Nemecký Mittelstand tvoria malé a stredné podniky, ktoré boli dlhodobo základom tamojšieho hospodárstva. Často majú rodinný charakter a orientujú sa prevažne na strojárstvo. Vynikajú svojou presnosťou, spoľahlivosťou a inováciami, pričom stanovili celosvetové štandardy v oblasti strojov, nástrojov a priemyselných technológií. 

V uplynulých dvoch desaťročiach sa však čoraz viac dusia po ťarchou byrokracie, nadmernej regulácie a rastúcich nákladov. Inovačné cykly sa spomaľujú a rozpočty na výskum a vývoj sa zmenšujú, zatiaľ čo ich globálni konkurenti získavajú náskok. Ako teda môžu títo skrytí nemeckí šampióni získať späť vedúcu pozíciu?

Jarmo nadmernej regulácie a byrokracie

Pre firmy sa Nemecko stalo labyrintom regulácií: obchodné a daňové zákony, environmentálne predpisy, povolenia, pracovné právo či ochrana údajov. Papierovanie s tým spojené spotrebuje v rámci krajiny takmer 150 miliárd eur ročne.

Zatiaľ čo veľké spoločnosti z indexu DAX dokážu uvedené náklady vstrebať, menšie firmy s obmedzenými zdrojmi sa dostávajú do problémov. „V skutočnosti nemáte čas na bežnú dennú prácu, pretože vás zaťažuje byrokracia,“ hovorí Martina Nighswongerová zo spoločnosti GECHEM.

Dokonca vznikol nový pojem Regulierungsbankrott (regulačný bankrot) na označenie situácie, keď vysoké náklady na dodržiavanie predpisov vedú firmy k zániku.

Súčasná regulačná džungľa a vysoké náklady na podnikanie a výrobu pripravujú Nemecko o konkurenčnú výhodu voči ostatným vysoko priemyselným krajinám v EÚ a USA. Byrokracia brzdí všetko od patentových prihlášok až po rozširovanie tovární.

Príkladom je projekt továrne Gigafactory spoločnosti Tesla. Nepatrí síce medzi malé a stredné podniky, ešte viac však potvrdzuje vážnosť problému, keď Elon Musk verejne odsúdil nutnosť prejsť 25-tisíc strán byrokratických požiadaviek.

Podľa odborníkov je regulácia taká prehnaná, že úrady už nemajú dostatok zamestnancov na jej účinné uplatňovanie. Konkurencieschopnosť ďalej znižujú vysoké náklady na pracovnú silu, poháňané tlakom odborov a neustále rastúcimi sociálnymi odvodmi.

O zvyšok sa postará nepružný nemecký trh práce a chronický nedostatok kvalifikovaných pracovníkov. Výsledok? Štúdia KfW potvrdzuje, že „výsledkom je dlhodobý pokles inovácií v sektore malých a stredných podnikov“.

Oddeľovanie zrna od pliev

Napriek negatívnym vplyvom na jednotlivé firmy pôsobia tieto problémy z makroekonomického pohľadu ako evolučný tlak oddeľujúci zrno od pliev. Hospodárske ťažkosti sa ukazujú ako krutá, no účinná skúška ohňom.

Neefektívne podnikové štruktúry nemôžu v tomto prostredí dlho prežiť. V roku 2024 nahlásili podľa Spolkového štatistického úradu o 22,4 percenta viac podnikových insolvencií v porovnaní s rokom 2023, keď počet podnikových insolvencií vzrástol o 22,1 percenta oproti roku 2022. Mnohé z nich boli malé podniky. 

Výhody? Pracovná sila z neúspešných podnikov a s ňou spojené zručnosti sa môžu presunúť do pružnejších a odolnejších firiem. V dôsledku toho dochádza k výraznej konsolidácii nemeckého hospodárstva: slabšie firmy zanikajú, národná konkurencia sa znižuje a tí, ktorí prežili, profitujú z uvoľneného kapitálu a ľudských zdrojov.

Po poklese počas koronakrízy nemecké malé a stredné podniky opäť zvýšili v roku 2023 počet patentových prihlášok o 3,4 percenta, a to aj napriek rozsiahlejším problémom v sektore.

Uvoľnenie inovácií

Mittelstand by mohol prekonať administratívne prekážky digitalizáciou a zavedením nástrojov určených na plnenie regulačných a byrokratických požiadaviek. Hoci malé a stredné podniky stále zaostávajú v prijímaní digitálnych technológií, mnohé sú už na dobrej ceste, pričom pandémia COVID-19 túto tendenciu ešte urýchlila. Zároveň potvrdila myšlienku, že tlak môže kladne zapôsobiť na prispôsobivosť a inovatívnosť. 

Vysoké náklady a nedostatok zručností však stále odrádzajú menšie firmy od úplnej digitalizácie. Zdroje, ktoré sú v súčasnosti viazané dodržiavaním regulácií, by mohli byť uvoľnené vďaka opatreniam, ako sú dotácie či daňové úľavy na digitálne investície. Tým by sa urýchlila potrebná transformácia a podporili investície do výskumu, vývoja a zvýšenia efektívnosti.

Išlo by však len o dočasné riešenie, ktoré zároveň dáva zákonodarcom priestor na vytváranie nových regulačných prekážok.

Kľúčom k skutočnému oživeniu Mittelstandu je vytvorenie prostredia, ktoré podporuje flexibilitu a inovácie. Zníženie administratívneho zaťaženia o 25 percent, čo je deklarovaný cieľ Nemecka, by mohlo zvýšiť HDP o dve percentá v priebehu piatich rokov. Uvoľnený kapitál by mohol smerovať do výskumu a vývoja, v rámci ktorého Nemecko – napriek tomu, že sa nachádza nad priemerom EÚ – so svojimi 3,1 percenta HDP zaostáva za konkurentmi, akými sú Južná Kórea (4,8 percenta HDP), USA (3,6 percenta) či Japonsko (3,4 percenta).

Deregulácia by zároveň skrátila čas schvaľovania nových projektov, vďaka čomu by podniky zavádzali nové technológie, ako napríklad výroba batérií či robotika, rýchlejšie než čínski konkurenti. Boj proti nadmernej regulácii je preto pre renesanciu nemeckých podnikov nevyhnutný.

Zníženie regulácie by umožnilo menším podnikom obnoviť svoju pružnosť. Digitalizácia by nemala byť len prostriedkom na zvládnutie byrokracie, ale hlavne nástrojom na modernizáciu dizajnu, výroby, logistiky a integrácie automatizovaných procesov či analytiky v reálnom čase. V prostredí globálnej konkurencie, v ktorom vládne rýchlosť a prispôsobivosť, to môže byť spôsob, ako obnoviť povesť nemeckého Mittelstandu ako priemyselného lídra. 

Zhrnutie

Hospodárske ťažkosti síce vyraďujú slabých, no zároveň umožňujú vznik odolných inovátorov. Regulačná záťaž však naďalej ostáva. Byrokracia dusí pokrok, avšak práve táto nepriazeň núti firmy k vynaliezavosti. Roky tlaku vytvorili efektívne a agilné organizácie, ktoré po uvoľnení regulácií budú schopné naplno konkurovať na medzinárodnej úrovni. Špičkové nemecké podniky by tak mohli byť opäť slobodné a rovnocenné voči svojim globálnym súperom.