Počas troch rokov trvania vojny na Ukrajine sa v éteri objavilo viacero najrôznejších návrhov, ktorých cieľom bolo zabezpečiť zvýšenú ochranu napadnutého štátu bez priameho zapojenia do bojov. Niektoré boli pomerne odvážne, iné skôr opatrné.
Do prvej kategórie rozhodne patrí čerstvý plán, ktorý vojenskí experti nazvali Nebeský štít [z angličtiny Sky Shield] a ktorý by mal – ako už z názvu vyplýva –, zabezpečiť protivzdušnú obranu Ukrajiny zo strany spojencov.
Jeho pointou je nasadenie až 120 európskych stíhačiek z rôznych krajín, ktoré by mali za úlohu zostreľovanie najrôznejších rakiet či dronov vypustených z ruského územia a mieriacich na ukrajinské mestá a tamojšiu infraštruktúru. Lietadlá by pritom štartovali mimo Ukrajiny.
„Mobilizáciou len 120 európskych lietadiel môže Sky Shield dosiahnuť väčší vojenský, politický a sociálno-ekonomický vplyv ako 10-tisíc európskych pozemných jednotiek,“ možno sa dočítať.
Zelenského prímerie na oblohe
Systém by mal fungovať oddelene od NATO, čo by vraj zmiernilo riziko širšieho konfliktu s Ruskom. Potencionálne by tiež mohol figurovať ako súčasť „prímeria na oblohe“, ktoré tento týždeň navrhol ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj na sociálnej sieti X.
„Sme pripravení rýchlo pracovať na ukončení vojny a prvými fázami by mohlo byť prepustenie zajatcov a prímerie na oblohe – zákaz rakiet, diaľkových dronov, bômb na energetickú a inú civilnú infraštruktúru – a prímerie na mori okamžite, ak Rusko urobí to isté,“ napísal doslovne Zelenskyj.
A European air force of 120 fighter jets could be deployed to secure the skies from Russian attacks on Kyiv and western Ukraine, according to a plan drawn up by military experts.
The Guardian reports that Sky Shield would be a European-led air protection zone operated separately… pic.twitter.com/adcBKgZHN2
— Anton Gerashchenko (@Gerashchenko_en) March 6, 2025
Rozsah štítu má byť obmedzený
Nebeský štít by podľa zverejnených plánov nemal pokrývať východnú Ukrajinu a samotnú frontovú líniu, ale väčšie mestá v západnejšej časti štátu ako Kyjev, Odesa či Ľvov a tri jadrové elektrárne prevádzkované na Ukrajine.
Pokiaľ by spojenecké stroje držali ochrannú ruku nad západnou Ukrajinou, podľa návrhu by to odbremenilo ukrajinské vzdušné sily, ktoré by mohli presunúť svoje kapacity bližšie k bojovej zóne.
Kto je za to zodpovedný
Sky Shield podľa denníka Guardian vypracovali bývalí plánovači Britského kráľovského letectva (RAF) v spolupráci s ukrajinskými ozbrojenými silami a spoločne ho predložili európskym ministerstvám obrany.
Štandard sa obrátil na tlačové oddelenie slovenského rezortu obrany s otázkou, či tento plán obdržal a rovnako nás zaujímalo, ako ho hodnotí jeho šéf Robert Kaliňák (Smer). Na odpoveď čakáme.
Medzi desiatkami podporovateľov z oblasti politiky, diplomacie či vojenstva, ktorí sa pod Sky Shield podpísali, možno nájsť bývalého poľského prezidenta Aleksandra Kwasnievského, bývalého zástupcu najvyššieho veliteľa NATO Richarda Shirreffa alebo litovskú expremiérku Ingridu Šimonyté či bývalého litovského ministra zahraničných vecí Gabrieliusa Landsbergisa.
Cesta ku všetkým obsadeným územiam?
Tvorcovia dokumentu rátajú s tým, že Sky Shield bude súčasťou širšej stratégie na pomoc Kyjevu a dopomôže Ukrajine získať späť „všetky okupované územia“ a zabezpečiť jej „budúcu odolnosť a prosperitu“.
„Sky Shield predstavuje opatrenie s najnižším rizikom a najvyšším dopadom, ktoré môžu európski spojenci aktuálne prijať, aby vojnu ukončili skôr a zabránili vojne medzi Ruskom a NATO,“ napísali autori.
„Rusko bude určite reagovať [...] hybridnými prostriedkami, pretože nemôže odpovedať žiadnou účinnou vojenskou eskaláciou nad rámec toho, čo už existuje. Pokúsi sa o kybernetické útoky, propagandu a pokusy o sabotáž kľúčovej infraštruktúry, ale s obmedzenými výsledkami, ak členovia koalície využijú svoje technologické výhody,“ skonštatovali tiež.
Závan starých čias
Pripomeňme, že v prvej polovici minulého roka sa objavil sčasti podobný a neúspešný nápad zostreľovať ruské vzdušné útočné prostriedky nad západným územím Ukrajiny pomocou systémov protivzdušnej obrany umiestnených v jej susedných štátoch. Konkrétne v členských krajinách NATO – v Poľsku, na Slovensku a v Maďarsku.
Požiadavka vychádzala zo strategického dokumentu, ktorý 14. mája 2024 zverejnila pracovná skupina pre bezpečnosť Ukrajiny. Desaťstranový dokument mal názov Euroatlantická budúcnosť Ukrajiny: dláždiť cestu k mieru a bezpečnosti.
Signatármi boli napríklad bývalý britský premiér Boris Johnson, niekdajšia americká ministerka zahraničných vecí Hillary Clintonová, vedúci kancelárie prezidenta Ukrajiny Andrij Jermak, bývalý generálny tajomník NATO Anders Fogh Rasmussen či bývalý veliteľ jednotiek USA v Európe Wesley Clark. Zo Slovenska svietilo meno expremiéra Mikuláša Dzurindu.
