„Čo urobíte, a ako nás presvedčíte, aby sme vám verili? Najskôr musíte nájsť niekoho, komu sa oplatí veriť,“ povedal komentátor, ktorého mnohí tipovali za kandidáta. „A v žiadnom prípade neznevažujem lídra Jeffriesa, ale keď uvažujete o národnom hlase strany, kto je tou osobou? Momentálne neexistuje,“ vyhlásil.
Jeffries v rozhovore celkom kultivovane opísal, ako si „voliči nemôžu dovoliť zabudnúť na 6. január“ 2021, keď dav demonštrantov vstúpil do budovy Kapitolu s cieľom zabrániť potvrdeniu výsledkov prezidentských volieb. Ako to však vyjadril Smith, táto otázka u voličov „očividne“ nerezonuje.
To je však pravdepodobne kameňom úrazu pre demokratov. Podľa Smitha väčšina z tých, ktorí by mohli ašpirovať na lídra zjednotiteľa, ostala zaseknutá v čase. Tento problém sa však netýka všetkých.
Demokratickému prominentovi odchádzajú voliči
Aj v roku 2024 bol najvýraznejším favoritom demokratov kalifornský guvernér Gavin Newsom. Hoci by jeho nomináciou strana porušila vlastné DEI zásady, v prieskumoch verejnej mienky sa umiestňoval na vysokých priečkach, ak nie rovno na prvom mieste.
Pre typického ľavicového voliča je „najliberálnejší guvernér v histórii USA“ – ako ho pomenoval denník Los Angeles Times – veľkou výhrou, či už neúnavným presadzovaním diverzity a rovnosti príjmov a benefitov medzi mužmi, ženami, belochmi, černochmi a všetkými kategóriami, alebo deklarovaním „neposlušnosti“ voči prezidentovi Trumpovi v otázke migrácie a klimatických iniciatív.
Pár dní pred inauguráciou ohlásil guvernér založenie štátneho fondu v hodnote 50 miliónov dolárov na potenciálne súdne procesy, ak bude Kalifornia brániť masovým deportáciám nelegálnych migrantov. Newsom a jeho vláda vtedy hovorili o zabezpečení štátu proti Trumpovi (Trump-proofing).
Počas jeho pôsobenia sa však urýchľuje takzvaný kalifornský exodus, čo je pojem pochádzajúci ešte z roku 1989 z článku v denníku San Francisco Examiner. Rastúce náklady na bývanie, prísny pandemický režim, zvyšovanie štátnych daní pre financovanie DEI investičných projektov či nedostatočné kroky voči požiarom spôsobili, že od roku 2020 opustilo Kaliforniu 1,4 milióna ľudí. Najväčší podiel z nich sa presťahoval do Texasu.
Práve do Texasu či na Floridu sa sťahujú aj veľké spoločnosti, mediálne najznámejší bol prípad miliardára Elona Muska, ktorý vlani v júli presunul sídla siete X a vesmírnej firmy SpaceX. Súčasný líder Úradu pre efektivitu vlády (DOGE) však ako dôvod uviedol aj zákon, podľa ktorého školské úrady nesmú nútiť učiteľov, aby informovali rodičov o „zmene genderovej identity“ svojho dieťaťa.
Rastúce daňové zaťaženie, ktoré spôsobuje odchod veľkých zamestnávateľov, tiež nepriamo zvyšuje nezamestnanosť, ktorá v roku 2024 predstavovala 5,5 percenta práceschopnej populácie. Kalifornia sa v ratingu štátov podľa miery nezamestnanosti umiestnila na druhom mieste za Nevadou s 5,8-percentnou mierou nezamestnanosti. Komentátorka denníka Wall Street Journal pripomenula, že Kalifornia má vyššiu mieru nezamestnanosti ako Portoriko.
Iba 29 percent kalifornských štvrtákov dosahuje v čítaní dobré alebo priemerné výsledky, a to napriek tomu, že tamojší daňoví poplatníci vynakladajú na základné školstvo o 50 miliárd dolárov viac ako pred 15 rokmi. Newsom však nechal voľnú ruku učiteľským odborom, aby nechali počas covidu školy dlhšie zatvorené, keďže podľa WSJ sa na odborárov spolieha v potenciálnej prezidentskej kampani v roku 2028.
