Konkurencia v oblasti umelej inteligencie v multipolárnom svete

Konferenčná miestnosť v Pekingu, v ktorej tvorcovia politík a riadiaci pracovníci prehodnocujú vládne kritériá týkajúce sa výkonnosti tisícov malých a stredných podnikov v tomto štvrťroku. Otvorená kancelária v Silicon Valley, v ktorej vládni dodávatelia popíjajú latté s ovseným mliekom a pripravujú nový politický dokument. Bruselský výbor, v rámci ktorého európski predstavitelia diskutujú o tom, ako zosúladiť používanie umelej inteligencie s existujúcimi právnymi predpismi.

Tri kontinenty, tri odlišné prístupy, no jeden spoločný cieľ: využiť potenciál umelej inteligencie a zároveň zabezpečiť vlastné strategické záujmy.

USA: budovanie národných šampiónov

Súkromné investície do umelej inteligencie v USA prudko vzrástli. Investori rizikového kapitálu do nej za uplynulých päť rokov vložili 290 miliárd dolárov, čím podporili pokrok najmä v oblasti autonómnych vozidiel, zdravotnej starostlivosti a IT infraštruktúry.

Predpokladá sa, že AI v nasledujúcom desaťročí zvýši ročný rast amerického HDP o 0,5 až 1,5 percenta, čo v reálnom číslach predstavuje 1,2 až 3,8 bilióna amerických dolárov.

Kľúčovým krokom v tomto smere je projekt Stargate z dielne Bieleho domu pod Trumpovým vedením, ktorý prostredníctvom spolupráce s generálnym riaditeľom OpenAI Samom Altmanom, predsedom predstavenstva Oracle Larry Ellisonom a generálnym riaditeľom SoftBank Masayoshim Sonom poskytne sektoru umelej inteligencie 500 miliárd amerických dolárov počas štyroch rokov.

Národná bezpečnostná komisia pre umelú inteligenciu predkladá nasledujúcu výzvu: aby mohli americké modely AI konkurovať Číne a iným krajinám, musia mať široké prediktívne schopnosti, na čo potrebujú veľké dátové súbory, ktoré je možné získať iba prostredníctvom veľkých používateľských základní. Zdá sa preto logické, že vláda chce motivovať ľudí, aby využívali služby založené na umelej inteligencii.

To vysvetľuje, prečo bude softvér OpenAI integrovaný do amerických národných laboratórií a prečo majú zamestnanci mestských a štátnych úradov v celej krajine využívať jeho variantu ChatGPT Gov.

Čína: štátna vízia, súkromný elán

Čínsky trh s umelou inteligenciou by mal do roku 2025 presiahnuť hodnotu 61 miliárd amerických dolárov. Podiel Číny z koláča celosvetových inštalácií priemyselných robotov dosahuje 52 percent, čím predbieha USA. Dominancia krajiny draka sa rozširuje aj na servisné roboty v logistike, zdravotníctve a spotrebiteľských odvetviach.

Programy ako AI Champion City navyše vytvorili 20 veľkých centier umelej inteligencie, pričom čínske firmy získavajú významné medzinárodné zákazky, napríklad v oblasti sledovania, inteligentných miest a automatizácie.

Za uplynulé desaťročie investovala tamojšia vláda do strategických odvetví – akým je aj AI – 912 miliárd amerických dolárov. Ide o sumu porovnateľnú s celým ročným rozpočtom americkej priemyselnej politiky.

Z týchto investícií profitovalo až 1,4 milióna firiem. Strategické iniciatívy, ako napríklad Made in China 2025 či Národný plán rozvoja umelej inteligencie, posunuli krajinu na čelo svetového rebríčka v oblasti robotiky a AI.

Investori rizikového kapitálu naliali do sektora 120 miliárd dolárov, predovšetkým do autonómnych vozidiel, robotických senzorov a IT hardvéru. Vláda, miestne samosprávy a súkromné fondy rizikového kapitálu vyčleňujú približne 20 percent svojich investícií práve do umelej inteligencie, pričom štátne fondy predstavujú najmenší podiel vo výške 16,7 percenta.

Tieto vládne investície majú zároveň dôležitý signalizačný účinok. V 71 percent prípadov, keď boli AI firmy financované z verejných aj súkromných zdrojov, vláda investovala ako prvá, čo povzbudilo aj súkromných investorov.

