Nie deštrukcia, ale pomalé zomieranie. Čo spôsobia clá a aká je šanca, že sa im vyhneme

Donald Trump cez víkend otvoril Pandorinu skrinku – podpísal dekrét, ktorým uvalil clá na Mexiko, Kanadu a Čínu. Nakoniec sa od utorka začali uplatňovať len clá voči tovaru z Číny, zvyšok sa odložil o mesiac.

Celý svet je však v napätí, aké budú ďalšie kroky nového prezidenta. Pre Európsku úniu, a teda aj Slovensko, to platí dvojnásobne. Trump sa totiž opakovane vyjadril, že na menový blok uvalí minimálne 10-percentné plošné clá.

Naposledy svoje rozhodnutie pripomenul v nedeľu, keď uviedol, že pri Spojenom kráľovstve sa uvidí, no EÚ je ďaleko za prípustnou hranicou a k uvaleniu ciel „určite dôjde“, pričom to môže byť „už čoskoro“.

Čo budú clá znamenať pre Slovensko

Slovensko je na akékoľvek úpravy colných politík svojich partnerov mimoriadne citlivé. Sme malou otvorenou ekonomikou, kde hrá voľný obchod kľúčovú úlohu. Hodnota tovarov, ktoré sa z krajiny vyvážajú do zahraničia (vyše 108 miliárd eur), je bezmála rovná hrubému domácemu produktu. Podobne to platí aj pri dovezenom tovare.

Navyše sme ekonomikou, ktorá sa značne špecializuje na jeden konkrétny sektor – automobilový. Zhruba 63 percent celkového slovenského vývozu (v hodnote asi 68 miliárd eur) tvorili v roku 2023 autá, stroje a prepravné zariadenia. Viac ako tretinu tvorili čisto autá.

Export do USA však netvorí až takú závratnú časť koláča, keď sme v roku 2023 vyviezli do zámoria tovary za necelých päť miliárd eur, pričom vlani to bolo na základe dostupných štatistík zrejme o niečo menej. Prepravné zariadenia a stroje z toho tvoria zhruba 90 percent.

Clá na tovar vyvážaný zo Slovenska tiež nespôsobia vymazanie exportu do USA, ale jeho redukciu. Ak by slovenské firmy nechceli čeliť stratám a absorbovať clá na vlastný vrub, museli by dvíhať v USA ceny a čeliť nižšiemu dopytu po ich výrobkoch. Predaj slovenských áut na americkom trhu môže podľa hlasov z odvetvia klesnúť o šesť až deväť percent, čo by znamenalo zníženie vývozu zhruba o 150 až 300 miliónov eur ročne. To síce nie je nezanedbateľná suma, avšak slová o deštrukcii slovenského priemyslu sa v tomto kontexte zdajú byť prehnané.

Clá môžu doraziť krívajúce Nemecko

Priamy obchod s USA však nie je to jediné, na čo sa treba pozerať. Clá totiž budú bolieť celú Úniu. Najväčší vplyv na Slovensko by malo znižovanie výroby nemeckými automobilkami, ktoré do USA vyvážajú úplne iné počty vozidiel. Hodnota nemeckého exportu áut do USA prekračuje 30 miliárd eur. Len Volkswagen, Mercedes a BMW tam v roku 2023 vyviezli z krajín EÚ dohromady cez milión vozidiel.

Ak by im klesli predaje v USA podobne ako Slovákom, dostali by sa do mimoriadne nepríjemnej situácie.

Už teraz hasia oheň, ktorý im Brusel zapálil pod zadkom, keď ich umelo tlačí do výroby elektromobilov, po ktorých je v Európe drasticky nižší dopyt, než sa čakalo [v roku 2024 sa predaj prepadol medziročne o šesť percent, pričom Medzinárodná energetická agentúra ešte vo vlaňajšom reporte očakávala rast o necelých desať percent, pozn. red.].

Ďalšie rany dostávajú európske ikony v Číne, kde ich domáci výrobcovia tvrdo vytláčajú z lukratívneho trhu.

Problémy Volkswagenu vyústili vlani do rozviazania zmluvy s odbormi o neprepúšťaní pracovníkov. A automobilka pôvodne plánovala zatvoriť tri prevádzky. Podobne sú na tom aj ďalší výrobcovia. A clá Spojených štátov by do celej situácie naliali ešte viac oleja.

Čím hlbšie budú európske ikony v kríze, tým viac sa to prenesie aj na slovenské firmy, ktoré vo veľkom exportujú svoje tovary do Nemecka. Mnohé dodávajú rôzne komponenty práve tamojším automobilovým závodom. Rast našej ekonomiky by sa mohol v dôsledku toho znížiť o 0,2 percentuálneho bodu v roku 2025 a asi o 0,5 percentuálneho bodu v roku 2026.

Dá sa Trumpovým clám vyhnúť?