Na celoamerickej úrovni tiež mierne stratil popularitu u demokratov po tom, čo verejne prezradil, že si predpláca otvorene pravicové médiá. Týždenník Politico ho nedávno označil za „študenta pravicového ekosystému“, a pripomenul jeho časté vystúpenia v televíziách ako Fox News či Newsmax. Oproti ostatným predstaviteľom Demokratickej strany tiež spustil vlastný podcast, do ktorého pozýva najmä republikánov.
Neúspešný kandidát na viceprezidenta
Ďalším kandidátom médií je guvernér Minnesoty Tim Walz. A to preto, že vlani kandidoval po boku vtedajšej viceprezidentky Kamaly Harrisovej, ktorá sa stala náhradníčkou za Joea Bidena.
Pred prezidentskými voľbami sa tiež zviditeľnil kurióznymi krokmi - zavádzaním automatov na tampóny na chlapčenské záchody v školách či zmenou vzhľadu vlajky štátu Minnesota, aby pripomínal osemcípu hviezdu na historickej vlajke Somálska.
Začiatkom marca v rozhlasovej relácii Radio Hour stanice New Yorker priznal, že „určite zváži“ kandidatúru v roku 2028. „Pozrite, nikdy som nemal ambíciu byť prezidentom alebo viceprezidentom. Bol som poctený, že ma o to požiadali,“ povedal na začiatok.
„Ak budem mať pocit, že môžem slúžiť, budem. A ak na národnej úrovni ľudia povedia: ‚Kámo, skúsili sme to s tebou a pozri, ako to dopadlo‘, budem s tým vyrovnaný. Ak si myslím, že by som mohol niečo ponúknuť... určite by som to zvážil,“ vyhlásil Walz.
Kandidatúru na miesto po senátorke Tine Smithovej na rok 2026 otvorene vylúčil. V tom istom roku sa totiž môže uchádzať o znovuzvolenie za guvernéra. V prípade znovuzvolenia by jeho nasledujúce – už tretie – funkčné obdobie trvalo do roku 2031, čím by sa stal najdlhšie slúžiacim šéfom exekutívy v histórii štátu, pripomenul denník New York Post.
„Starý biely chlap, ktorý kandidoval na viceprezidenta, dopadol som ešte celkom dobre. Ale stále s tým bojujem... keď vidím, že dochádza k škrtom v programe Medicaid, keď vidím, ako sú démonizovaní ľudia z LGBTQ komunity, keď vidím, že sa niektoré z týchto vecí dejú, to ma osobne ťaží,“ ohodnotil svoj výsledok v prezidentských voľbách.
Hoci podľa predvolebného prieskumu spoločnosti Pew Research Center zo 17. septembra bol Walz v pomere so súčasným viceprezidentom JD Vanceom obľúbenejší, možnosť „nepoznám tohto kandidáta“ pri demokratovi označila väčšia časť opýtaných.
Po prehratých voľbách s Kamalou Harrisovou – ktorá podľa spolupracovníkov tiež odmieta kandidovať – aj Walzova popularita poklesla, hoci v „hlboko modrej“ Minnesote sú jeho šance na znovuzvolenie za guvernéra stále vysoké. Ideologicky je však príliš radikálny, čo podľa všetkého odrádza viac centristických voličov.
Hispánsky senátor, ktorý podporil zatýkanie zločinných migrantov
Ruben Gallego sa zviditeľnil ešte v novembri 2024. Napriek predvolebným prieskumom, ktoré favorizovali republikánku Kari Lakeovú, ju porazil v doplňujúcich voľbách do Senátu USA za štát Arizona, dokonca s náskokom dvoch percentuálnych bodov (50:48). To bol na pomery väčšinovo pravicového štátu prekvapivý vývoj, hoci aj v Arizone sa mení demografia v prospech Latinoameričanov, ktorí typicky volia demokratov.
Ešte 8. januára, teda pred inauguráciou prezidenta Trumpa, podporil zákon známy ako Laken Riley Act. Zákon pomenovaný po mladej Američanke, ktorú zabil nelegálny migrant, umožňuje federálnym bezpečnostným zložkám zatknúť akéhokoľvek nelegálneho migranta obvineného zo spáchania násilného trestného činu.
Týchto migrantov tiež federálne úrady môžu držať v predbežnej väzbe na neurčito, ako vyplýva zo zákona, ktorý nakoniec Kongres dva dni po inaugurácii schválil a Trump podpísal 29. januára. Hoci republikáni majú od 3. januára v Senáte väčšinu 53 kresiel, na schválenie zákona však potrebovali najmenej 60 hlasov. Celkovo zákon podporilo 64 senátorov.
