Trump nazval Zelenského „diktátorom“. Ten označil Trumpa za obeť propagandy
Spomenutím volieb narážal Trump na skutočnosť, že ukrajinský parlament predĺžil Zelenského mandát pre vojnový stav, ktorý podľa ukrajinskej ústavy znemožňuje konanie volieb. Podobný bod obsahuje aj ústava Ruskej federácie.
Trump tiež uviedol, že Ukrajina je vinou Zelenského zničená, že „zbytočne zomreli milióny ľudí,“ a aby konal rýchlo, inak mu „nezostane žiadna krajina.“
Zelenskyj zas vyhlásil, že Trump žije v „ruskej dezinformačnej bubline“, čím ukrajinský prezident reagoval na Trumpove vyjadrenie, že za vojnu môže Ukrajina.
Trump tvrdí, že Zelenskyj odmieta voľby, že má nízku podporu v prieskumoch a že jediné, v čom uspel, bolo manipulovanie Bidena.
Podľa Kyjevského medzinárodného sociologického inštitútu popularita Zelenského - ktorá prudko vzrástla po tom, čo odmietol utiecť po ruskej invázii - síce medzičasom klesla, ale nikdy sa nedostala pod 50 percent.
Niektorí republikánski senátori v súvislosti s Trumpovými vyjadreniami uviedli, že s nimi nesúhlasia. Senátor John Kennedy dodal, že "si myslí, že vojnu začal Vladimir Putin".
Nazvať prezidenta Ukrajiny diktátorom, kým sa jeho krajina každý deň už tri roky bráni pred ostreľovaním zo strany Ruska a okupuje približne 20 percent ukrajinského územia, si podľa českého prezidenta Petra Pavla vyžaduje veľkú dávku cynizmu.
"Akú hodnotu by mali voľby konané v krajine, ktorá sa už tri roky bráni agresii susednej jadrovej veľmoci? Ako zorganizovať voľby s pätinou územia obsadenou okupačnými vojskami a pod každodenným ostreľovaním celej krajiny?" pýtal sa Pavel.
Šéfka nemeckej diplomacie Annalena Baerbocková považuje Trumpovo tvrdenie za absurdné. "Ak sa pozriete na skutočný svet namiesto toho, aby ste len odpálili tweet, potom viete, kto v Európe musí žiť v podmienkach diktatúry: ľudia v Rusku, ľudia v Bielorusku," povedala Baerbocková.
Volodymyr Zelenskyj sa stal prezidentom v roku 2019 - Vladimir Putin pôsobí ako prezident Ruskej federácie od roku 1999 s krátkou prestávkou v rokoch 2008 - 2012, keď podľa vtedy platnej ústavy nemohol znova kandidovať a prezidentom bol Dmitrij Medvedev.
(tasr, reuters, lipa, red)