Trump clami opäť iba hrozí, no svet sa aj tak trasie. Vie, že to nehovorí do vetra

Americký prezident v stredu pohrozil zavedením 25-percentných ciel na dovoz z EÚ. Ide však len o čerešničku na torte Trumpovej obchodnej politiky.

Prezident už pred niekoľkými týždňami avizoval 25-percentné clá na Kanadu a Mexiko, ako aj dodatočné 10-percentné clá na čínsky tovar. Nakoniec boli uplatnené len tie posledné. Tento týždeň však zopakoval, že sadzby na tovar prichádzajúci z juhu a zo severu začnú platiť 4. marca. A že dvihne clá na čínsky tovar o ďalších 10 percent.

Krátko nato 12. marca majú Spojené štáty uvaliť 25-percentné clá na všetku importovanú oceľ a hliník. A na 2. apríla sú naplánované ďalšie opatrenia – od dokončenia revízie obchodnej politiky až po predstavenie 25-percentných ciel na automobily, lieky a polovodiče. Takisto ide o deň, keď chce Trump vyrovnať americké clá s colnými sadzbami, ktoré v minulosti uvalili na americký tovar tretie krajiny.

Tvrdá kritika EÚ

Okrem toho, že Trump pohrozil Bruselu plošnými clami, adresoval Európskej únii aj tvrdé slová. V stredu sa vyjadril, že blok „vznikol, aby sa vykašľal na Spojené štáty“.

„Urobili sme rozhodnutie a čoskoro ho oznámime,“ uviedol Trump na margo ciel voči EÚ. Dodal, že „vo všeobecnosti to bude 25 percent, a to na autá a všetky ostatné veci“.

„Skutočne nás využili... Neakceptujú naše autá, neakceptujú v podstate ani naše poľnohospodárske výrobky. Používajú najrôznejšie dôvody, prečo nie. A my od nich prijímame všetko.“

Hoci zo všetkých avizovaných ciel zatiaľ reálne platia len tie voči Pekingu, Európa aj celý svet berie Trumpove slová a hrozby po mesiaci v úrade omnoho vážnejšie. Hoci sa vie, že je pragmatickým obchodníkom, trhy aj politici začínajú rátať s tým, že časy tvrdého protekcionizmu sa stávajú realitou.

Posledné Trumpove vyjadrenia preto dali takmer okamžite do pozoru svetových „lídrov“, médiá aj trhy. Rozsiahla transatlantická obchodná vojna je jednoducho nočnou morou obchodníkov.

Euro po Trumpových slovách prudko oslabilo voči doláru, keď si za celý týždeň pripísalo stratu zhruba 1,2 percenta. Stratili však aj americké akcie na rozdiel od tých európskych, ktoré poväčšine ostali tento týždeň v zelených číslach. Index S&P 500, ktorý zahŕňa najväčšie americké firmy, zaznamenal najhorší mesiac od lanského apríla, v priebehu februára sa prepadol o 3,3 percenta.

„Posledné dni boli pre mnohých investorov bolestivé. Trumpovo oznámenie o clách otriaslo už aj tak krehkým trhom,“ citujú Financial Times analytika Mohita Kumara.

Protiopatrenia

Brusel dlhodobo avizuje, že sa nebude držať na uzde a ak Trump uvalí clá na európsky tovar, podnikne recipročné kroky.

V tomto duchu reagoval aj na tohtotýždňové Trumpove slová. Európska komisia uviedla, že Únia bude „rozhodne a okamžite reagovať proti neodôvodneným prekážkam voľného a spravodlivého obchodu“.

Francúzsky prezident Emmanuel Macron v piatok vyhlásil, že recipročné clá sa budú týkať americkej ocele a hliníka.

„Európania budú reagovať,“ vyhlásil Macron s tým, že „sa musíme chrániť a brániť“. Dodal, že zo stretnutia s americkým prezidentom odišiel s veľmi malou nádejou na pokrok v tejto oblasti.

Deštrukcia hospodárstva aj inflačné tlaky

Ak Trump naozaj podnikne kroky, ktoré avizuje, vážne to zasiahne európske firmy aj ich pracovníkov. Tvrdí to napríklad prezident zväzu talianskeho priemyslu Emanuele Orsini.

„Hrozba sa netýka len vplyvu na dynamiku obchodu. Pravda je oveľa dramatickejšia. To, čo prichádza od amerického vedenia, je útok na európske spoločnosti a pracovné miesta,“ konštatuje.

Guvernér talianskej centrálnej banky Fabio Panetta zase tento mesiac uviedol, že uvalenie ciel, o ktorých hovoril Trump pred voľbami v USA spolu s odvetnými opatreniami Bruselu, by spomalili hospodársky rast Európskej únie o pol percentuálneho bodu. Agentúra Bloomberg dokonca vyčíslila, že v prípade 25-percentných ciel by Únia stratila až 1,5 percenta ročného HDP.

Očakáva sa, že okrem často spomínaných krajín ako Nemecko či Taliansko by výrazne utrpelo takisto Slovensko, keďže do USA vyvážame významný počet áut a dielcov. Najväčší vplyv by mali clá podľa analytika XTB Mareka Nemkyho na bratislavský závod Volkswagen. Ten do USA vyváža modely áut ako Porsche Cayenne či Audi Q7 a Q8. Severná Amerika sa podieľa na jeho tržbách až jednou štvrtinou.

No hoci je Slovensko otvorená proexportná ekonomika závislá na medzinárodnom obchode, toky tovarov do USA predstavujú pomerne malú časť celkového koláča. V roku 2023 sme vyviezli do zámoria tovary za necelých päť miliárd eur, pričom vlani to bolo na základe dostupných štatistík zrejme o niečo menej. Na porovnanie, celková hodnota slovenského exportu sa pohybuje okolo 108 miliárd eur.

Priamy obchod s USA však nie je to jediné, na čo sa treba pozerať. Clá totiž budú bolieť celú Úniu. A ak budú v problémoch ďalšie automobilky, prenesie sa to aj na slovenské firmy, ktoré pre ne vyrábajú množstvo komponentov.

Navyše, ak Brusel podnikne recipročné kroky a zvýši clá na americký tovar v EÚ, následkom bude rast cenovej hladiny a opätovné obmedzenie konkurenčného boja, čo pocíti na svojom vrecku najmä tunajší spotrebiteľ. Ekonóm Martin Vlachynský sa preto pred časom vyjadril, že aj keby Trump uvalil clá na európsky tovar, Brusel by si mal „sedieť na rukách“.