Gallego nielenže hlasoval za zákon, pripojil sa aj ako jeden zo „sponzorov“, teda predkladateľov návrhu. Podobne ako ďalší demokratický senátor, ktorý často narúša stranícke línie: John Fetterman za Pensylvániu.
Ako vyplýva z jeho krokov, arizonský junior senátor, ktorého zvolili do hornej komory Kongresu zároveň s Trumpovou výhrou v prezidentských voľbách, sa snaží otočiť smerovanie Demokratickej strany späť k pracujúcemu človeku, k podpore sociálne slabších občanov či k zvyšovaniu zamestnanosti.
Voličská základňa demokratov sa však v najmladšej oprávnenej generácii skladá predovšetkým z univerzitných študentov, ktorých fundamentálne ovplyvnili genderová či kritická rasová teória, na základe ktorej vnímajú dynamiku medzi rasami a pohlaviami ako vojnu. Gallegovo posolstvo tak môže rezonovať najmä s odchádzajúcou generáciou.
Ani on sa však nepreniesol cez trojitú republikánsku výhru v novembrových voľbách, a médiá citujú jeho prvoplánové výroky ako „Trump nereprezentuje americké hodnoty“, čo povedal koncom februára pre televíziu MSNBC.
Gallego komentoval zmenu prístupu Spojených štátov k NATO, ktorú považoval za chybnú, a dodal, že Trumpova administratíva „sa v podstate obrátila chrbtom k 80-ročnej bezpečnostnej aliancii s Európou… ktorá zastavila niektoré z najstrašnejších vojen“.
Podľa senátora je „dôležité, aby americkí senátori, demokrati aj republikáni, ktorí stále veria v našu alianciu a stále veria v právny štát, ktorí stále veria, že NATO je fungujúca aliancia, ktorá je silou dobra, aby sme o tom hovorili“. „A pripomínať ľuďom, že to, čo robí Trump, nie je to, čo odráža hodnoty Američanov a neodráža to, čomu skutočne veríme,“ dodal.
Demokratický líder, ktorý sa pustil do vlastných
V doplňujúcich voľbách do Senátu kandidoval s Trumpovou podporou televízny lekár Mehmet Oz. Ten vystupoval v rovnomennej relácii Dr. Oz Show od roku 2009, obyvatelia Pensylvánie ho teda poznali. Proti nemu sa postavil bývalý starosta mesta Braddock menom John Fetterman.
Demokratický predstaviteľ dokonca počas kampane dostal mozgovú porážku, napriek tomu vo voľbách vyhral a od roku 2023 nastúpil ako junior senátor za východný štát. No kým v pozícii starostu Braddocku hájil dekriminalizáciu marihuany, po nástupe do hornej komory Kongresu sa stal tvrdým zástupcom pracujúceho ľudu.
Bol tiež jedným z prvých, ktorí otvorene kritizovali Bidena za dohodu o predaji oceliarní U.S. Steel japonskému koncernu Nippon Steel. Podporil protesty odborárov z autopriemyslu proti americkému Green Dealu, pravidelne chodieva ako hosť do pravicových televízií ako Fox či Newsmax, a vyzýval vlastných straníckych kolegov, aby opustili „zákopový“ prístup a začali diskutovať s Trumpom a jeho kabinetom.
Pred schvaľovaním posledného rozpočtového balíku v marci povedal, že bude apriórne hlasovať za. Odmietol totiž podporiť vládny shutdown, teda pozastavenie všetkých neesenciálnych funkcií federálnej vlády. Napriek tomu, že ho mladší kolegovia zo Snemovne reprezentantov vyzývali k opaku, pripomenul, že „Bidenovu vládu sme nechali otvorenú“.
V rozhovore pre televíziu MSNBC vyhlásil, že demokrati by sa mali začať vyjadrovať ako bežní ľudia. Moderátorka sa ho pýtala na potenciálne obavy zo vzniku oligarchie.
„Viete, obyčajný človek si nie je istý tým, čo slovo oligarcha vlastne znamená. OK, je to nejaký bohatý chlapík – alebo žena, a tu je jedno tajomstvo demokratov: My tiež máme radi miliardárov, ak prispievajú na naše ciele,“ vysvetlil Fetterman.
