Fico: Protiruské sankcie budeme vetovať, ak pôjdu proti mierovým snahám

Na rokovaní Výboru NR SR pre európske záležitosti Robert Fico (Smer) uviedol, že sankcie Európskej únie (EÚ) proti Rusku sledovali cieľ vytvárať tlak v súvislosti s vojnou na Ukrajine. Podľa premiéra sa však situácia zmenila a ďalší balík sankcií je počas mierových rokovaní USA a Ruska neprijateľný.

„Môže sa stať, že príde okamih, keď povieme: nesúhlasíme, pretože si myslíme, že je to proti mierovým krokom, ktoré sa teraz robia,“ povedal Fico.

Protiruské sankcie, ktoré zaviedla Európska rada, majú dva hlavné body. Sankčný zoznam, na ktorom je viac ako 2 200 ruských a bieloruských občanov, ktorým zmrazili majetok v EÚ a nemôžu do európskych krajín vycestovať.

Druhou časťou sankcií sú obmedzenia importu určitých technológií a tovaru do Ruskej federácie, keďže ich môžu použiť pre vojenský priemysel. Tieto prijímajú v takzvaných balíkoch.

Viacerí predstavitelia Európskej rady pritom diskutovali o ďalšom, v poradí už sedemnástom balíku sankcií. Fico má ako slovenský premiér na rokovaniach rady právo veta, ktoré sa v prípade navrhnutia ďalšieho balíka sankcií, rozhodne využiť.

Sankcie nesmú ohrozovať slovenské záujmy, povedal Fico

Členské krajiny EÚ v minulosti navrhovali, aby sankcie zahŕňali aj dovoz ruského jadrového paliva, ktoré sa využíva v slovenských jadrových elektrárňach.

„Sú veľké chúťky vložiť do sankčných balíkov veci, ktoré nás už ohrozujú, ako náš mierový jadrový program,“ poznamenal premiér a dodal, že vláda neohrozí slovenskú jadrovú energetiku, aby „sme boli pekní pred Európskou úniou“.

Politika sankcií je navyše podľa šéfa vládneho kabinetu nefunkčná. Poslankyňa Vladimíra Marcinková (SaS) sa na výbore pýtala, či je to naozaj tak, keďže sankcie poškodili ruskú plynárenskú firmu Gazprom natoľko, že musela predávať budovy. "Ruské príjmy z predaju plynu sú, v porovnaní s predvojnovým obdobím, vyššie, takže Gazprom predáva budovy iba z dôvodu, že ich nepotrebuje," odpovedal Fico.

Zároveň dodal, že Európska komisia odkladá na neurčito cestovnú mapu, ktorá by mala zastaviť tok plynu z Ruska do Európy. Slovensko podľa neho o plyne rokuje predovšetkým s Azerbajdžanom. "Verím, že mierové rokovania otvoria cestu štandardnému tranzitu plynu cez Ukrajinu," skonštatoval.

Odškodnenie Hambálka

Premiér ďalej ozrejmil, že vláda možno odškodní slovenského občana Jozefa Hambálka, ktorý bol jediným občanom Európskej únie na sankčnom zozname. „My dnes rozmýšľame, v dobrom to hovorím, ako toho chudáka kompenzovať,“ prezradil Fico.

Európska únia zaradila na sankčný zoznam Hambálka, zakladateľa slovenskej odnože organizácie Noční vlci, v júli 2022. Dôvodom bola jeho údajná podpora Ruska na Ukrajine. V zdôvodnení sa písalo, že bol „napojený na ruského prezidenta Vladimira Putina a ďalších zástupcov ruskej vlády“.

Hambálkovi následne zablokovali majetok a súčasne dostal zákaz cestovať do krajín EÚ. Zo sankčného zoznamu ho odstránili v marci 2024.

Sankcie proti konkrétnym osobám budú podľa premiéra čoskoro zrušené úplne. „Myslím si, že tento zoznam padne jednoducho celý. Podľa mňa je to otázka pár týždňov alebo pár mesiacov,“ poznamenal premiér.

