Export a import sú ako nohy pri chôdzi: jedna vždy nasleduje druhú

Prvé pravidlo je známe aj ako Lernerov teorém symetrie. Ak EÚ zavedie clo na americké motorky, zvýši sa domáci dopyt po európskych mašinách. To spôsobí presun zdrojov do výroby motoriek, napríklad z výroby automobilov.

Európske automobilky budú vyrábať drahšie a buď ich marže, alebo predaje poklesnú. Európania zároveň budú menej dopytovať doláre, pretože ich už nepotrebujú na nákup amerických motoriek. To povedie k posilneniu eura a ďalšiemu zníženiu konkurencieschopnosti európskych exportov. Export a import sú ako nohy pri chôdzi: jedna druhú vždy nasleduje.

Druhé pravidlo som už empiricky spomenul v novembrovom komentári. Clo nepotrestá len domácnosti, ale aj domácich výrobcov. Zhruba polovicu amerických importov tvoria medziprodukty. Ak výrobcovia nedokážu nakúpiť alternatívne vstupy doma, skončili. Ak to dokážu, ale za vyššie ceny, ich konkurencieschopnosť poklesne.

Tretie pravidlo je najmenej intuitívne. Termín „platobná bilancia krajiny“ do verejnej diskusie o medzinárodnom obchode prakticky vôbec nevstupuje, pretože tá sa obmedzuje len na tok tovarov a služieb, teda „bežný účet“. To je však iba jedna polovica platobnej bilancie. Tou druhou polovicou je kapitálový účet.

Pri každej obchodnej transakcii tečie jedným smerom tovar a druhým peniaze. Kapitálový účet popisuje, čo sa deje s peniazmi. Američan na devízovom trhu vymení 100-tisíc dolárov za eurá a kúpi si za ne Porsche vyrobené v Bratislave. Na účtoch Európanov po tejto transakcii pribudlo 100-tisíc dolárov.

Ak si za ne vzápätí kúpime kalifornské pomaranče, naša vzájomná obchodná bilancia bude vyrovnaná.

Ak si však nič americké nekúpime, vznikne touto transakciou obchodný deficit v USA a prebytok v EÚ. Čo sa stane so 100-tisíc dolármi, ak sa neminú na americký tovar? Za doláre sa kúpi kapitálové aktívum. Napríklad americký štátny dlhopis, alebo možno akcie Tesly.

Táto transakcia sa prejaví ako prítok na kapitálovom účte USA. Obchodná bilancia a kapitálový účet sú navzájom spojené nádoby, ktorých súčet je vždy nula. Ak majú USA obchodný deficit jednu miliardu dolárov, znamená to, že ich kapitálový účet je v prebytku jednu miliardu dolárov.

Obchodné deficity majú preto priamu spojitosť s medzinárodnými kapitálovými tokmi. Irwin preto konštatuje, že ak majú politici pocit, že obchodný deficit ich krajiny je problém, ktorý treba riešiť, musia zmeniť pomer úspor a domácich investícií. Typickým takým krokom je zníženie deficitu.

Zmena pomerov v medzinárodnom obchode je preto oveľa delikátnejšia úloha, ako sa na prvý pohľad zdá.