Informácií o zrážkach ľudí vlakmi pribúda. Operačné stredisko záchrannej zdravotnej služby SR je súčasťou týchto smutných udalostí, záchranárske vozidlá ku železničným tratiam posiela často.
Za rok 2023 eviduje celkovo 84 primárnych udalostí, v ktorých bol v nejakej miere zakomponovaný vlak. Išlo napríklad o dopravnú nehodu vlaku a auta, motocykla, bicykla a chodca. Z nich smrťou skončilo 37. Za rok 2024 evidujú takýchto udalostí 83, pričom exitom skončilo 35 z nich.
Železnice Slovenskej republiky (ŽSR) si vedú štatistiky zrážok vlakov s osobami v obvode dráhy, no vzhľadom na citlivosť témy nehovoria o konkrétnych číslach. Dlhodobo sa však podľa nich počet samovrážd za rok drží v rozmedzí niekoľkých desiatok.
Pomoc v poslednej chvíli
Už v roku 2020 boli čísla úmrtí na koľajniciach alarmujúce. Svetová zdravotnícka organizácia vtedy upozornila na zvýšené riziko výskytu samovrážd v súvislosti s pandémiou COVID-19. ŽSR v tom čase informovali o 70 dokonaných samovraždách na koľajových tratiach.
Na tento fakt zareagovalo občianske združenie a psychologická internetová poradňa IPčko a v spolupráci so ŽSR pripravili preventívnu kampaň, v rámci ktorej na rizikové miesta na železniciach umiestnili viac ako osemsto tabuliek s kontaktmi na krízové linky pomoci.
[link url =https://standard.sk/129386/psycholog-madro-ludia-nam-casto-volaju-pocas-toho-ako-sa-idu-zabit-ani-vtedy-nechcu-zostat-sami]Ako aktuálne Štandard informoval riaditeľ IPčka a psychológ Marek Madro, priamo z koľajníc odvtedy prijali takmer štyristo hovorov, počas ktorých sa im podarilo odvrátiť úmysel vziať si život. Tieto čísla dokazujú, že možnosť okamžite zatelefonovať odborníkovi v kritickom momente môže zachrániť život.
„Keď nám zavolá človek, ktorý uvažuje nad samovraždou (nielen) na koľajniciach, naším hlavným cieľom je vytvoriť bezpečný priestor na rozhovor, v ktorom sa necíti súdený a môže hovoriť o svojich pocitoch. Snažíme sa pochopiť jeho prežívanie, ponúknuť mu nádej a ukázať mu, že existujú aj iné možnosti riešenia jeho situácie,“ vysvetľuje Madro s tým, že je dôležité zachytiť jeho emócie, pomôcť mu zvládnuť momentálnu krízu a hľadať podporu v jeho okolí alebo cez odbornú pomoc.
Z ich praxe vyplýva, že k samovražednému správaniu dochádza najčastejšie pri nahromadení viacerých stresorov a kríz v krátkom čase, kedy človek stráca schopnosť vidieť alternatívne riešenia. Optika vnímania reality je v tomto stave veľmi zúžená, čo zdôrazňuje potrebu včasnej psychologickej intervencie a podpory.
Madro upozorňuje, že aj rodina a blízki osoby, ktorá sa pokúsila o samovraždu, často prežívajú pocity viny, bezmocnosti či strachu.
„Ak niekto v našom okolí prežíva niečo náročné a hovorí nám o svojich pocitoch, je dôležité vyhnúť sa obviňovaniu a bagatelizovaniu pocitov svojho blízkeho. Najlepšou pomocou je byť pri ňom, počúvať ho bez posudzovania a podporiť ho pri vyhľadaní odbornej pomoci,“ odporúča odborník.
Posttraumatický stres u železničiarov
V rámci psychologickej pomoci sa v IPčku venujú aj rušňovodičom, ktorí sa stali neúmyselnými účastníkmi tragickej udalosti na železnici.
„Pre rušňovodičov je zrážka s človekom mimoriadne náročnou situáciou, ktorá môže viesť k posttraumatickému stresu, pocitom viny, úzkostiam či depresii. Mnohí z nich opisujú beznádej a šok bezprostredne po udalosti, pričom neskôr sa u nich môže objaviť nespavosť, flashbacky alebo snaha potlačiť emócie rôznymi spôsobmi,“ opisuje krízové pocity, s ktorými môžu bojovať.
