Aj keď menšie výchovno-vzdelávacie inštitúcie zabezpečujú dostupnosť vzdelania vo vidieckych oblastiach, ich prevádzka je výrazne drahšia. Podľa správy z dielne rezortu školstva žiaci týchto škôl dosahujú tiež slabšie výsledky, najmä v matematike a slovenskom jazyku.
[link url =https://standard.sk/873875/skoly-zapasia-s-nedostatkom-ucitelov-problemom-su-platy-agresivita-aj-rodicia]
Zároveň takéto zariadenia musia riešiť aj personálne a odborné obmedzenia, keďže menší počet pedagógov na jednotlivé predmety často znamená nižšiu úroveň výučby.
Od roku 2016 bolo zrušených približne 90 základných škôl, najviac v Prešovskom kraji. Viaceré z nich boli národnostné školy alebo zariadenia s mimoriadne nízkym počtom žiakov. Z analýzy výdavkov však vyplýva, že napriek postupnej redukcii stále existuje priestor na ďalšiu optimalizáciu.
„Podľa demografických prognóz Eurostatu bude počet detí vo veku šesť až 15 rokov kulminovať v roku 2024 a následne sa stabilizuje. Tento vývoj otvára diskusiu o ďalšom zefektívnení školskej siete, ktoré by mohlo spočívať v zlúčení niektorých malých škôl s väčšími, pričom by sa dbalo na dostupnosť vzdelania a kvalitu výučby,” uviedlo ministerstvo školstva v správe.
Mestá optimalizáciu zatiaľ odmietajú
Mestá, ktoré sme v súvislosti s témou oslovili, sa však do možnej optimalizácie siete základných škôl zapojiť nechcú. Nevidia na to dôvod.
„Neplánujeme zatvoriť žiadnu školu. Je pre nás dôležité, aby každé dieťa v meste mohlo študovať v primeraných podmienkach, pričom zohľadňujeme aj rozpočtové rámce. Sme v neustálom kontakte so štátnymi úradmi a veríme, že v tejto oblasti príslušné orgány poskytnú samosprávam primeranú pomoc,” ozrejmila pre Štandard Zita Ivicze z Oddelenia styku s verejnosťou Mestského úradu Dunajská Streda.
Podobný postoj zaujalo aj Komárno. Podľa Jánosa Bajkaia, vedúceho Odboru školstva, kultúry a športu, mesto neplánuje optimalizáciu siete základných škôl.
V minulosti bolo zatváranie málotriednych výchovno-vzdelávacích inštitúcií, najmä v maďarsky hovoriacich samosprávach, horúcou témou. Ich predstavitelia vyzývali na zohľadnenie nielen ekonomických, ale aj kultúrnych a spoločenských faktorov. Obávali sa, že zrušenie týchto škôl by mohlo spôsobiť odchod obyvateľov, znížiť prístup k vzdelaniu v maďarskom jazyku a prispieť k úpadku maďarskej kultúry v regiónoch.
Do optimalizácie sa nezapojí ani Trenčín. Hovorkyňa trenčianskej radnice Erika Ságová pre Štandard potvrdila, že vo svojej zriaďovateľskej pôsobnosti nemajú malé školy s nízkym počtom žiakov.
Naopak, niektorí zriaďovatelia riešia opačný problém. „Ružinov patrí medzi veľké mestské časti, ktoré, naopak, musia kapacitu výchovno-vzdelávacích inštitúcií vzhľadom na demografický vývoj navyšovať,“ vysvetlila Tatiana Tóthová, riaditeľka Komunikačného oddelenia mestskej časti Bratislava-Ružinov.
