Akcia Búrka: neschopnosť stíhať korupciu alebo účelové prenasledovanie sudcov?

Akcia Búrka bola označením pre najmasovejšie zatýkanie sudcov v histórii Slovenskej republiky. Spúšťačom celej akcie bola zadržaná komunikácia Mariána Kočnera v aplikácii Threema a neskôr spolupráca dnes už odsúdeného sudcu Vladimíra Sklenku s políciou, ktorý sa rozhodol vypovedať proti svojim kolegom.

V rámci tejto akcie boli zadržaní a obvinení sudcovia Denisa Cviková, Jarmila Urbancová, Ľuboš Sádovský, Andrea Haitová, Richard Molnár, Gabriela Buľubašová, Zuzana Maruniaková, Dušan Srogončík, Katarína Bartalská, Dávid Lindtner, Eugen Palášthy a Angela Balázsová, ako aj bývalá sudkyňa a bývalá štátna tajomníčka Monika Jankovská.

Od zadržania a vznesenia obvinení týchto sudcov prešlo takmer päť rokov, no napriek tomu verejnosť dodnes nevidela odsúdenia podozrivých predstaviteľov justície, ktorí mali podľa vyšetrovateľov NAKA tvoriť organizovanú skupinu a korupciou ovplyvňovať súdne procesy.

Nečinnosť a nezákonnosti OČTK

Na tento problém upozornila podpredsedníčka Súdnej rady SR a sudkyňa Ayše Pružinec Eren, ktorá kritizovala nečinnosť orgánov činných v trestnom konaní, ako aj množstvo nezákonností, ktoré sprevádzali trestné konania obvinených sudcov.

Sudkyňa rovnako kritizuje skutočnosť, že obvinení sudcovia sú počas celej doby postavení mimo výkon svojej funkcie, čím vlastne policajní vyšetrovatelia prakticky odstavili veľký počet sudcov od ich práce bez toho, aby sa vyšetrovanie ich údajnej trestnej činnosti počas piatich rokov niekam pohlo.

Takýto postup vyplýva zo zákona o sudcoch a prísediacich, podľa ktorého, ak je sudca trestne stíhaný za úmyselný trestný čin, možno mu dočasne pozastaviť výkon funkcie sudcu, a to až do právoplatného skončenia trestného stíhania.

Sudkyňa Pružinec Eren pripomína, že pri policajnej akcii Búrka bolo zadržaným sudcom vznesené obvinenie dňa 9. marca 2020 a odvtedy sa trestné stíhania stále nachádzajú v prípravnom konaní. Sudkyňa kriticky hodnotila únik informácií o zadržaní sudcov do médií, ktoré už boli pripravené pred samotným zadržiavaním sudcov tak, aby mohli zaznamenať ich odvádzanie v putách zo strany polície.

Súdy často chybovali aj pri obvinených sudcoch

V prípade zadržaného sudcu Eugena Palášthyho podpredsedníčka súdnej rady poukázala na pochybenie súdu, ktorý držal sudcu Palášthyho v kolúznej väzbe a odmietol ho prepustiť iba na základe v tom čase novo dodaných operatívnych informácií.

Tieto operatívne informácie neboli nijako overené a väzobné dôvody sudcu boli založené na úplne iných skutočnostiach, čo napokon skonštatoval aj Najvyšší súd SR, ktorý sudcu Palášthyho z väzby prepustil.

V prípade bývalého predsedu Krajského súdu v Bratislave Ľuboša Sádovského sudkyňa Pružinec Eren poukazuje na skutočnosť, že počas piatich rokov bol vypočutý iba jediný raz a súd voči nemu odmietol obžalobu a celú vec vrátil do prípravného konania.

Bývalý predseda Okresného súdu Bratislava V Dušan Srogončík mal byť podľa Pružinec Eren obvinený z manipulácie so spismi v prípade zmenkových vecí Mariána Kočnera. Sudkyňa poukazuje na to, že v danom čase bola vykonaná kontrola spisov a ich prideľovania zo strany bývalej ministerky spravodlivosti Lucie Žitňanskej a bývalého ministra spravodlivosti Gábora Gála a nenašla žiadne pochybenia.

Napriek výsledkom kontroly videl vyšetrovateľ NAKA v celom prípade dôkazy o manipulácii so spismi a rozhodol sa sudcu Srogončíka obviniť, no dodnes nebola podaná obžaloba.

Viaceré pochybenia senátu 5T

Na pochybenia súdov pri väzobnom stíhaní obvinených sudcov poukazuje aj rozhodnutie ústavného súdu v prospech obvineného sudcu Richarda Molnára. Ten sa sťažoval na to, že známy senát 5T Najvyššieho súdu SR s predsedom Jurajom Klimentom ignoroval podanú námietku zaujatosti.

Ústavný súd v prípade sudcu Klimenta konštatoval arbitrárny postup a svojvôľu a priznal porušenie základných ľudských práv sťažovateľa. Sudca Molnár je momentálne neprávoplatne uznaný vinným iba v jednom z desiatich bodov obžaloby, voči čomu podal odvolanie.

S ústavnou sťažnosťou uspel aj obvinený sudca a dnes advokát Dávid Lindtner, pri ktorom Ústavný súd SR konštatoval porušenie jeho práva na osobnú slobodu pri väzobnom stíhaní, ako aj porušenie práva na zákonného sudcu. Obžaloba podaná voči jeho osobe bola odmietnutá pre závažné hmotnoprávne a procesnoprávne pochybenia a momentálne o odmietnutí obžaloby rozhoduje Najvyšší súd SR.

