľby sa v Rumunsku konali 1. decembra, pozn. red.). Očakáva sa, že prezident Iohannis novú koalíciu už v najbližších dňoch odobrí. Z nových zistení však vyplýva, že od 21. decembra pravdepodobne vykonáva svoju funkciu nelegálne.

Novej koalícii sa navyše z povolebnej spolupráce podarilo vyradiť Lasconiovej USR. Podľa Keno Versecka z Deutsche Welle nebola USR v koalícii etablovaných prozápadných strán už pred voľbami vítaná. Na rozdiel od strán zastúpených v novej koalícií totiž údajne skutočne tlačí na uskutočnenie potrebných reforiem.

Podľa Versecka škandál odhalil to, čo mnohí bežní Rumuni už dávno tušia – že tradičné politické elity a politický systém Rumunska sú v hlbokej kríze. Rumunské spravodajské služby sú podľa jeho slov dlhodobo neprofesionálne a pofidérne, pričom aj napriek platnej legislatíve nepodliehajú žiadnej reálnej parlamentnej kontrole.

Spolitizovaný ústavný súd

Nemecký novinár dodal, že rovnako aj ústavný súd je považovaný za spolitizovaný a nekvalifikovaný. Blamáž okolo Georgescu toto presvedčenie v miestnej spoločnosti pravdepodobne ešte viac posilní.

Hodnotenie Versecka naznačuje, že je naivné a analyticky neprofesionálne vysvetľovať úspech Georgescu v prezidentských voľbách len manipuláciami na sociálnych sieťach. Podobné manipulácie nemajú šancu uspieť tam, kde kritická masa občanov verí, že štát je spravovaný efektívne a v jej prospech.

Krízu súčasných rumunských elít a štátu, ako aj ich stratu dôveryhodnosti v očiach značnej časti obyvateľstva pritom neindikuje len raketový vzostup Georgescu. Experti poukazujú na skutočnosť, že "nesystémovo pravicové" strany získali v nedávnych parlamentných voľbách až tretinu kresiel.

Krátko po prevalení škandálu je ťažké odhadnúť, ako sa bude ďalej vyvíjať. Zníženie kredibility PNL a s ňou aj celej nastupujúcej vládnej koalície by však pri „nesystémovom“ prezidentovi mohlo mať vzhľadom na poloprezidentský charakter Rumunska pre krajinu ďalekosiahle dôsledky.