Francúzska kuchyňa je rasistická, tvrdia na seminári prestížnych francúzskych univerzít

Po novom sú problematické aj stravovacie návyky Francúzov, ktoré si vzala na mušku profesorka Mathilde Cohenová. Jedlo a zvyky krajiny galského kohúta označuje frázami z prostredia kritickej rasovej teórie a tvrdí, že súvisia aj s kolonializmom či belošskou dominanciou.

Po novom je rasistické už aj francúzske jedlo. Vyplýva to z tvrdení profesorky práv Mathildy Cohenovej na seminári organizovanom univerzitami Sciences Po (Parížsky inštitút politických vied) a Nanterreskou univerzitou, informuje britský denník The Times.

Na seminári sa diskutovalo o „belosti jedla“, pričom Cohenová odvolávajúc sa na vlastnú prácu tvrdí, že francúzske kuchynské zvyky podporujú belošskú dominanciu nad etnickými menšinami. Francúzske jedlo je vraj súčasťou takzvaného „belošského privilégia“. Ide o termín, ktorý používajú zástancovia kritickej rasovej teórie.

Podľa profesorky sú jedálenské zvyky Francúzov „centrálnym spôsobom tvorby rasovej a etnickej identity cez otrokárstvo, kolonializmus a imigráciu“. Inak povedané, Francúzi vraj využívajú svoje jedlo, aby „posilnili“ belošstvo vo Francúzsku.

Mathilde Cohen est chercheuse au @CNRS et prof de droit à l’université du 🇺🇸Connecticut.
Elle vient dire à @sciencespo à Paris que la cuisine française est raciste, dominée par les blancs.
Envie de la gaver d’accras antillais et de rougail réunionnais. https://t.co/pDGztyCoxX

— Jérôme Godefroy (@jeromegodefroy) June 25, 2021

Miestne označenie je kolonializmus

Cohenová o tomto „probléme“ napísala aj prácu, v ktorej argumentuje, že francúzska kuchyňa a ignorovanie štrukturálneho rasizmu ide v ruka v ruke. V tomto diele tiež opisuje svoju snahu o identifikáciu a kritiku belošskosti francúzskeho jedla (blanchité alimentaire).

To znamená využitie jedla a jedálenských zvykov na posilnenie belošstva ako dominantnej rasovej identity. „Aby som to dokázala, vytvorila som štyri prípadové štúdie o tom, ako zákon vyzdvihuje fikciu homogénnej francúzskej/belošskej kuchyne ako nadradenej a normálnej, na úkor alternatívnych spôsobov obživy,“ píše v abstrakte svojej práce profesorka práva.

Spomínané prípadové štúdie sa dotýkajú napríklad národnostného či miestneho označenia pokrmov. Napríklad známe šampanské, ktoré, aby bolo skutočné šampanské, musí pochádzať z regiónu Champagne. Cohenová to však vidí ako znak francúzskeho kolonializmu.

Kuchári by sa mali trestať

Avšak táto problematika nie je svoja len krajine galského kohúta. Profesorka ďalej spomína, že jej dielo „má relevanciu pre širšie porozumenie formovania rasovej identity skrz stravovanie v odlišných občiansko-kultúrnych kontextoch… a verí, že vytvorí sériu vedeckých príspevkov k belošstvu francúzskeho jedla vo Francúzsku i mimo neho.“

Tieto vyhlásenia sa nestretli s vrelou reakciou medzi Francúzmi. Zrejme nepomohlo, že svoje predstavy Cohenová adresovala národu, ktorý je zvyčajne veľmi hrdý na svoje jedlo a dbá na kuchynské zvyklosti. Niektoré reakcie boli kritické, iné ironické – ako napríklad tá od rozhlasového novinára Davida Abikera.

Ten v odpovedi na výroky profesorky práva adresoval všetkým francúzskym kuchárom nasledovnú radu: mali by si pokľaknúť vo svojich kuchyniach a „biť sa metličkami“. Zrejme ako formu pokánia za svoj údajný jedálenský rasizmus a kolonializmus.

Všetko je rasistické

Za minulé roky bolo nálepkou rasizmus očastované už naozaj všeličo. Pripomeňme napríklad nedávny predmet na Cornellovej univerzite v USA. Na ňom chce dvojica profesorov polemizovať, či je názov vesmírneho telesa čierna diera rasistický.

„Dal som sa zaštepiť vakcínou Sputnik V, ktorou očkujú aj ozbrojené sily. Prezident je predsa ich hlavným veliteľom,“ vyhlásil Putin.

V parížskej opere zase riešili začiatkom tohto roka problém, či rasistické nie sú niektoré klasické hry, ako napríklad Labutie jazero či Luskáčik.

Neexistujú dôkazy?

Tu to zďaleka nekončí. Za rasistické bolo už označené široké spektrum javov, ktoré majú korene medzi európskymi národmi. Problematickí sú klasickí autori, vedci, básnici či dokonca samotná matematika. Dôraz na objektivitu vraj prispieva k belošskej nadvláde.

Väčšina tohto „antirasistického“ aktivizmu sa deje pod rúškom kontroverznej kritickej rasovej teórie (KRT), ktorá sa už dlhé roky vyučuje (alebo ovplyvňuje vyučovanie) na západných univerzitách i nižších školách. To však vyvolalo aj silný protitlak. V USA sa proti KRT postavila takmer polovica štátov federácie, pričom už šesť štátov zakázalo vyučovať túto agendu na školách.

Ľavicovo naklonené médiá označujú kritikov za krajne pravicových extrémistov, ktorý vraj bojujú proti obskúrnej akademickej teórii, pričom nechcú vyučovať dejiny otroctva alebo vzdelávať deti o rasizme. Podľa niektorých proponentov vraj dokonca neexistujú dôkazy, že sa KRT vyučuje na štátnych školách v USA.