Senát sudcu Klimenta porušil podľa rozhodnutia ESĽP práva aj obvinenej sudkyne Denisy Cvikovej, a to pre svojvoľné a arbitrárne rozhodovanie, ako aj pre neprípustnú nadprácu senátu sudcu Klimenta v neprospech stíhanej sudkyne. Európsky súd priznal sudkyni Cvikovej odškodné z dôvodu nemajetkovej ujmy v sume 19 500 eur.

Ani voči sudkyni Gabriele Buľubašovej alebo sudkyni Andrei Haitovej nebola počas piatich rokov vznesená obžaloba, pričom sudkyňa Haitová bola aj disciplinárne stíhaná pre svoje obvinenia, no napokon bola disciplinárnym senátom Najvyššieho správneho súdu SR oslobodená.

Sudkyňa hovorí o tlaku pri dohode o vine a treste

Sudkyňa Pružinec Eren poukazuje na skutočnosť, že v celej akcii Búrka bola za celé roky právoplatne odsúdená iba jediná sudkyňa, Miriam Repáková, a to z dôvodu, že uzavrela dohodu o vine a treste. Podľa vyjadrení Pružinec Eren však sudkyňa Repáková uviedla, že dohodu o vine a treste prijala pod nátlakom a na zvrátenie svojej dohody plánuje využiť mimoriadny opravný prostriedok vo forme obnovy konania.

V najväčšej korupčnej kauze sudcov teda vyšetrovatelia NAKA ani prokuratúra nevedeli počas dlhých rokov dosiahnuť stav, aby boli všetky podozrenia voči sudcom preverené a dotiahnuté do úspešného konca. Päť rokov je mimoriadne dlhá doba, pri ktorej verejnosť nepozná žiadne relevantné závery o tom, či skutočne na súdoch pôsobila organizovaná skupina korupčných sudcov.

Podobnú kritiku nečinnosti OČTK vyjadrila aj predsedníčka súdnej rady Marcela Kosová, podľa ktorej OČTK v niektorých prípadoch ani neurobili potrebné úkony. Takýto postup je pritom neprípustný pri akomkoľvek obvinenom, no pri sudcovi ide o mimoriadne závažný problém.

Sudca totiž z titulu svojej funkcie autoritatívne rozhoduje o právach iných. Ak pácha trestnú činnosť, musí byť jednoznačne postavený mimo svoju funkciu a odsúdený, inak jeho zotrvanie v talári spôsobí ďalšie škody v súdnych konaniach. Pri jeho obvinení by si však mala byť polícia mimoriadne istá, že vznesenie obvinenia sa pretaví aj do právoplatného odsúdenia.

Odsúdenia obvinených sudcov chýbajú

Pri takom masívnom zatýkaní sudcov a ich väzobných stíhaniach by sa mohlo zdať, že polícia má jednoznačné dôkazy o tom, že sudcovia prekračovali zákon.

Realita však ukazuje, že polícia často ani nedokáže podložiť svoje podozrenia o páchaní trestnej činnosti sudcov do takej miery, aby prokuratúra mohla podať obžalobu. Porušovanie práv sudcov, ktoré konštatujú nadriadené súdy, a nečinnosť OČTK tak vytvára vo verejnosti dojem, že po prvotnom bombastickom zatýkaní sudcov narazili strážcovia zákona na právnu realitu v podobe dôkaznej núdze.

Inak sa nedá vysvetliť, že po mimoriadne dlhej dobe nie sú schopné štátne orgány úspešne predkladať dôkazmi podložené obžaloby na sudcov, ktorí sú dlhé roky postavení mimo výkonu funkcie a pôsobia v akomsi vzduchoprázdne. Podľa vyšetrovateľov malo ísť pritom o organizovanú skupinu, a teda dôkazy by mali vzájomne usvedčovať viacerých obvinených zo spoločného protiprávneho konania.

Momentálne však vznikol stav, že OČTK úspešne vyradili z práce množstvo obvinených sudcov, ktorých agenda teraz prešla na iných, už aj tak preťažených sudcov, alebo spôsobuje iné právne komplikácie pre dotknuté subjekty.

Zákon totiž hovorí o tom, že pozastaviť výkon funkcie sudcu možno až do právoplatného skončenia trestného stíhania. A to je v nedohľadne.

Obvinení sudcovia tak nemôžu súdiť, no fakticky sú stále nevinnými osobami a štát nevie, čo ďalej s celou situáciou. Verejnosť vnímala rozsiahle zatýkanie a titulky o korupcii na súdoch, iba aby po rokoch nevidela jediné právoplatné odsúdenie okrem dohody o vine a treste, ktorá mala byť navyše vynútená.

Ak by štát disponoval dôkazmi o korupcii, nie je zrejmé, prečo by prokuratúra už dávno nepodala obžaloby voči obvineným sudcom. Neúmerné naťahovanie trestných konaní naznačuje, že štát zrejme nebude vedieť dotiahnuť tieto kauzy do úspešného odsúdenia osôb, u ktorých predpokladá protiprávne konanie.

Zo sudcovskej Búrky sa tak vytvoril stav, v ktorom nastalo ticho pred ďalšou búrkou. Tou však už budú masívne žaloby voči štátu zo strany sudcov, ktorým štát nedokáže preukázať vinu.

Verejnosť si tak môže odniesť záver o tom, že tento štát buď nevie dokazovať na súde masívnu korupciu medzi padlými sudcami a tí ostatnú nepotrestaní, alebo zatýka a obviňuje nevinných sudcov iba preto, aby podporil svoj falošný naratív o všadeprítomnej korupcii.