Zo skúsenosti psychológov z IPčka vyplýva, že rušňovodiči často cítia tlak na to, aby sa s touto skúsenosťou vyrovnali "rýchlo" a aby sa vrátili do práce, aj keď na to psychicky ešte nie sú pripravení. Mnohí sa tiež stránia vyhľadať psychologickú pomoc, pretože sa boja profesionálnych dôsledkov, stigmatizácie a toho, že by to mohlo ohroziť ich zamestnanie.
„Práve anonymná a diskrétna psychologická podpora, akú ponúkame v IPčku, sa ukazuje ako veľmi dôležitá a efektívna,“ upozorňuje riaditeľ na výhody tejto pomoci.
Po takejto udalosti je podľa Madra pre rušňovodičov kľúčové, aby mali priestor na spracovanie svojich emócií v bezpečnom prostredí, kde sa nemusia obávať odsudzovania alebo zľahčovania ich skúsenosti.
Pomáha tiež individuálne nastavené krátkodobé plánovanie, ktoré im umožňuje postupne sa vyrovnať so situáciou a obnoviť psychickú stabilitu.
„Rušňovodiči, ktorí prešli takouto skúsenosťou, často potrebujú aj podporu od kolegov a nadriadených – nie vo forme tlaku na ,rýchle zvládnutie‘, ale skôr v podobe pochopenia, otvoreného dialógu a možnosti hovoriť o svojich pocitoch bez obáv z negatívnych dôsledkov,“ zdôrazňuje psychológ s tým, že mnohokrát im zavolajú aj rodinní príslušníci rušňovodiča, ktorí sa obávajú, že sa ich blízky uzatvára do seba, vyhýba sa rozhovorom alebo hľadá únik v nezdravých stratégiách zvládania.
Rušňovodičovi môže pomôcť aj pár dní voľna
Železničná spoločnosť Slovensko (ZSSK) je jeden z viac ako päťdesiatich železničných dopravcov, ktorí jazdia na slovenských tratiach. Aktuálne zamestnáva 1 284 rušňovodičov.
Po tragických stretoch s osobou im poskytuje okamžitú pomoc a podporu.
„Po tejto traumatizujúcej udalosti rušňovodiči jazdu nesmú dokončiť, nahradí ich kolega. Následne ostávajú doma sedem dní v rámci mimoriadneho voľna. Okrem toho im zamestnávateľ poskytne možnosť psychologického poradenstva prostredníctvom odborníkov,“ vysvetlil pre Štandard hovorca ZSSK Dominik Drevický.
[link url =https://standard.sk/762927/pocet-samovrazd-sa-v-europskej-unii-za-desatrocie-znizil-o-13-percent-uvadza-eurostat]Rovnako ako ŽSR, aj ZSSK úzko spolupracuje v tejto veci s IPčkom.
„Naším cieľom je, aby sa počet stretov osôb v koľajisku znižoval. Veríme, že ďalšia naša vzájomná spolupráca môže prispieť k prevencii tragických udalostí,“ dodal Drevický.
Prevencia samovrážd pod koľajami má niekoľko aspektov
Psychológ Marek Madro hovorí, že dôležitým aspektom prevencie je aj zodpovedná medializácia týchto prípadov. S kolegami upozorňujú na Wertherov efekt, teda riziko napodobňovania samovrážd v dôsledku nevhodného informovania médiami.
„Detailné opisy spôsobu samovraždy, senzacionalizácia alebo vykresľovanie samovraždy ako jediného riešenia môžu byť mimoriadne nebezpečné, najmä pre zraniteľné osoby. Preto zdôrazňujeme, že médiá by mali pri informovaní vždy uvádzať aj možnosti dostupnej pomoci,“ konštatoval.
Prevencia samovrážd podľa odborníka vyžaduje systematické kroky na viacerých úrovniach – od zvyšovania povedomia o duševnom zdraví, cez zlepšenie dostupnosti pomoci až po budovanie zábran na rizikových miestach a rozširovanie odborných kapacít krízových liniek.