Ukrajine želá spravodlivý mier

Ešte pred odletom na samit Európskej rady slovenský premiér spresnil, že vzhľadom na postoj Maďarska nie je Európska rada schopná prijať závery k otázke Ukrajiny. On však rešpektuje maďarský postoj a Slovensko podľa neho „nikdy nebude súhlasiť“ so žiadnymi sankciami, ktoré bude chcieť niekto uvaliť na Maďarsko pre jeho suverénne názory.

Ukrajine želá spravodlivý mier. „Je však veľmi nebezpečné pre imidž EÚ a krajín, ktoré tvoria jej základ, ak EÚ zostane jediná, ktorá chce bojovať,“ dodal.

Slovenská vláda je podľa neho pripravená na vojenskú spoluprácu na komerčnej báze. „Podporujeme integráciu Ukrajiny do Európskej únie. Budeme pri nej stáť, pokiaľ ide o členstvo v Európskej únii,“ zhodnotil predseda vlády s dôvetkom, že problémom napokon môžu byť „veľké krajiny“, ktoré sú teraz za, no budú proti.

Fico už odletel do Bruselu

Po vystúpení v parlamentnom európskom výbore odletel Fico vo štvrtok ráno do Bruselu na zasadnutie lídrov EÚ, ktorí budú rokovať o konkurencieschopnosti bloku a nadviažu na mimoriadny samit o Ukrajine a budúcnosti európskej obrany zo 6. marca.

Prezidenti a premiéri EÚ sa budú zaoberať aj migráciou, najnovším vývojom na Blízkom východe, budúcim viacročným finančným rámcom, multilateralizmom a ďalšími globálnymi otázkami. Na pracovnom obede sa vo štvrtok zúčastní aj generálny tajomník OSN António Guterres.

Fico chce tento priestor využiť na otvorenie niekoľkých tém. Zdôraznil, že Slovensko výrazne podporuje multilaterálnosť pred bilaterálnosťou. Zároveň podporuje myšlienku rozšírenia stálych členov Bezpečnostnej rady i ďalšie zmeny vedúce k zefektívneniu fungovania "tejto významnej medzinárodnej organizácie".

Stálymi členmi Bezpečnostnej rady sú aktuálne len Francúzsko, Spojené kráľovstvo, USA, Rusko a Čína.

Zároveň chce diskutovať o kandidatúre Slovenska na nestále členstvo v rokoch 2028 – 2029. Slovensko už túto funkciu zastávalo v rokoch 2006 – 2007. "Postupne získavame podporu ďalších a ďalších krajín," spresnil.

Vláda SR patrí podľa premiéra medzi tie krajiny, ktoré hovoria o potrebe rovnováhy medzi zelenými cieľmi a konkurencieschopnosťou európskej ekonomiky. Hovoriť sa má podľa neho aj o automobilovom priemysle, ktorý považuje za jeden zo základných pilierov európskej ekonomiky.

Dodal, že vzniká tzv. aliancia krajín, ako je Slovensko, Poľsko, Česká Republika, či Bulharsko a Taliansko, ktoré žiadajú o výnimky pri emisných limitoch.

Kritika opozície

Stanoviská slovenskej vlády kritizovali predstavitelia opozície. Člen výboru Tomáš Valášek (PS) označil za zavádzajúce tvrdenia, že Slovensko nebude dodávať žiadne zbrane na Ukrajinu. Podotkol, že sme významným dodávateľom techniky na Ukrajinu a nedeje sa to čisto na komerčnej báze.

Firmy totiž podľa neho spolupracujú napríklad tak, že vyrábajú zbrane v areáloch zbrojoviek, ktoré vlastní štát. Mária Kolíková (SaS) dodala, že koalícia má ústa plné mieru, no za dôležité považuje byť pri budovaní "novej Európy".

Kritizuje, že Slovensko nie je pri "európskom rokovacom stole". Europoslankyňa Miriam Lexmann (KDH) nepočula od vlády, že by prichádzala s konkrétnymi riešeniami, ako nastaviť politiku v oblasti podpory automobilového priemyslu a nastavenia čerpania eurofondov.

Popri zasadnutí Európskej rady sa počas rokovaní o hospodárskych otázkach a konkurencieschopnosti koná v inkluzívnom formáte aj samit eurozóny.

Premiér by sa mal do vlasti vrátiť 21. marca.

(lh, max, tasr)