Ale či už sa to nazýva vyššími výdavkami na obranu alebo vyššími výdavkami na niečo iné, stále ide o vyššie výdavky. Peniaze, ktoré sa uvoľnili vďaka dlhovej brzde, sa totiž môžu použiť na niečo úplne iné, napríklad na sociálnu politiku.
Ďalším nemeckým nástrojom má byť vytvorenie mimorozpočtového fondu vo výške 500 miliárd eur, ktorý sa má použiť v priebehu nasledujúcich desiatich rokov – a má ísť práve o „investície do obrany a infraštruktúry“. Týmto fondom ide Merz po ruke sociálnym demokratom.
Ide o obrovskú sumu, ktorá sa rovná približne 12 percentám nemeckého HDP. Vytvorením osobitného fondu a schválením reformy dlhovej brzdy hlasovaním v Bundestagu 18. marca, ide o najväčší fiškálny škrt a najmasívnejšie zadlženie v modernej histórii Nemecka. Úroveň štátneho dlhu sa tak môže zvýšiť na 90 percent HDP zo súčasných približne 63 percent.
Čo je však – veľmi mierne povedané – úplne nepochopiteľné, že Merz v snahe vyhovieť Zeleným na ich požiadavku prikývol. Konkrétne, že 100 z 500 miliárd eur by malo ísť na dekarbonizáciu. To znamená, že by mali ísť do Fondu pre klímu a transformáciu.
Okrem toho Zelení požadujú, aby sa v rámci zmeny ústavných pravidiel týkajúcich sa dlhu do ústavy zahrnul cieľ dosiahnuť klimatickú neutralitu do roku 2045. Merz teda súhlasí s vytlačením ďalších peňazí, ktoré pôjdu na solárne a veterné elektrárne alebo dokonca na zatepľovanie budov. Možno by sa mohli vrátiť dotácie na elektromobily, hoci Európska komisia ich plánuje zaviesť plošne, takže to možno nebude potrebné.
A prvé účinky doterajších plánov na výdavkové orgie? Nemecké dlhopisy zaznamenali najväčší pokles od zjednotenia Nemecka, pričom výnosy prudko poskočili. Trhy si to preložili tak, že sa začala éra inflačných tlakov a uvoľňovania inflácie.
Trhy reagujú podobne ako na plány Nemecka aj na pripravované kroky Bruselu s jeho plánom „prezbrojenia“ v hodnote 800 miliárd eur. Investori budú požičiavať drahšie, náklady na obsluhu dlhu sa zvýšia. Komisia sa snaží o zmiernenie rozpočtových pravidiel, prerozdelenie peňazí z existujúcich kohéznych fondov alebo o spoločné financovanie. To znamená vytvorenie nového spoločného úveru vo výške 150 miliárd eur, pravdepodobne vo forme spoločnej emisie dlhopisov.
Tak ako to bolo počas covidu v roku 2021, keď sa Únia prostredníctvom balíka EÚ novej generácie prvýkrát spoločne zadlžila a všetky krajiny sa museli – či chceli, či nie – stať dlžníkmi. Takisto sa majú uvoľniť investičné obmedzenia Európskej investičnej banky. To znamená aj jednoduchšie úvery pre európskych výrobcov zbraní.
Uvoľnenie pravidiel zadlžovania by zase znamenalo, že výdavky na obranu by sa nezapočítavali do oficiálnych deficitov. Tieto dlhy by však v skutočnosti narástli. A očakávať, že sa znížia ostatné výdavky, je naivné. To by sme nemohli pokračovať v politike Green Dealu.
V istom zmysle je komické, ako sa tu európske vedenie snaží spájať „špinavé“ zbrojenie a „čistú“ klimatickú politiku. Ako ide dohromady cielené zvyšovanie cien energie a ochromenie európskeho priemyslu so zbrojárskou výrobou, na to nikto nemá odpoveď.
Text, ktorý je krátený, pôvodne publikovali na webe Echo24. Vychádza so súhlasom redakcie.