Navyše vládne fondy sú často rozptýlené po celej krajine a podporujú firmy aj v menej rozvinutých regiónoch (keďže predpisy vyžadujú, aby miestne vládne fondy rizikového kapitálu investovali blízko domova), čím kompenzujú nedostatok súkromného kapitálu.

Európa: večný nasledovník

Zatiaľ čo Čína sa spolieha na štátne investície do širokého spektra malých a stredných podnikov a USA preferujú vytváranie národných technologických lídrov, európsku stratégiu formuje najmä regulácia.

Európska únia vyčlenila na AI 250 miliárd eur (263 miliárd dolárov), pričom samotné Francúzsko prisľúbilo 114 miliárd dolárov. Napriek týmto prísľubom získali európske startupy v rokoch 2017 až 2018 iba 2,8 miliardy dolárov, čo je výrazne menej ako v USA (16,9 miliardy dolárov) alebo Číne (13,5 miliardy dolárov). Európsky pokrok brzdia rozdrobené kapitálové trhy a administratívne prekážky.

Základom európskej vízie je zákon o umelej inteligencii, rozsiahly regulačný rámec, ktorý vstúpil do platnosti v roku 2024. Tento akt bol navrhnutý, aby reguloval „vysokorizikových“ AI systémy. Jeho uplatnenie si vyžiada náklady na dodržiavanie predpisov vo výške približne 400-tisíc eur na spoločnosť, čo môže investície do AI ešte viac obmedziť. Európa však nie je úplne bez ambícií.

Program Horizont Európa vyčlenil na umelú inteligenciu v rokoch 2021 až 2022 sumu 2,6 miliardy eur a od apríla 2024 pridal ďalších 112 miliónov eur, z toho 50 miliónov eur alokuje na veľké modely AI a 15 miliónov eur na transparentnosť systémov. Program Digitálna Európa od roku 2021 investoval do umelej inteligencie viac ako jednu miliardu eur a plánuje do roku 2027 investovať ďalšie štyri miliardy eur.

Napriek týmto snahám však Európu nemožno považovať za skutočného účastníka pretekov v oblasti umelej inteligencie.

AI je zbraň

Iróniou je, že Čína ako formálne komunistická krajina, nie je vo vývoji umelej inteligencie o nič „etatistickejšia“ ako USA. V skutočnosti možno využíva trhovú konkurenciu intenzívnejšie ako USA, ktorých technologickí giganti často obmedzujú vstup malých a stredných hráčov na trh.

Čínsky model umelej inteligencie zažil svoj „sputnikovský moment“ vďaka projektu DeepSeek a momentálne inovuje rýchlejšie než mnohé americké firmy. Zatiaľ však zostáva otázne, či americký projekt Stargate dokáže ponúknuť dostatočne účinnú a konkurencieschopnú alternatívu pre investície a inovácie.

Jedno je však isté: umelá inteligencia už dávno nie je len o technologických inováciách. Dnes predstavuje najmä ekonomickú moc a geopolitickú hegemóniu. Práve oblasť AI môže byť v súčasnosti kľúčovým bojiskom, na ktorom sa spochybňuje unipolárna dominancia USA a kde sa rozhoduje o budúcich mocenských pozíciách v multipolárnom svete.

Zhrnutie

Globálne preteky v oblasti umelej inteligencie významne ovplyvňujú hospodársku aj geopolitickú silu jednotlivých aktérov. USA dominujú v súkromných investíciách, pričom ich 290 miliárd dolárov pomáha poháňať rast technologických gigantov a bezpečnostných iniciatív, akou je projekt Stargate. Čína, podporená štátnym rizikovým kapitálom vo výške 912 miliárd dolárov, systematicky rozvíja svoj AI sektor a vedie predovšetkým v robotike a technológiách určených na sledovanie. Európa, naopak, preferuje regulácie pred inováciami, čo môže oslabiť jej konkurencieschopnosť. Pri pohľade na narastajúce schopnosti Číny a snahu USA udržať si svoje vedúce postavenie je zrejmé, že nejde iba o technologické prvenstvo, ale predovšetkým o zápas o ekonomickú a geopolitickú dominanciu v čoraz viac multipolárnom svete.