Tento prístup však možno badať už pri schvaľovaní Trumpových nominácií do administratívy. Fetterman tesne po prezidentských voľbách avizoval, že podporí každú nomináciu republikánskeho prezidenta, aby čo najskôr vznikla vláda. „Neviem, čo je na tom kontroverzné,“ dodal vtedy v reakcii na kritiku vlastných straníkov, ktorí sa snažili presadzovať jednotný prístup „hádzania polien pod nohy“ republikánskemu prezidentovi.
„Sú ľudia, za ktorých by som jednoducho nemohol hlasovať, a sú aj takí, ktorí by možno dokázali nadšene hlasovať za,“ povedal. „Myslím si, že sú tam dobré veci, a sú tam veci, za ktoré nemôžem hlasovať, ale to sa stáva, keď vyhrá druhý tím,“ povedal Fetterman. „A nerozumiem, prečo je to kontroverzné povedať.“
Demokratom v Senáte tiež pripomenul, že republikáni majú väčšinu. „Chcel by som tiež pripomenúť svojej strane, že... v Senáte sme v pomere 53 ku 47 s novou administratívou, takže nakoniec budú mať hlasy,“ povedal pre Fox.
Práve jeho „Kameradenschaft“ s pravicovými politikmi či médiami ho v očiach mnohých mladších kolegov – ako je newyorská kongresmanka Alexandria Ocasio-Cortézová – ale aj starších, ako je Walz, diskvalifikuje z pozície, o ktorú mimochodom nikdy neprejavil záujem.
Aký je teda postoj demokratov k sebe samým
Z tohto výpočtu vidno, že rast celkovej popularity v Demokratickej strane súvisí s narúšaním straníckych línií a so snahou o konverzáciu s republikánmi namiesto boja o pozície. V rámci strany, a najmä mladšej časti voličskej základne, však práve títo potenciálni kandidáti pôsobia ako príliš umiernení.
Tento proces radikalizácie voličov sa ukázal ešte na konci Bidenovho funkčného obdobia. Zatiaľ čo vedenie strany vyjadrovalo kontinuálnu podporu Izraelu vo vojne s hnutím Hamas, voliči predovšetkým z radov študentov „držali palce“ Palestínčanom, keďže konflikt vnímajú ako súboj medzi „okupantmi so svetlou pokožkou“ a „tmavými domorodcami“, respektíve medzi „utláčateľmi“ a „utláčanými“.
Či už túto filozofiu nazveme slovom postmodernizmus, kultúrny marxizmus alebo neotrockizmus, faktom zostáva, že voličská základňa Demokratickej strany sa radikalizovala do pozície, do ktorej sa stranícke vedenie zrejme nikdy nedostane. Podobne totiž vnímali aj rasové nepokoje v roku 2020, ktoré vyvolalo hnutie Black Lives Matter (BLM). Hnutie používalo tú istú skratku ako jeho predchodca – Hnutie za černošské oslobodenie (Black Liberation Movement).
Išlo o ideológiu, ktorá zastrešovala niekoľko marxistických-leninistických či otvorene teroristických hnutí – Black Liberation Army a Strana Čiernych panterov sú najznámejšími príkladmi. Ich rozvoj súvisel s kritikou černošského radikála menom Malcolm X voči umiernenému protestu, ktorý navrhoval Martin Luther King.
Keďže radikalizácia ľavej strany politického spektra pokračuje od 60. rokov minulého storočia – od sexuálnej revolúcie cez rasový konflikt v 80. rokoch, boj za „práva“ homosexuálov v 90. rokoch až po súčasný transgenderizmus –, vedenie strany má dve možnosti. Môže sa radikalizovať so svojimi voličmi a definitívne stratiť širšiu popularitu, alebo sa môže od tých najkrajnejších predstaviteľov dištancovať.
Začiatkom 19. storočia sa Demokraticko-republikánska strana rozštiepila na demokratickú časť vedenú prezidentom Andrewom Jacksonom a frakciu Henryho Claya, z ktorej sa stala Whigovská strana (nazvaná podľa britskej predchodkyne Liberálnej strany).
Whigovia mali jediný bod programu: „Nie sme Andrew Jackson.“ Ten po dvoch mandátoch a po likvidácii centrálnej banky a splatení federálneho dlhu [ako jediný prezident USA, pozn. red.] v roku 1837 skončil. Tým sa však skončila aj agenda whigov, na základe čoho sa rozpadli, a vznikol „tretí systém strán“, ktorého strany – Republikánska a Demokratická – v určitej miere existujú dodnes.
To isté sa po takmer 200 rokoch môže stať Demokratickej strane, ktorú paradoxne založil práve Jackson.
