Blížiaca sa konsolidácia pohla energopomocou. Má ísť tým, ktorí to potrebujú

Ministerstvo hospodárstva o adresnej energopomoci hovorilo už dlho. Oficiálne medializovaným dôvodom, prečo sa tak ešte nedeje, a opäť je pomoc plošná, bola krátkosť času, ktorú rezort pod vedením Denisy Sakovej mal na prípravu.

Stredu však vláda venovala aj tejto téme a v predloženom návrhu zaznieva, že dôvodom na jeho vypracovanie bola potreba vytvorenia legislatívneho rámca pre zber a analýzu sociálno-ekonomických údajov.

Kabinet v stredu návrh zákona o poskytovaní údajov schválil. V budúcom roku bude pomoc na drahé energie pre domácnosti pokračovať, avšak na vykurovanie bazénov by ju už nemal dostať nik. Podľa nového usmernenia by mala byť adresná a dostať by ju mali zraniteľní odberatelia ohrození energetickou chudobou.

Do parlamentu sa návrh posiela v skrátenom legislatívnom konaní.

Údaje budú analyzovať

Zber údajov bude zameraný na príjmy, dávky aj príspevky, ktoré tvoria príjmovú stránku domácností. Štát sa bude zaujímať aj o dáta o veľkosti a charaktere spotreby energií a vody, ktoré tvoria výdavkovú stránku domácností. „Cieľom zberu a analýzy údajov je vytvorenie a napĺňanie logicky štruktúrovanej databázy prevádzkovanej ministerstvom," dodáva rezort hospodárstva.

Databáza sa v ďalšom období transformuje na komplexný informačný systém na vyhodnocovanie ohrozenia jednotlivých domácností energetickou chudobou. Skúmať sa z nej bude aj miera ich ohrozenia na základe vytvorenia registra odberných miest so všetkými relevantnými údajmi potrebnými na inštitucionalizovanie systému adresnej energopomoci.

Rezort avizuje, že voči súčasnej praxi nepribudnú nové kategórie informácií k tým, ktoré sa aktuálne už evidujú a spracúvajú. „Vytvára sa legislatívny rámec, na základe ktorého bude môcť ministerstvo existujúce údaje od jednotlivých poskytovateľov zbierať a ďalej s nimi pracovať,“ konštatuje s dôvetkom, že sa na základe nich bude vyhodnocovať miera ohrozenia jednotlivých domácností.

Nakoniec sa identifikujú tie, ktorým bude adresná energopomoc určená.

Počíta sa s dotáciami

Aj napriek tomu, že Saková už vlani v jeseni o adresnosti tejto aktivity zo strany štátu hovorila, kabinet s drahými energiami zabojoval opäť helikoptérovo. "Vďaka energopomoci sme znížili infláciu na tento rok a energopomoc pomohla mnohým ľuďom,“ povedal na margo tejto témy v politickej diskusnej relácii STVR Sobotné dialógy minister financií Ladislav Kamenický.

Pripustil, že to stojí nemalé peniaze, ale podľa neho ich štát na to nájsť musí. "Bude to ešte predmetom rokovaní v koaličnej rade. Ja by som bol rád, ak by bola pomoc adresná, alebo bude nejaká iná. Samozrejme, energopomoc musí byť skonsolidovaná," dodal.

Na stole totiž má nové opatrenia, ktoré budú súčasťou novej konsolidácie. Vďaka štátnym dotáciám na energie nezažili slovenské domácnosti v novom roku šok zo zvyšovania cien elektriny, plynu či tepla. Ceny za dodávky plynu a tepla totiž zostali na minuloročných úrovniach.

Dotovanie cien plynu a tepla stojí štátnu kasu v roku 2025 zhruba 235 miliónov eur. Vzhľadom na to, že nestúpli ani ceny za dodávky elektriny, niektoré domácnosti dokonca platia menej. Kabinet sa totiž dohodol so Slovenskými elektrárňami, ktoré ako dominantný výrobca elektriny dodajú v tomto roku domácnostiam silovú elektrinu za zastropovanú cenu na úrovni 61 eur za megawatthodinu.

Slovenské elektrárne sú pripravené dodávať domácnostiam silovú elektrinu za bezprecedentnú cenu aj v budúcom roku. Všetko však bude záležať od rokovaní s vládou. Návrh zákona reflektuje aj na doterajšie skúsenosti ministerstva s poskytovaním pomoci zraniteľným odberateľom a ďalším vybraným odberateľom energií počas rokov 2023 – 2025 a nebol predmetom medzirezortného pripomienkového konania.

Počet ľudí v EÚ, ktorí si nemôžu dovoliť vykurovať, rastie

Z dát Eurostatu vyplýva, že viac ako polovica pracujúcich ľudí v EÚ si nemôže dovoliť v súčasnosti vykurovanie svojej domácnosti. Upozornila na to koncom februára Konfederácia odborových zväzov. V porovnaní s rokom 2019 ide o nárast, keďže vtedy si nemohlo dovoliť vykurovanie 44 percent zamestnaných osôb.

Podiel obyvateľov EÚ žijúcich v energetickej chudobe sa zvýšil zo sedem percent v roku 2019 (30,7 milióna ľudí) na 10,6 percenta v roku 2023 (47,5 milióna ľudí). "Znepokojivým faktom je, že z tohto počtu až 10,3 milióna nových ľudí v energetickej chudobe tvorí zamestnaná populácia," vyčíslili odborári.

Ľudia si nemôžu podľa nej dovoliť vykurovanie domu či bytu aj z dôvodu nárastu cien energií. Počas krízy životných nákladov sa počet ľudí v EÚ, ktorí si nemôžu dovoliť udržiavať svoje domovy teplé, zvýšil o 16 miliónov, pričom väčšina z nich je zamestnaná.

Zvýšenie cien energií však nezasahuje len domácnosti, ale aj čoraz viac podnikov, ktoré čelia existenčným problémom, čo môže podľa odborárov viesť k masívnym stratám pracovných miest. Prijať by sa preto mali opatrenia na zníženie energetických nákladov pre priemysel.