Slabé výsledky žiakov a finančná záťaž. Na stole sú diskusie o zmene siete základných škôl

Jedným z hlavných problémov je vysoký počet malých základných škôl, ktoré zaťažujú rozpočet a zároveň neprinášajú očakávanú kvalitu vzdelávania. Na ich udržanie štát ročne vynakladá približne sto miliónov eur prostredníctvom kompenzačného príspevku.

Aj preto sú v súčasnosti aktuálne diskusie o úprave siete základných škôl, ktoré vychádzajú z revízie výdavkov predstavenej ministrom školstva Tomášom Druckerom. Cieľom je presmerovať finančné zdroje tam, kde dosiahnu najväčší prínos.

Slabé výsledky žiakov z malých škôl

Na Slovensku dnes funguje približne 464 škôl s menej ako 50 deťmi, čo predstavuje 23 percent zo všetkých základných škôl. Navštevuje ich len 2,5 percenta všetkých žiakov. 

Ďalších viac ako 600 vzdelávacích inštitúcií nespĺňa minimálny zákonom stanovený počet žiakov pri zriaďovaní školy. Mnohé z nich sa pritom nachádzajú v blízkosti iných, ktoré majú voľné kapacity.

Aj keď menšie výchovno-vzdelávacie inštitúcie zabezpečujú dostupnosť vzdelania vo vidieckych oblastiach, ich prevádzka je výrazne drahšia. Podľa správy z dielne rezortu školstva žiaci týchto škôl dosahujú tiež slabšie výsledky, najmä v matematike a slovenskom jazyku. 

[link url =https://standard.sk/873875/skoly-zapasia-s-nedostatkom-ucitelov-problemom-su-platy-agresivita-aj-rodicia]

Zároveň takéto zariadenia musia riešiť aj personálne a odborné obmedzenia, keďže menší počet pedagógov na jednotlivé predmety často znamená nižšiu úroveň výučby. 

Od roku 2016 bolo zrušených približne 90 základných škôl, najviac v Prešovskom kraji. Viaceré z nich boli národnostné školy alebo zariadenia s mimoriadne nízkym počtom žiakov. Z analýzy výdavkov však vyplýva, že napriek postupnej redukcii stále existuje priestor na ďalšiu optimalizáciu.

„Podľa demografických prognóz Eurostatu bude počet detí vo veku šesť až 15 rokov kulminovať v roku 2024 a následne sa stabilizuje. Tento vývoj otvára diskusiu o ďalšom zefektívnení školskej siete, ktoré by mohlo spočívať v zlúčení niektorých malých škôl s väčšími, pričom by sa dbalo na dostupnosť vzdelania a kvalitu výučby,” uviedlo ministerstvo školstva v správe.

Mestá optimalizáciu zatiaľ odmietajú

Mestá, ktoré sme v súvislosti s témou oslovili, sa však do možnej optimalizácie siete základných škôl zapojiť nechcú. Nevidia na to dôvod. 

„Neplánujeme zatvoriť žiadnu školu. Je pre nás dôležité, aby každé dieťa v meste mohlo študovať v primeraných podmienkach, pričom zohľadňujeme aj rozpočtové rámce. Sme v neustálom kontakte so štátnymi úradmi a veríme, že v tejto oblasti príslušné orgány poskytnú samosprávam primeranú pomoc,” ozrejmila pre Štandard Zita Ivicze z Oddelenia styku s verejnosťou Mestského úradu Dunajská Streda.

Podobný postoj zaujalo aj Komárno. Podľa Jánosa Bajkaia, vedúceho Odboru školstva, kultúry a športu, mesto neplánuje optimalizáciu siete základných škôl.

V minulosti bolo zatváranie málotriednych výchovno-vzdelávacích inštitúcií, najmä v maďarsky hovoriacich samosprávach, horúcou témou. Ich predstavitelia vyzývali na zohľadnenie nielen ekonomických, ale aj kultúrnych a spoločenských faktorov. Obávali sa, že zrušenie týchto škôl by mohlo spôsobiť odchod obyvateľov, znížiť prístup k vzdelaniu v maďarskom jazyku a prispieť k úpadku maďarskej kultúry v regiónoch.

Do optimalizácie sa nezapojí ani Trenčín. Hovorkyňa trenčianskej radnice Erika Ságová pre Štandard potvrdila, že vo svojej zriaďovateľskej pôsobnosti nemajú malé školy s nízkym počtom žiakov.

Naopak, niektorí zriaďovatelia riešia opačný problém. „Ružinov patrí medzi veľké mestské časti, ktoré, naopak, musia kapacitu výchovno-vzdelávacích inštitúcií vzhľadom na demografický vývoj navyšovať,“ vysvetlila Tatiana Tóthová, riaditeľka Komunikačného oddelenia mestskej časti Bratislava-Ružinov.