V USA sa stupňuje spor o kritickej rasovej teórii. Viac ako dvadsať štátov proti nej pripravuje zákony

Spojené štáty americké majú nové bojisko v kultúrnej vojne. Je ním kontroverzná kritická rasová teória (KRT), o ktorej Štandard informoval už dávnejšie. Pre denník Wall Street Journal píše komentár o najnovšom boji v USA aktivista a režisér Christopher F. Rufo.

Kritická rasová teória (ďalej ako KRT) je v západnom svete prítomná už nejaký ten čas. Posledné roky postupne infiltrovala mnoho súkromných i verejných inštitúcií. Všetko sa však znásobilo po smrti Georgea Floyda, pričom termíny KRT ako belošské privilégium či systematický rasizmus sa dostali aj do najvyšších inštitúcií – napríklad univerzít.

Rufo tiež pripomína, že progresívni politici tiež začali zavádzať rôzne politiky, ktoré vychádzajú z KRT. Pod rúškom antirasizmu teda presadzovali opatrenia, ktoré boli sami o sebe rasistické – napríklad rozdeľovanie očkovacích látok alebo odpúšťanie pôžičiek len pre určité rasové skupiny.

Vďaka tomuto všadeprítomnému presahu sa však začali aj bežní ľudia oboznamovať s tým, čo vlastne kritická rasová teória prináša. V podstate delí obyvateľstvo krajiny na dve hlavné skupiny – utláčateľov a utláčaných.

Ako v komunistickej Číne

„Na verejných školách sa predmety inšpirované KRT mnohokrát pretvorili na rasové zasadnutia boja [nástroj komunistického útlaku v Číne, pozn. red.], pričom školy nútia deti, aby sa hodnotili podľa rasovej hierarchie, nútia belošských učiteľov podstupovať antirasistické terapie, či podporujú rodičov, aby sa stali belošskými zradcami,“ pripomína režisér.

Vyvolalo to prirodzený odpor. Nedávny prieskum agentúry YouGov ukazuje, že 64 percent opýtaných Američanov už počulo o KRT – z nich viac ako polovica je proti. Toto číslo rastie u tých, ktorí sa považujú sa politicky nezávislých. Až 72 percent ju vníma negatívne.

Proti KRT vystúpili aj zákonodarcovia, pričom vo 24 amerických štátoch predstavili nejaké formy zákonov proti tejto ideológii. V šiestich štátoch už dokonca uzákonili legislatívu, ktorá zakazuje vyučovať kritickú rasovú teóriu na školách. Proti tomuto novému tlaku stoja prirodzene zástancovia KRT.

„Cítiac, že strácajú kontrolu nad naratívom o rase, médiá kloniace sa naľavo spustili zúrivý protiútok. Liberálni prispievatelia do médií ako New York Times, Washington Post a MSNBC, začali vytvárať novú mytológiu ktorá prezentuje KRT ako mierumilovný akademický koncept, zatiaľ čo jeho odporcov označuje za pravicových extrémistov ktorých ženie rasový odpor,“ podotýka Rufo.

Na vine je kapitalizmus a meritokracia

Proponenti kritickej rasovej teórie taktiež tvrdia, že legislatíva naklonená proti nej vlastne chce zakázať, aby sa žiaci učili o otroctve či rasizme. To je podľa režiséra klamstvo. Pripomína, že KRT nie je o rasovej spravodlivosti – je o rasovej nadradenosti, ktorá využíva rasu ako nástroj na politickú revolúciu.

Koniec koncov, USA sú podľa KRT nenapraviteľne rasistickou krajinou a základné ústavné princípy slobody a rovnosti sú len zásterkou pre belošskú nadradenosť. Riešenie? Zrušiť kapitalizmus a zakázať všetko, čo nie je v súlade s kritickou rasovou teóriou.

Aktivista taktiež pripomína, že odpor voči KRT nevzniká v homogénnom prostredí. Kritika tejto agendy vychádza od ľudí všetkých rás i všetkých politických názorov. „Napríklad špeciálne americkí Ázijci sú proti KRT, ktorá podkopáva prijímanie na školy na základe výsledkov, pokročilé učebné predmety, či akademické štandardy,“ dodáva režisér.

Preto krik, že novoprijaté zákony v štátoch ako Oklahoma, Idaho či Texas môžu zakázať učiteľom hovoriť o dejinách či rasizme, je vyslovene lživý. Spomínané legislatívy zakazujú len to, aby sa deti učili o tom, že je „nejaká rasa prirodzene nadradená iným“ alebo že nejaká rasa „je prirodzene rasistická, sexistická, či utláčateľská.“

Rasa neexistuje, no belosi sú prirodzene rasisti

Pripomeňme, čo to KRT vlastne je. Kritická rasová teória sa zrodila koncom 80. rokov minulého storočia v Spojených štátoch amerických, kde vznikla v prostredí študentov práva na jednej z najprestížnejších univerzít sveta – na Harvarde.

Postupne sa na tento nový odbor nabaľovali aj ďalšie aspekty a KRT začala prenikať do ďalších vzdelávacích inštitúcií. V roku 2002 sa kritická rasová teória vyučovala už na 20 amerických právnych školách a začala vytvárať mnoho podskupín. A šíri sa ďalej.

„Je to pohľad, že právo a právnické inštitúcie sú zo zásady rasistické. Rasa sama osebe, namiesto toho, aby bola biologicky založená a prirodzená, je sociálne vytvorený koncept, ktorý je využívaný belochmi na podporu vlastných ekonomických a politických záujmov na úkor farebných ľudí,“ opisuje kritickú rasovú teóriu americký akademik a filozof Tommy J. Curry.

Dôležitou súčasťou KRT je boj proti takzvanému systematickému rasizmu a náprava skutočných i neskutočných krívd zo strany belochov. Často tiež spochybňuje, že by úspech jednotlivca vychádzal z jeho individuálnych schopností. Zjednodušene, biely doktor je podľa teórie doktorom predovšetkým preto, lebo má belošské privilégium a černošský narkoman je zrejme obeťou okov systematického rasizmu.

Nemôžete byť šikovní

Dôležitým pojmom kritickej rasovej teórie je aj predstava „belošského privilégia“, čo znamená, že belosi sú v spoločnosti zvýhodňovaní prakticky v každom možnom aspekte vďaka svojej rase.

Pre tento ideologický smer sa môže stať nepriateľom takmer hocikto či hocičo. Napríklad údajná existencia belošského vnímania jedinej správnej odpovede na číselný príklad. Liek na tento problém? „Etnomatematika“, teda matematika, ktorá bojuje proti kapitalizmu, imperializmu a rasizmu.

Popri slovách o útlaku a rasizme treba tiež pripomenúť, že najvyššie mediánové príjmy v Spojených štátoch majú Ázijci. Vo vedení veľkých súkromných spoločností (napríklad v hollywoodskych filmových štúdiách) sú zase nadpriemerne k pomeru v populácii zastúpení Židia. Normálne by sme to označili za väčšiu šikovnosť. Pre KRT však belosi nemôžu byť v ničom legitímne lepší, ako iné druhy ľudí.

Nielen v USA vás vedia niekedy ľahšie prijať na vysokú školu, ak ste členom nebelošskej menšiny. Podobné rasové kvóty nájdeme aj v ďalších oblastiach života, čo však paradoxne niekedy sťažuje život práve iným nebelochom. Byť to však opačne, krik o rasizme by bolo počuť už z diaľky.