Na Slovensku je 2 900 miest a obcí. Kanalizáciu nemá 1 700 z nich, pričom najmenej napojených budov na odvádzanie odpadových vôd kanálmi je v Banskobystrickom kraji a najviac v Bratislavskom kraji. Využívajú preto žumpy, resp. septiky. Následne „splašky“ z nich vyťahujú a vyvážajú do čistiarní odpadových vôd.
Asociácia vodárenských spoločností upozorňuje, že práve v tomto môže vďaka novej legislatíve vzniknúť problém. Väčšina čistiarní odpadových vôd je totiž vo vlastníctve vodárenských spoločností.
Podľa predsedu Asociácie vodárenských spoločností Stanislava Hrehu je problémom nielen to, že vodárenské spoločnosti nebudú mať možnosť ťahať žumpy a vyvážať ich do čistiarne odpadových vôd, ale aj fakt, že tie nebudú môcť podľa tejto legislatívy čistiť žumpové vody.
Zástupcovia Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS) i Asociácia vodárenských spoločností na tento problém upozornili na spoločnej tlačovej besede, na ktorej tiež kritizovali aj to, že v súvislosti s navrhovanou novelou zákona neprebehla potrebná diskusia a neboli brané do úvahy pripomienky odborníkov.
„To znamená, že občania daný problém nebudú môcť inak riešiť, len pokútnym spôsobom, čo bude mať za následok vyvážanie obsahu žúmp do našich riek, polí. Ohrozia tak spodné vody. Preto apelujeme na všetkých poslancov, aby tento zákon neschválili,“ zdôraznil na tlačovej besede Hreha.
Predseda ZMOS Jozef Božík upozornil, že ak obyvatelia nebudú mať kam vyvádzať svoju žumpovú vodu, lebo ju nebudú môcť dať doviezť do čistiarne, dôjde k ohrozeniu zdravia a života ľudí. „Prijatím novely bude ohrozený bežný život približne 1,5 milióna obyvateľov,“ uviedol Božík.
Vyťahovanie peňazí z firiem
Ministerstvo životného prostredia SR reaguje na kritiku tým, že vodárenské spoločnosti odmietajú prijatie novely zákona o odpadových vodách preto, lebo im vyhovuje dlhoročný stav, v rámci ktorého nemajú žiadne povinnosti okrem vyťahovania peňazí z firiem.
Problém chce vyriešiť tak, že postupne vybudujú kanalizáciu vo všetkých mestách a obciach, kde doteraz nie je. „Neviem si predstaviť, ako sa dá za jeden rok odkanalizovať 1 700 obcí, ani si to neviem predstaviť v priebehu najbližších 20 rokov. Hovoríme o miliardách eur,“ reagoval Hreha.
Nová legislatíva má podľa ministerstva nastaviť jasné pravidlá, ktoré nasmerujú financie na pôvodný účel, a to obnovovať a budovať kvalitnú vodárenskú infraštruktúru, ktorá bude dostupná a ekonomicky výhodnejšia ako pravidelné vyvážanie odpadových vôd zo žúmp.
V stanovisku, ktoré poslal envirorezort Štandardu, sa ďalej uvádza, že verejný záujem musí mať prednosť pred obchodnými záujmami samotných právnických osôb, ktoré sú vlastníkmi verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie.
Šéf rezortu Tomáš Taraba spresnil, že investičný dlh vodárenských firiem je niekoľko miliárd eur. „Tieto vodárenské spoločnosti hospodáriace s peniazmi daňových poplatníkov namiesto toho, aby podporovali zmysluplné investície do obnovy vodárenskej infraštruktúry a znížili miliardový deficit, tak radšej vyťahovali peniaze na rôzne akože charitatívne činnosti. Tieto praktiky sme preto odmietli,“ doplnil Taraba.
Uvedené spoločnosti sa podľa neho skrývajú za ľudí a obce, ktoré nemajú vybudovanú verejnú kanalizáciu. „K súčasnému stavu výrazne dopomohla deravá legislatíva, na ktorú upozorňuje aj Najvyšší kontrolný úrad a ktorú môžu poslanci parlamentu zmeniť na najbližšej schôdzi parlamentu,“ spresnil minister.
Rezort životného prostredia v stanovisku uviedol, že vodárenské spoločnosti v súčasnosti ochraňujú zaužívanú prax, v rámci ktorej neinvestujú do vodárenskej infraštruktúry, ale do rôznych vlastných aktivít nesúvisiacich s vodárenskou činnosťou.
Takisto im vraj prekáža, že novela zákona o vodovodoch a kanalizáciách vnáša do činností „vodárov“ poriadok a zabraňuje napríklad skrytej privatizácii.
„Nová legislatíva nastavuje jasné pravidlá, ktoré nasmerujú financie na pôvodný účel, a to obnovovať a budovať kvalitnú vodárenskú infraštruktúru, ktorá bude dostupná a ekonomicky výhodnejšia ako pravidelné vyváženie odpadových vôd zo žúmp," dodalo ministerstvo.
Ako za Turčína Poničana
Medzi obce, ktoré nemajú kanalizáciu, patrí aj obec Poniky v okrese Banská Bystrica. Viac ako tisíc obyvateľov je v podhorskej dedine známej aj z básne Sama Chalupku Turčín Poničan bez kanalizácie.