Slovenská vláda toho s Trumpovými clami veľa nespraví, keďže v otázkach medzinárodného obchodu koordinujeme svoje politiky s EÚ. Aj keby chcel Ficov kabinet s Trumpom bilaterálne rokovať a vyjednávať, dosiahnuť by mohol maximálne to, že by americký prezident neuvalil clá na niektorú konkrétnu kategóriu výrobkov. Pri sektore áut, ktorý je pre Slovensko kľúčový, však Trump neuhne, keďže pre neho ide o jednu z najpodstatnejších položiek.

Brusel však isté možnosti má. A slovenský hlas by predsa len mohlo byť počuť, keďže eurokomisárom pre obchod je Maroš Šefčovič.

Pri hľadaní cesty, ako sa môže Únia clám vyhnúť, alebo znížiť ich negatívny dosah, je dôležitá najmä jedna otázka – čo chce Trump od krajín na starom kontinente.

Nový prezident síce pri Mexiku, Kanade a Číne ukázal, že v druhom volebnom období bude svoje zámery presadzovať ako buldozér, no vzápätí sa v ňom nezaprel biznismen. Po telefonátoch s prezidentmi odložil uplatnenie ciel o mesiac, pričom už teraz vyjednal to, že Kanaďania aj Mexičania výrazne posilnia kontroly na hraniciach, aby obmedzili nelegálnu migráciu či prepravu drog a nežiadúcich tovarov do USA.

Čo sa týka Európskej únie, mimoriadne mu vadí negatívna obchodná bilancia. Tu by mohlo pomôcť zníženie existujúcich colných sadzieb Únie na americký tovar. Efektívne uplatňované clá sa síce medzi oboma krajinami výrazne nelíšia – jednoduchý priemer je na úrovni okolo štyroch percent pre výrobky z USA a 3,5 percenta na tovar z EÚ. V istých oblastiach však existujú výrazné rozdiely.

Brusel totiž niektoré položky ako autá, alkohol či mäsové a mliečne výrobky postihuje výrazne vyššími sadzbami. V prípade amerických áut sa clo pohybuje na desiatich percentách, pričom tie európske sú zaťažené len 2,5-percentnou sadzbou. Pri potravinách a nápojoch rozdiel takisto číta niekoľko percentuálnych bodov.

Zníženie európskych ciel by zámorské výrobky zlacnilo na miestnom trhu a dopyt po nich by v krajinách EÚ pravdepodobne stúpol. Pred týždňom navrhol vyrovnanie sadzieb v automobilovom sektore aj šéf BMW Oliver Zipse.

Sú tu však aj ďalšie faktory, ktoré môžu hrať kľúčovú úlohu pri rokovaniach Únie s Trumpom.

Nedávne rozhovory s Kyjevom ukázali, že Trump chce získať prístup ku kritickým surovinám a vzácnym zeminám, ktoré sú kľúčové pre prechod na zelenú energetiku a rozvoj vyspelých technológií. Už niekoľkokrát pritom priamo povedal, že bude chcieť niečo, čo patrí jednému z členov EÚ – Grónsko a jeho nerastné bohatstvo.

Možno tiež očakávať, že bude tlačiť na európskych spojencov, aby sa zaviazali k vyšším výdavkom na obranu či ku koordinovanej obchodnej politike voči Číne – jeho najväčšiemu strategickému súperovi.

Odvetné clá nie sú tou správnou cestou

Európski politici pritom avizovali, že ak Trump uvalí clá na európske výrobky, budú reagovať protiopatreniami. Príklad Mexika aj Kanady však ukázal, že riešenie spočíva skôr vo vzájomnej dohode. Trump je obchodník, ktorý akceptuje dobré ponuky.

Ak by totiž Únia uvalila na dovoz tovaru z Ameriky vyššie clá, následkom by bol rast cien a ďalšie obmedzovanie konkurenčného boja, čo by pocítil na svojom vrecku najmä tunajší spotrebiteľ. Ekonóm Martin Vlachynský sa preto vyjadril, že aj keby Trump uvalil clá na európsky tovar, Brusel by si mal „sedieť na rukách“. Americký prezident navyše hrozí, že akákoľvek odpoveď na jeho clá si vyžiada ďalšiu americkú reakciu. Takáto colná špirála by bola pre Úniu, ktorá je doslova obchodne zviazaná s USA, katastrofou.

Na rozhovory a zachovanie nízkych bariér obchodu vyzývajú aktérov aj automobilky, podobne ako po tom volali aj vlani pri clách na čínske elektromobily.

„Podporujeme otvorené trhy a stabilné obchodné vzťahy. Tie sú nevyhnutné pre konkurencieschopné hospodárstvo a najmä pre automobilový priemysel. Spoliehame sa na konštruktívne rozhovory medzi obchodnými partnermi,“ uviedol v stanovisku Volkswagen, pričom obdobné vyhlásenie vydala aj jeho dcérska spoločnosť na Slovensku.