Preskočiť na obsah
Minúta  |  

USA vyzvali Ukrajinu, aby zmiernila kritiku a prijala dohodu o nerastoch

Ukrajina by mala obmedziť kritiku Spojených štátov, ktoré sa snažia sprostredkovať mierovú dohodu prijateľnú pre všetky strany, vyhlásil poradca Bieleho domu pre národnú bezpečnosť Mike Waltz.

V rozhovore pre televíziu Fox News zdôraznil, že Kyjev by mal „zmierniť tón a vážne sa zamyslieť nad podpisom dohody“. Hoci podrobnosti neposkytol, zmienil aj dohodu o kritických nerastoch medzi USA a Ukrajinou.

Waltz však zároveň vyjadril presvedčenie, že rozdiely medzi Washingtonom a Kyjevom môžu byť prekonané.

(reuters, sab)

Minúta  |  

USA údajne odmietnu podporiť rezolúciu OSN o ruskej agresii na Ukrajine

Spojené štáty odmietajú podporiť návrh rezolúcie OSN, ktorá odsudzuje ruskú agresiu a podporuje územnú celistvosť Ukrajiny „v jej medzinárodne uznaných hraniciach“, tvrdia diplomatické zdroje z OSN s tým, že ide o výraznú zmenu postoja Washingtonu DC.

Rozhodnutie zrejme odráža napätie medzi prezidentmi Volodymyrom Zelenským a Donaldom Trumpom, ktorý sa usiluje rýchlo ukončiť takmer trojročnú vojnu, ktorej výročie má pripomínať práve rezolúcia OSN.

V návrhu rezolúcie pre Valné zhromaždenie OSN, do ktorého nahliadla agentúra Reuters, sa odsudzuje ruská agresia a potvrdzuje záväzok „k suverenite, nezávislosti, jednote a územnej celistvosti Ukrajiny v rámci jej medzinárodne uznaných hraníc“.

„V predchádzajúcich rokoch sa Spojené štáty dôsledne podieľali na predkladaní takýchto rezolúcií na podporu spravodlivého mieru na Ukrajine,“ povedal vo štvrtok jeden zo zdrojov.

Návrh rezolúcie sponzoruje [predkladá, pozn. red.] vyše 50 krajín, ktoré zdroj odmietol identifikovať. USA sa však zatiaľ nepripojili. Hlasovanie v OSN sa považuje za test globálnej podpory Ukrajine, pričom bez americkej účasti môže mať rezolúcia slabší medzinárodný dosah.

Hovorca americkej diplomatickej misie pri OSN v Ženeve na žiadosť o komentár bezprostredne nereagoval.

Otázka územnej celistvosti je mimoriadne citlivá, keďže Kyjev trvá na vrátení území obsadených ešte počas nepokojov na východe v roku 2014, ako aj Krymského polostrova. Zelenskyj dlhodobo odmieta vyjednávať o ukrajinskom území, pričom sa odvoláva na medzinárodnoprávnu zásadu, že „hranice sa neposúvajú silou“.

Moskva zase v septembri 2022 jednostranne, teda bez medzinárodného uznania anektovala ďalšie štyri oblasti pozdĺž pobrežia Azovského mora, na ktoré sa podľa prezidenta Vladimira Putina vzťahuje jadrová doktrína.

(reuters, sab)

Minúta  |  

Ministerstvo životného prostredia povolilo odstrel 49 medveďov

Výskyt medveďa hnedého v obývaných oblastiach prinútil úrady konať. Ministerstvo životného prostredia SR povolilo odstrel 49 synantropných jedincov, pričom 31 bolo usmrtených tento rok.

Mimoriadne situácie pre výskyt medveďov platia v častiach Prešovského, Žilinského a Banskobystrického kraja. Envirorezort posudzuje ďalšie žiadosti a pripravuje nové rozhodnutia.

Rezort upozorňuje na mierne zimy, ktoré spôsobujú, že niektoré medvede nehibernujú, častejšie vyhľadávajú potravu v blízkosti ľudských obydlí a strácajú prirodzenú plachosť, čo vedie k stretom s ľuďmi.

