Najdôležitejšou témou tohtoročného júnového samitu NATO v holandskom Haagu bude práve hľadanie zhody, o koľko zvýšia svoje výdavky spojenci v Európe.
Dohodnutý štandard sa neplní
Lídri krajín NATO sa ešte v septembri 2014 na samite vo Walese zaviazali, že vojenské rozpočty sa budú postupne zvyšovať tak, aby najneskôr v roku 2024 dosiahli dve percentá HDP v jednotlivých krajinách. Prezident Trump pritom už niekoľkokrát kritizoval štáty NATO za ich nedostatočné vojenské rozpočty. Minimum dvoch percent nespĺňajú napríklad Španielsko, Belgicko či Nemecko.
Prezidentovi Spojených štátov sa už v roku 2018 zdali aj dve percentá na obranu málo, spomínal až štyri. V súčasnosti upriamuje pozornosť na päť percent. „Na čo je NATO, ak Nemecko platí Rusku miliardy dolárov za plyn a energiu?“ pýtal sa Trump na vtedajšej sociálnej sieti Twitter ešte počas svojho prvého prezidentského mandátu.
Okrúhly stôl koalície a opozície
V otázke výdavkov na obranu mieni byť aktívny prezident Pellegrini. Do niekoľkých týždňov zorganizuje okrúhly stôl koalície a opozície. Na samite v Haagu chce prezentovať čo najširší politický konsenzus, aby bolo jasné, či sa do zvyšovania obranných výdavkov pôjde alebo nepôjde.
Podľa hlavy štátu bude dôležité, či sa do výdavkov budú započítavať aj náklady na vojenské zdravotníctvo, napríklad na výstavbu nemocnice v Prešove alebo posilnenie mostov, ktoré v súčasnosti nie sú schopné uniesť prevoz tanku.
„Nič nie je uzavreté a preto ani poslucháči nech nemajú obavy, že by dnes Slovensko súhlasilo s extrémnymi výdavkami. Pre mňa ako prezidenta, a myslím, že aj pre vládu, bude kľúčové zachovať sociálny štandard, úroveň zdravotnej starostlivosti, úroveň nášho školstva,“ tvrdil prezident 22. februára v relácii Sobotné dialógy v Rádiu Slovensko.
Ekonomická smrť
Líder SNS Andrej Danko „bol zhrozený“ z vyjadrenia šéfa NATO, ktorý požaduje financovanie armády na úrovni 3,5 percenta. „To by bola totálna katastrofa,“ vyhlásil Danko v relácii V politike v TA3. Ak by podľa neho Slovensko muselo vynakladať na armádu tri a pol či štyri percentá HDP, „tak to je ekonomická smrť“. „Dve percentá HDP sú maximálne, ktoré budeme v tejto vláde tolerovať,“ uzavrel tému Danko.
Minister obrany Robert Kaliňák (Smer) je rovnako skeptický. „Nemôžete nechať ľudí prepadnúť sa do nejakej biedy len preto, lebo potrebujeme zvýšiť obranu,“ zdôraznil.
Viac peňazí pre svoj rezort neočakáva. „Môžeme sa baviť o nejakej desatine,“ naznačil Kaliňák. Bude sa však podľa svojich vlastných slov snažiť, aby mali prostriedky určené na obranu duálne využitie. Spomenul, že rezort obrany stavia novú vojenskú nemocnicu v Prešove, ktorá bude mať aj civilné využitie.
Kaliňák tiež poukazuje na to, že tretina štátov nedáva ani dve percentá na obranu, ktoré však Slovensko spĺňa. Podľa neho sú krajiny, ktoré majú pocit, že prioritou všetkých ich ekonomických rozhodnutí je obrana, preto vo výdavkoch idú na päť percent, niektoré na štyri. „V našom prípade by to znamenalo dramatické zníženie výdavkov v niektorých iných rezortoch,“ upozornil minister obrany.
Predseda opozičného KDH Milan Majerský zhodnotil, že Slovensko si nebude môcť dovoliť viac ako tri percentá a už aj tie tri percentá sú podľa neho vážnym ohrozením verejných financií. Ak by sa do výdavkov započítali aj infraštrukturálne projekty, vtedy by si to predstaviť vedel. Ako príklad spomenul mosty, železnice, diaľnice, „ale NATO s tým nemusí súhlasiť“.
Má Slovensko 1,3 miliardy eur navyše?
Slovensko nemá rozpočtový vankúš, o ktorý sa môže v budúcom roku oprieť. Stále musí šetriť. Minister financií Ladislav Kamenický (Smer) zatiaľ spomína predbežnú sumu konsolidačného balíka na úrovni niečo vyše 800 miliónov eur.
Poslanec a odborník na financie Marián Viskupič (SaS) hovorí, že jedno percento HDP znamená dodatočných 1,3 miliardy eur, ktoré by inde chýbali.
„Z aktuálneho pohľadu verejného rozpočtu je to absolútne nerealizovateľné. To je moje stanovisko a aj SaS. Buďme radi, že Slovensko zo všetkých síl dokáže plniť dve percentá na obranu s tým, že budeme mať už tento rok sedem miliárd eur deficit,“ povedal Štandardu Viskupič.
Podľa neho by Slovensko malo požadovať, aby všetky ostatné krajiny dávali rovnaký objem prostriedkov do obrany. Poznamenal, že napríklad Španielsko dáva len jeden a pol percenta.
„Na Slovensku nemáme žiadny priestor na to, aby sme išli nad dve percentá. Žiadny. Ešte aj Česká republika, ktorá je v ďaleko lepšej situácii ako my, tak jej premiér hovorí o zvyšovaní výdavkov o dve desatiny percenta ročne,“ dodal poslanec.
Pripomeňme, že Slovensko vlani vynaložilo na obranu 2,6 miliardy eur, v tomto roku to má byť takmer 2,8 miliardy.