Rázovitá a malebná dedina sa skladá z troch častí – Poniky, Ponická Huta a Ponická Lehôtka. Spolu tam žije 1 559 obyvateľov. „V našej obci nebola zrealizovaná dažďová a ani odpadová kanalizácia,“ uviedla pre Štandard starostka obce Poniky Jana Ondrejková. Tu by výstavba odvádzania odpadovej vody kanálmi stála desiatky miliónov eur.
Súčasná starostka aj jej predchodcovia tento problém nevyriešili, a to z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov. „Náklady na vybudovanie kanalizácie vo všetkých troch častiach by v súčasnosti presahovali 30 miliónov eur a na to zdroje nemáme,“ vysvetlila Ondrejková.
[link url =https://standard.sk/793689/snahy-o-ovladnutie-vodarenskej-infrastruktury-sa-objavili-len-v-hlave-sefa-nku-tvrdi-kratky]Samospráva sa pokúša získať financie z európskych zdrojov na vypracovanie projektovej dokumentácie pre územné a stavebné povolenie. Snahy obce sú zatiaľ len vo fáze prípravy. Žiadosť však ešte nepodali, nakoľko len samotná dokumentácia vyjde na približne 200-tisíc eur.
V obci by kanalizáciu privítali. „Ja som za jej vybudovanie. Ak získame finančné prostriedky z eurofondov na vypracovanie projektovej dokumentácie, budeme sa snažiť získať ďalšie financie na jej výstavbu v etapách,“ doplnila starostka.
Občania v obci využívajú v súčasnosti žumpy, resp. septiky, ktoré si dávajú vyťahovať. Za poplatok im ju vyprázdnia a následne i prepláchnu. Niektorí to absolvujú viackrát do roka.
„Kanalizácia by bola určite výhodou. Ja si teraz dávam vyťahovať žumpu zhruba trikrát za rok. Robí to súkromná firma, ktorá sa na to špecializuje. Ak sa zákon zmení, určite to bude drahšie ako v súčasnosti. Odvádzanie odpadovej vody chceme, bude menej starostí,“ povedal pre Štandard obyvateľ Poník.
Odkanalizovanie bude náročné
Starostka na margo novely zákona rozmýšľa, prečo musí prísť k novej právnej norme. „Nevidím dôvod, prečo by Stredoslovenská vodárenská spoločnosť nemohla vyvážať žumpy a nemohla ich obsah čistiť vo vlastných čistiarňach odpadových vôd, ktoré sú určite veľkokapacitné a ktoré sú na to stavané,“ uviedla Ondrejková.
„Neviem, v čom je problém. Buďme radi, že ľudia majú žumpy, septiky, pokiaľ nie sú vybudované kanalizácie,“ doplnila starostka s tým, že v ich obci nebude jednoduchá ani výstavba odvádzania odpadových vôd.
Dedina je členitá, rázovitá a skladá sa zo spomínaných troch častí. Jedna časť je úplne samostatná a nie je spojená so zastavaným územím. Tam by teda musela byť aj napríklad samostatná čistička odpadových vôd.
Takisto je veľa domov, ktoré by boli pod úrovňou kanalizačného potrubia. Ich obyvatelia by museli používať preto aj čerpadlá, ktoré by si museli zaplatiť. „V dnešnej ťažkej dobe by to boli financie pre ľudí navyše. Všetko je však riešiteľné a ako som už uviedla, kanalizáciu by sme v obci privítali,“ doplnila Ondrejková.
[link url =https://standard.sk/809567/progresivne-slovensko-kritizuje-novelu-zakona-o-vodovodoch-a-kanalizaciach]Starostka nevylučuje, že ak by sa obyvateľom v budúcnosti situácia s vyprázdňovaním žúmp skomplikovala, že by si ich nedali vyťahovať, ale by ich „načierno“ vypúšťali. Myslí si, že sa to deje aj teraz v obciach po celom Slovensku. Samosprávy totiž nemôžu sledovať a kontrolovať každý dom, či je žumpa správne vybudovaná, nepriepustná a podobne. Na to nemajú kapacity, ani zamestnancov.
Hrozia pokuty
Čistenie žúmp je povinnosťou ich vlastníkov, nie obcí a vývoz odpadových vôd môžu vykonávať len osoby s príslušným oprávnením a zmluvou s čistiarňou.
Žumpy musia spĺňať požiadavky vodotesnosti, aby nedošlo k úniku splaškov do podzemných tokov. Nesprávne nakladanie s odpadovými vodami môže spôsobiť znečistenie vôd, šírenie zápachu, fekálne baktérie zase vážne zdravotné problémy, ako je žltačka alebo iné infekcie.
Odvoz obsahu žúmp môžu teda robiť len obce, správcovia kanalizácií alebo firmy s oprávnením. Každý majiteľ žumpy je však povinný zabezpečiť jej pravidelné vyprázdňovanie a viesť si o tom záznamy. Jej obsah sa smie odviezť len do čistiarne odpadových vôd – inak hrozia sankcie.
Fyzickým osobám hrozí pokuta podľa zákona o vodách do výšky 100 eur. Právnické osoby môžu zaplatiť až trojnásobok ročného poplatku za vypúšťanie alebo minimálne 1 000 eur.