Ako ovplyvnila tohtoročná zima ceny energií

Americká administratíva sa sankčnými opatreniami zamerala na iránsky ropný priemysel s cieľom znížiť export iránskej ropy až „na nulu“. Donald Trump tiež nechal začiatkom marca vypršať Bidenove ropné výnimky z finančných sankcií pre Rusko, čím značne skomplikoval schopnosť Ruska prijímať platby za predanú ropu.

OPEC+ bude pokračovať v zníženej ťažbe, hoci jeho schéma škrtov sa zamotáva čoraz zložitejšími medzičlenskými kompenzáciami, najmä v dôsledku podvádzania nemenovaného člena (išlo o Kazachstan). Ceny ropy by mal tlačiť nahor aj obnovený konflikt s Hamasom a Húsiami, no laxná odpoveď trhov nasvedčuje, že globálny apetít po rope ostáva striedmy.

Lokálne zaujalo najmä asi už definitívne odstrihnutie sa Českej republiky od ruskej ropy. Spomínané vypršanie amerických sankčných výnimiek na niektoré banky spôsobilo 4. marca zastavenie toku cez Družbu, pretože Orlen (vlastniaci obe české rafinérie) nemal Rosneftu ako zaplatiť. Koniec ruských dodávok bol pôvodne načasovaný na koniec platnej zmluvy v júni tohto roka. Poliaci sa tvária, že hľadať nový platobný kanál už ani neplánujú a dodávky nahradili cez prípojku ropovodu TAL z Terstu.

Divokejšia situácia je okolo zemného plynu, kde sa európske ceny tvrdohlavo pohybujú nad 40 eurami za megawatthodinu (MWh). To je síce menej ako v lete roku 2021, no z dlhodobého hľadiska – a najmä v porovnaní s USA – ide o vysokú cenu. Aktuálna zima nebola štatisticky tvrdá, no nebola ani mierna ako dve predchádzajúce a sprevádzali ju rozsiahle epizódy „Dunkelflaute“. Dopyt po plyne v Európe bol preto v prvých dvoch mesiacoch tohto roka výrazne silnejší v porovnaní s rokmi 2024 aj 2023.