Brusel chce liať peniaze do zbraní domácej výroby. Čoraz viac sa ich však dováža z USA
Takmer dve tretiny zbraní, ktoré európski členovia Severoatlantickej aliancie (NATO) nakúpili za posledných päť rokov, pochádzali z USA. Poukázal na to výskum švédskeho Štokholmského medzinárodného inštitútu pre výskum mieru (SIPRI).
Dovoz zbraní do Európy sa v rokoch 2020 až 2024 viac ako zdvojnásobil oproti predchádzajúcemu obdobiu rokov 2015 až 2019, citoval z výskumu denník Financial Times (FT). Starý kontinent tak reagoval na vojnu na Ukrajine, pričom americký dovoz vojenských technológií z USA činil 64 percent celkového importu. V predošlom období to bolo 52 percent celkového dovozu.
Európski spojenci pokračovali v nákupe amerických zbraní napriek vlastným výzvam „prijať opatrenia na zníženie svojej závislosti od dovozu zbraní a na posilnenie zbrojárskeho priemyslu v Európe“, vysvetlil riaditeľ programu SIPRI pre transfery zbraní Mathew George.
Tieto údaje len podčiarkujú vysokú mieru vojenskej závislosti na Spojených štátoch. Ide o kľúčovú informáciu. A to vzhľadom k tlaku Donalda Trumpa na európskych členov NATO, aby zvýšili obranné výdavky, ako aj v kontexte veľkého zbrojenia, ktoré avizovala predsedníčka Európskej komisie.
Ursula von der Leyenová začiatkom marca predstavila program ReArm Europe, v rámci ktorého členské štáty EÚ plánujú investovať do domáceho obranného priemyslu takmer 800 miliárd eur. Zároveň konkretizovala, že Európska komisia navrhne aj nový nástroj, ktorý poskytne členským štátom 150 miliárd eur na pôžičky na investície do obrany.
Európske štáty privítali, že súčasťou plánu je aj uvoľnenie prísnych rozpočtových pravidiel. Podľa von der Leyenovej to krajinám "umožní výrazne zvýšiť výdavky na obranu bez toho, aby sa spustil postup pri nadmernom deficite". Ide o postup, ktorý núti vlády znížiť úroveň deficitu, ak prekročí maastrichtskú hranicu tri percentá.
Viaceré štáty ako Francúzsko, Taliansko či Španielsko tiež majú celkový verejný dlh vyšší ako 100 percent HDP, pričom maastrichtské konvergenčné kritériá vyžadujú maximálnu hranicu dlhu na úrovni 60 percent HDP.
Neuplatňovanie nápravného mechanizmu pri výdavkoch na obranu tak vytvára otázky ohľadom finančnej stability krajín ako sú Francúzsko, Taliansko, Belgicko, Rumunsko či Slovensko a zopár ďalších.
Informácie o zvýšení európskej závislosti od dovozu zbraní z Ameriky sú ďalším dôvodom pre polemiku. Je totiž otázne, či ich bude Európa, napriek ambicióznym plánom, schopná produkovať dostatočne efektívne a nebude výhodnejšie nakupovať ich z USA, tak ako dosiaľ.