Populácia medveďa hnedého na Slovensku sa v posledných desaťročiach zvýšila. Od roku 2010 bolo zaznamenaných viacero prípadov ich výskytu v dedinách a mestách, čo viedlo k nárastu stretov s ľuďmi.

Medveď hnedý je podľa smerníc EÚ chránený druh, avšak výnimky na jeho odstrel sú povolené v prípade ohrozenia ľudí alebo škôd na majetku.

(tasr, red)

Minúta  |  

Budanov: Prímerie vo vojne s Ruskom je možné ešte tento rok

Šéf ukrajinskej vojenskej rozviedky HUR Kyrylo Budanov verí, že prímerie v konflikte s Ruskom by mohlo byť dosiahnuté v roku 2025. V rozhovore s azerbajdžanským novinárom Eynullom Fatullajevom spresnil, že existuje väčšina potrebných faktorov na jeho uzavretie.

Upozornil však, že jeho dĺžka a efektivita sú otázne, a odmietol poskytnúť ďalšie podrobnosti.

Ukrajinskí predstavitelia sú skeptickí a varujú, že prímerie by mohlo Rusku umožniť znovu sa vyzbrojiť. Moskva však tvrdí to isté o ukrajinskej armáde, pričom sa odvoláva na nedávne vyjadrenie exkancelárky Angely Merkelovej na adresu minských dohôd.

Diplomatické snahy o ukončenie vojny sa zintenzívnili po telefonáte Donalda Trumpa s Vladimirom Putinom, čo vyvolalo obavy v Kyjeve aj v ďalších európskych krajinách.

(reuters, sab)

Minúta  |  

V Hradci Králové iba 16-ročník mladík ubodal na smrť dve mladé predavačky

Tragická udalosť sa stala 20. februára v obchode v Hradci Králové na severovýchode Čiech. Iba 16-ročný mladík s nožom v ruke napadol dve mladé predavačky. Obe utrpeli vážne zranenia, ktorým neskôr podľahli.

Útočníkom bol podľa polície občan Českej republiky, ktorého zásahová jednotka zadržala necelý kilometer od miesta činu. Neďaleko obchodu policajti našli nôž s asi 20-centimetrovou čepeľou. Motív a ďalšie okolnosti prípadu sú predmetom vyšetrovania.

Ženy napadol postupne, jednu priamo v predajni, druhú v zázemí. Podľa svedkov mladík vstúpil do predajne a jednej z predavačiek sa spýtal, kde majú nože. 

Tá ho poslala k regálu, kam mladík hneď zamieril a priamo pri ňom napadol nožom jednu z predavačiek. Potom šiel do zázemia obchodu, kde napadol druhú ženu.

K brutálnej dvojnásobnej vražde došlo pred viac ako mesiacom aj na gymnáziu v Spišskej Starej Vsi. Osemnásťročný študent Samuel tam ubodal svoju učiteľku Máriu (†51) a spolužiačku Alenku (†18). Pred súdom teraz priznal, že útok plánoval. 

(tasr, juh)

Minúta  |  

Najviac Slovákov dôveruje Hasičskému a záchrannému zboru, najmenej SIS

Najdôveryhodnejšou ustanovizňou na Slovensku je Hasičský a záchranný zbor (HaZZ). Dôveruje mu 89 percent ľudí. Vyplýva to z prieskumu Centra sociálnych výskumov, ktoré je súčasťou Inštitútu informatiky a štatistiky (Infostat), príspevkovej organizácie Štatistického úradu SR.

Za hasičmi nasledujú miestna samospráva a Štatistický úrad SR, ktorým zhodne dôveruje 69 percent. Armáde dôveruje 66,8 percenta ľudí, prezidentovi Pellegrinimu 56,9 percenta, cirkvám a náboženským združeniam 55,6 percenta. Policajný zbor získal 51,5 percenta.

Menej ako 50 percent ľudí dôveruje Európskej únii (49,5 percenta), NATO (47,5 percenta) a vláde (37,5 percenta). Národná rada má dôveru 31,4 percenta ľudí. Najmenej dôveryhodná inštitúcia je podľa prieskumu Slovenská informačná služba (24,7 percenta).

Zber dát sa realizoval od 27. do 31. januára na vzorke 1098 respondentov formou osobného rozhovoru.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.