Reuters: USA odmietli podporiť vyhlásenie o územnej celistvosti Ukrajiny

Spojené štáty vyvíjajú čoraz väčší nátlak na predstaviteľov Ukrajiny. Odmietajú totiž podporiť rezolúciu Valného zhromaždenia OSN, ktorá odsudzuje ruskú agresiu a potvrdzuje záväzok „k suverenite, nezávislosti, jednote a územnej celistvosti Ukrajiny v rámci jej medzinárodne uznaných hraníc“.

Aspoň to tvrdia anonymné diplomatické zdroje zo Ženevy, ktoré o tomto vývoji vo štvrtok informovali agentúru Reuters. „V predchádzajúcich rokoch sa Spojené štáty dôsledne podieľali na predkladaní takýchto rezolúcií na podporu spravodlivého mieru na Ukrajine,“ povedal v kontraste s tým jeden zo zdrojov.

Nátlak na ovládnutie nerastných zdrojov

Pár dní predtým navštívil ukrajinskú metropolu nový minister financií Scott Bessent. Ten mal dohliadať na ratifikáciu dohody o americkom podiele na ťažbe minerálov vzácnych zemín na východe Ukrajiny.

Prezident Volodymyr Zelenskyj sa pravdepodobne spoliehal na fakt, že najväčšie ložiská lítia, hliníka a ďalších kovov sa nachádzajú práve v oblastiach, ktoré sú najviac poškodené vojnou. Obchodné záujmy Spojených štátov v tomto regióne by totiž mohli pôsobiť ako záruka zastavenia ruského postupu.

Namiesto toho však Trumpovi poradcovia vypracovali priam kolonizačný plán, ktorého časti zverejnil britský denník Telegraph. Ako denník napísal, podmienky navrhovanej dohody „sa rovnajú ekonomickej kolonizácii Ukrajiny zo strany USA, a to na dobu neurčitú“.

Aj Bessent, predtým investičný magnát, zrejme plnil zadané úlohy z Bieleho domu, aby vyvinul tlak na Kyjev s cieľom urýchlenia ratifikácie dohody o ťažbe. Trump sa totiž pred jeho návštevou vyjadril, že očakáva kompenzáciu za vojenskú a inú pomoc v hodnote 500 miliárd dolárov v nerastných surovinách.

Na podpísanie dohody o nerastoch vyzval aj poradca Bieleho domu pre národnú bezpečnosť Mike Waltz. Ten v rozhovore pre televíziu Fox News zdôraznil, že Kyjev by mal „zmierniť tón a vážne sa zamyslieť nad podpisom dohody“.

Pridali sa aj ďalší

Do ukrajinskej metropoly vo štvrtok pricestoval aj osobitný vyslanec USA pre Ukrajinu a Rusko generál Keith Kellogg, ktorý rokoval „o spravodlivom a udržateľnom mieri“ s tamojším ministrom zahraničia Andrijom Sybihom. Ten o schôdzke informoval na sieti X, spoločnú tlačovú konferenciu však odriekli. Podľa zdrojov agentúry Reuters sa tak stalo na žiadosť Washingtonu.

V stredu sa ku kritike Ukrajiny pridal aj viceprezident USA JD Vance, ktorý v rozhovore pre magazín National Pulse označil Zelenského verejné vyjadrenia na Trumpovu adresu za hanebné a kontraproduktívne. „Toto na amerického prezidenta nezaúčinkuje, bude to mať skôr opačný efekt,“ vysvetlil.

V súvislosti s odsunutými voľbami ukrajinského prezidenta Vance kritizoval aj európskych lídrov, ktorí opakovali argument, že počas vyhláseného stanného práva ich nemožno organizovať. „Myšlienka, že počas vojny nemôžete mať voľby, je podľa mňa dosť smiešna,“ reagoval druhý muž Bieleho domu.

Prímerie vidia reálne už aj v Kyjeve

Na základe tohto vývoja – ktorý vyvrcholil v utorok stretnutím ministrov zahraničia oboch veľmocí Sergeja Lavrova a Marca Rubia – konštatoval riaditeľ ukrajinskej vojenskej rozviedky HUR Kyrylo Budanov, že verí v ukončenie bojov a nastolenie prímeria v priebehu roka 2025. Hoci upozornil, že trvanie pokoja zbraní či jeho efektivitu je ľahké spochybniť, dodal, že „nastala väčšina potrebných faktorov“ pre jeho uzavretie.

Ukrajincom totiž neostáva veľa možností. Európska únia síce financovala obrancov vo väčšej miere ako USA, na úrovni vojenského nasadenia zaostáva za Američanmi i Rusmi, a preto ich Kyjev nepovažuje za dostatočne spoľahlivých. To je význam vyjadrenia talianskeho ministra zahraničia Antonia Tajaniho, že „bez USA nemožno garantovať bezpečnosť Ukrajiny a Európy“.

A hoci Trump nenaplnil svoj predvolebný sľub, že ukončí vojnu na Ukrajine „do 24 hodín od inaugurácie“ – od tej ubehol presne mesiac –, veci sa bezprecedentne dali do pohybu.

(reuters, sab)