Ceny na Slovensku od nového roka rastú. Pripravte sa, že to bude ešte horšie

Po minuloročnom útlme sa začína rast cien znova mierne rozbiehať. Primárnym dôvodom sú nepriame dane – najmä vyššia 23-percentná DPH uvalená na väčšinu tovarov a služieb, ale aj spotrebná taxa týkajúca sa sladených nápojov a tabakových výrobkov.

Hoci Štatistický úrad SR v piatok publikoval správu o tom, že oproti januáru, keď prišiel hlavný skok nahor (medzimesačne o 1,7 percenta), sa rast spotrebiteľských cien vo februári spomalil (šli nahor "len" o 0,4 percenta), pri pohľade na medziročné údaje je rastúci trend jasne viditeľný. Ak by medzimesačný rast cien pokračoval rovnakým tempom ako vo februári, inflácia by v tomto roku poľahky prekonala päťpercentnú hranicu.

Viaceré inštitúcie pritom predpokladajú, že práve okolo tohto čísla sa bude v tomto roku pohybovať. Vo svojej predikcii to uvádza Národná banka Slovenska či Eurostat. Najnižšiu infláciu na úrovni okolo 3,7 percenta predpovedá na tento rok ministerstvo financií.

Analytici ešte niekoľko mesiacov dozadu očakávali takmer dvojnásobne pomalšie tempo nárastu cien. Svoje prognózy zvýšili smerom nahor najmä po predstavení konsolidačného balíka, ktorý je výrazne proinflačný. Ekonómovia dlhodobo upozorňovali na základné pravidlo, že zvýšenú DPH či daň z finančných transakcií pretavia výrobcovia do koncových cien. Samozrejme, tie platí spotrebiteľ.

Potraviny dražejú napriek päťpercentnej DPH na vybrané položky

Čo sa týka medzimesačného porovnania, ceny rástli takmer vo všetkých výdavkových skupinách. Mierne zlacneli len odevy a obuv, ako aj telekomunikačné služby.

Ceny potravín sa zvýšili v druhom mesiaci roka o 0,2 percenta. Najviac dražel chlieb a obilniny, ovocie, zelenina či oleje s tukmi. Lacnejšie bolo napríklad mäso, cukor a cukrovinky. V dôsledku uvalenia spotrebnej dane rástli pomerne prudko ceny nealkoholických nápojov (2,5 percenta), ale výrazne zdražela aj káva, čaj či kakao.

Oproti lanskému februáru boli ceny potravín vyššie o 1,8 percenta. Oleje a tuky šli nahor takmer o pätinu. Podstatne menej zdraželo mlieko, syry a vajcia (5,2 percenta), cukor a cukrovinky (5,1 percenta) či ovocie (2,9 percenta). Mierne išli nadol mäso a zelenina.

Medziročne platíme viac takmer o tri percentá aj za bývanie a energie, pričom tie majú v koši najväčšiu váhu. Dodajme, že v porovnaní s vlaňajším februárom rástli ceny naprieč všetkými výdavkovými skupinami.

Všetko môže výrazne zhoršiť obchodná vojna

Hoci sa ráta s tým, že ďalšie výraznejšie zrýchľovanie inflácie v tomto roku nenastane, existuje niekoľko faktorov, ktoré to môžu zásadne zmeniť.

Prvým je fakt, že daň z finančných transakcií sa začne uplatňovať až od apríla. Istý čas pritom zvykne trvať, kým firmy vymenia svoje cenovky, vplyv preto bude vidno najskôr v budúcomesačných alebo až májových štatistikách.

Druhým, omnoho zásadnejším faktorom je obchodná politika Donalda Trumpa. Ten avizoval, že uvalí plošné 25-percentné clá na dovoz tovaru z Európskej únie. Na hliník a oceľ už dokonca platia. Brusel sľúbil odvetné opatrenia, ktoré majú (od apríla) ovplyvniť americký tovar v hodnote 26 miliárd eur. Na to už stihol Trump reagovať a starému kontinentu hrozí 200-percentnými clami na alkoholické nápoje.

Práve takáto špirála desí zrejme každého ekonóma. Okrem toho, že spomaľuje hospodársky rast, zrýchľuje aj rast cien. A to najmä tých produktov, na ktoré daná krajina clá uvaľuje. V Európe preto treba rátať s tým, že dražieť môže napríklad whisky, kozmetika či elektronika, ale aj komodity ako železo, oceľ či hliník.

Mohlo by Vás zaujímať Nie deštrukcia, ale pomalé zomieranie. Čo spôsobia clá a aká je šanca, že sa im vyhneme

Na obchodnej vojne, ktorá je čoraz bližšie, je významné najmä presvedčenie každého "lídra", že jeho krajina bude ťahať za dlhší koniec povrazu. Nesvedčia o tom len pompézne vyjadrenia Donalda Trumpa, ale aj slová šéfky Európskej centrálnej banky Christine Lagardovej: „Ak by sme pristúpili k skutočnej obchodnej vojne, v ktorej by sa obchod výrazne utlmil, malo by to vážne dôsledky (...) na rast na celom svete a na ceny na celom svete, ale najmä v Spojených štátoch.“

Faktom však je, že obmedzením obchodu prehrávajú všetci. Aj preto sa liberálni ekonómovia ozývajú, že Únia by mala Trumpov tlak vydržať a úder nevracať, keďže na to doplatia jej spotrebitelia.

Priestor na iné riešenia tu pritom je. V EÚ napríklad platia 10-percentné clá na americké autá, zatiaľ čo Amerika má sadzbu na úrovni 2,5 percenta. Nebolo by tak pre obe strany prospešnejšie rokovať o zbúraní aj tých malých colných bariér, ktoré aktuálne existujú?